Niektoré retro veci sa vyrábajú aj dnes, zväčša to však už nie je ono.
Foto: Shutterstock.comCéčka
Foto: Nikto nevedel presne, na čo sú, mať ich veľa, a zvlášť takých, akých bolo málo, však znamenalo prestíž a nesmiernu radosť. Osobitne cenné boli fosforové alebo čierne, prípadne „eská“. Ako si vy spomínate na céčka, tie malé umelohmotné písmenká, ktoré sa spájali do dlhých reťazí? Niekto si z nich doma vyrobil záves, niekto len tak šnúrky, náramky. Bola o nich aj pesnička, veľký hit Michala Davida. Pripínanie, rozpájanie reťazí, zmena poradia farieb, prípadne výmena niektorých kusov s kamarátom za to dlho vytúžené – hotový céčkový ošiaľ 80-tych rokov. Ako vznikol, tak aj zanikol. Dnes céčka ešte možno nájsť v nejakom hračkárstve, ich zašlá sláva je však zrejme natrvalo minulosťou.
Magnetofón
Prešiel si tiež svojím vývojom. Najprv bol cenný taký magnetofón-gramofón, ktorý prehrával platne, pásky a mal aj rádio. Neskôr ľudia bažili po „dvojičkách“, teda dvojkazeťáku, kde sa mohli vložiť dve kazety a nahrávať z jednej na druhú. Bol v tom však háčik, ak ste nesprávne vložili kazety, mohli ste zmazať práve tú vytúženú pesničku, ktorú ste si chceli skopírovať. Potom prišiel do módy walkman – teenager so slúchadlami na ušiach bol skrátka in. Rokmi sa slúchadlá zmenšovali, podobne aj walkmany na mp3 prehrávače, no a dnes je už všetko v mobiloch. Pardon, v smartfónoch.
Pamätníček
„Šiku-miku, už som v tvojom pamätníku“. Mali ste tiež pamätníček, ktorý ste dávali členom rodiny, kamarátom či učiteľom, aby vám tam nakresli niečo „pre spomienku“? Nebolo to márne, pamätníky sú dnes naozaj cennou spomienkou na ľudí, ktorí nás v detstve obklopovali a dnes už nie sú súčasťou nášho života. Malo to aj výchovný význam – čas, venovaný tomu druhému, snaha niečo pekné vytvoriť, zdokonaľovanie sa v kreslení a písaní, rozširovanie si obzorov, napríklad pri hľadaní citátov či vhodných venovaní.Rubikova kocka, skladací had a ich obmeny
Niekto ju dokázal poskladať celú, niekto jednu stranu, a niekto ju radšej rozobral. Kocka má svoje miesto vo svete aj dnes, sú dokonca preteky v jej skladaní a majstri, ktorí to dokážu naozaj v rekordnom čase, v 80-tych rokoch však bola jej zlatá masová éra. Kocka bola jedna z top hračiek. Podobne aj had, ktorý sa dal rozobrať a poskladať do gule. Ten tiež prežil dodnes a hračky tohto typu majú dnes veľa inovácií, nie sú však až tak populárne ako pred 30-40 rokmi.
„Cigánky"
Čierne plstené topánky na zimu so zipsom uprostred, ktoré nosievali naši starí rodičia. „Keď budem mať ja takéto topánky, bude to znamenať, že už som aj ja babka,“ spomína Andrea, ako vnímala tieto kultové „kapce“. Fakt, že ich nosili najmä penzisti, bol zrejmý aj z ich českého názvu: „důchodky“. Boli pohodlné, teplé, vhodné vonku aj dovnútra, akurát sa v nich na snehu trochu šmýkalo. Napriek tomu veľmi obľúbené, aj dnes existujú ich variácie, je to už ale iná káva.
Chlebník
Torba cez plece, bez ktorej si len ťažko predstaviť školské branné cvičenie alebo nejakú inú turistiku. Chlebník bol pohodlnejší ako batôžtek, práve tým, že sa nosil cez plece a človek si z neho ľahko niečo vybral. Dve vrecká – jedno veľké, druhé menšie, ideálne na desiatu, sáčkový pršiplášť a fľašu s vodou. Čo bolo treba deťom viac?
Pionierska uniforma
Najlepší žiaci/pionieri sa zúčastňovali na rôznych akciách, dokonca i na zjazdoch vládnucej Komunistickej strany.
Foto: archív Pravdy„Kto nemá pioniersku sukňu, nech si zoberie aspoň modrú. Rovnako aj košeľu!“ Pokyny učiteliek pred slávnostnými udalosťami, na ktorých museli žiaci, mladí pionieri, demonštrovať lásku k vlasti a vládnucej komunistickej strane sú dnes, našťastie, už len úsmevnými spomienkami. Deťom však dokázali spôsobiť nemalé stresy, najmä ak napríklad vysvitlo, že modrá košeľa je malá, potrhaná alebo jednoducho ušpinená. Chceme-nechceme, povinná pionierska uniforma je symbolom nášho detstva, o ktorom konštatujeme: buďme radi, že je to za nami.
„Číny"
Biele tenisky po členky, vyrábané v Číne, neboli ani zdravé ani kvalitné. Boli však drahé a všetci teenageri (aj deti) ich túžili mať. Boli skrátka moderné. Ako dnes tenisky conversy. Je to takmer to isté.
