Od dojčenia k závislosti? Nezmysel, zhodujú sa odborníčky.
Foto: shutterstock.comObavy sú zbytočné, a už vôbec nie vedecky podložené. Naopak. Satie je prirodzená potreba dieťaťa, ktorá odznie vekom. Ideálne je satie matkinho prsníka, teda dojčenie, ktoré má okrem vyživovacej funkcie aj mnohé ďalšie. Vrátane upokojovania. Ak dieťaťu prsník odoprieme, potreba sať nezmizne, len zostane nenaplnená a dieťa si práve vtedy začne hľadať náhrady – cumeľ, fľašu, vlastné prsty...
„Upokojovanie dojčením je upokojovanie vďaka vzťahu s najbližším človekom dieťatka, s matkou. Dieťatko sa tak učí, že jeho potreby napĺňajú vzťahy s ľuďmi, nie veci,“ vysvetľuje, prečo sa dojčenia netreba obávať, MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka občianskeho združenia Mamila, ktoré pomáha ženám so starostlivosťou o bábätká.
Podobný názor má aj laktačná poradkyňa Jana Michálková. „Nik nerieši, ak je dieťa zvyknuté upokojovať sa napríklad cumlíkom. Samostatné deti si ho dokonca samé zoberú. Dojčiace sa dieťa ale na upokojenie prsníkom potrebuje mamu, bez nej dojčenie nefunguje. Vie, že prsník nenájde na poličke. Jediná prijateľná náhrada je teda náruč blízkej osoby, nie umelá vec do úst. A to mu zostane aj do dospelosti,“ vraví.
Ak je reč o obavách z neskorších sklonov k prejedaniu sa, alkoholizmu či fajčeniu, tak o nich možno hovoriť skôr v súvislosti s umelými náhradami prsníka. Pri nich totiž blízky človek dieťaťa, matka, nie je. A práve tam sa dieťa naučí, že nepohodu pomáha riešiť cumeľ, dojčenská fľaša, ohrýzanie nechtov, ceruziek, okrajov vankúšov, a neskôr možno aj fajčenie cigariet či pitie z fliaš.
Samozrejme, neznamená to, že každé dieťa, ktoré používa cumeľ alebo pije z fľaše, bude mať problémy so závislosťami. Veľa závisí aj od ďalších okolností, napríklad koľko lásky a pozornosti sa dieťaťu dostalo, v akých podmienkach vyrastalo, akým stresujúcim faktorom bolo vystavené, akej podpory sa mu v nich dostalo, a podobne.
Teórie o rizikách dojčenia vznikli v nedávnej minulosti, keď bolo kŕmenie umelým