Brezový, žihľavový a vajíčkový šampón
Boli tri, podľa typov vlasov, v sklenených fľaštičkách, pekne naše, slovenské, a hotovo. Mala ich v kúpeľni väčšina starých mám a ich vôňa dodnes dokáže mnohých štyridsiatnikov preniesť do detských čias. Šampóny prežili dodnes, v tvrdej konkurencii zahraničných značiek sú však takmer zabudnuté a viacerí tvrdia, že už to nie je to, čo bývalo.Džús v konzerve
Volal sa Zeus, bol pomarančový a tiež ho možno označiť za predchodcu plechovkových nápojov. Nebol však v ľahkom hliníku s pohodlným otváraním, ale v poctivej tvrdej konzerve ako mäsové paštéty či iné polotovary. Ak ste sa chceli napiť, bolo treba urobiť dve dierka oproti sebe, aby sa džús začal liať. Značka Zeus prežila dodnes, je to už ale typický moderný džús, resp. ovocný nápoj v tetrapaku.Vychytávka na bicykli
Tiež ste mali na bicykli takúto „vychytávku“? Dobre vyzerala, vydávala rapotavé zvuky a najmä sa na ňu dali baliť dievčatá. Kto ju mal, bol skrátka frajer. Trh ponúkal len málo druhov bicyklov, nevyzerali práve atraktívne, a tak deti a mládežníci s nadšením privítali každé možné vylepšenie. Dnes už nič také na ulici neuvidíte.Zebra na kľúčik
Táto plechová mechanická zebra bola súčasťou mnohých detských izbičiek. Mala kľúčik a po jeho otočení sa začala pohybovať, dala sa do skoku. Vlastniť tento kúsok bolo tak trochu otázkou prestíže. Ak cítite za hračkou nostalgiu, ešte aj dnes si ju môžete zaobstarať, ponúka sa napríklad v on-line bazároch.Ikonický kočík
Ak máte okolo štyridsiatky alebo ste ju už dokonca prekonali, je veľmi pravdepodobné, že vás mama vozila práve v tomto kočiariku. Otec určite nie, pretože vtedy to ešte nebolo bežné. Do terénu sa kočík veľmi nehodil, ale v meste s ním mamičky mohli robiť parádu. Na fotografii s kočíkom značky Liberta pózuje obľúbená česká herečka Veronika Žilková. Značka Liberta vznikla už v roku 1923 a továreň sídlila v českom meste Mělník. Jej výrobky sa však používali aj v tej najvýchodnejšej slovenskej dedinke. Tento kúsok môžete vidieť v pražskom Retro múzeu, ktoré prezentuje desiatky vecí zo 70. či 80. rokov minulého storočia.Starožitný telefón
Vedeli by vaše deti použiť tento starožitný prístroj? Pochopili by bez vašej pomoci, že treba zdvihnúť slúchadlo a vytočiť číslo? Slúchadlový telefón je pre dnešné deti ako z iného sveta a tiež len ťažko chápu, že ho nebolo možné len tak vziať, ísť s ním von a zatelefonovať hocikedy hocikomu. Pevná linka nepustila. Staré telefóny sú snáď najlepšou ukážkou toho, ako svet beží dopredu.Farebný aspoň dizajn
Malá prenosná televízia, ktorá našla svoje uplatnenie na chatách, chalupách, v malých bytoch, niektorí ľudia si ju dokonca brali do nemocnice, aby sa tam aspoň trochu zabavili. Bzučanie a preskakovanie obrazu bolo snáď v cene. A ak ste nemali farebný obraz, mohli ste si hovoriť, že aspoň dizajn je farebný. Na túto televíziu budú deti pozerať rovnako neveriaco ako na predchádzajúci pevný telefón.Retro sánky
Zviezli by ste sa na nich ešte dnes? Určite s nimi máte spojených veľa spomienok. Sánky s takzvanými baranmi boli perfektné, dala sa na nich vyvinúť veľká rýchlosť. Boli takmer nezničiteľné, a tak je celkom dobre možné, že ich ešte máte doma v pivnici a keď napadne prvý sneh, oprášite ich a pozvete deti alebo vnukov na parádnu jazdu.Milovaný Igráček
Retro, ktoré sa s veľkým úspechom vrátilo do regálov hračkárstiev. Veľmi populárny Igráček. Malé postavičky, ktoré ukazovali rôzne povolania a dali sa skladať. Prvá hračka sa dostala na trh v roku 1976, predstavovala povolanie murára. Okrem neho sa však deti mohli potešiť aj figúrkami policajta, hasiča, zdravotnej sestry, opravára a podobne. Často výrobok obsahoval aj sprievodné postavičky a rôzne nástroje.Stolný futbal
Ďalšia ikonická hračka či skôr hra. Stolný futbal s charakteristickým dizajnom, ktorý nikoho nenechá na pochybách, z akej doby pochádza. V osemdesiatych rokoch bol stálicou chlapčenských detských izbičiek a mnohí dnešní oteckovia by ho možno ešte aj dnes našli dobre ukrytý niekde na pôjde. Princíp hry bol veľmi jednoduchý. Prstom pohnúť hráčom tak, aby sa kovová gulôčka predstavujúca futbalovú loptu dostala do brány. Kto mal dobrú mušku, mohol sa radovať z gólu.Auto Škoda
V týchto starých škodovkách ešte neboli na zadných sedadlách bezpečnostné pásy, a tak deti v aute skákali, liezli dozadu aj sa handrkovali. Dnes by sa to považovalo za ohrozenie ich života. Určite si aj vy dobre spomínate, čo všetko ste v starých škodovkách robili. A keď bolo vonku teplo, namiesto klimatizácie ste si otvorili okno.Ozdoby do vlasov
A nakoniec drobnosť, ktorá kedysi tešila malé parádnice. Plastové ozdoby do vlasov. Vyzerali dobre, čo poviete?ANKETA:
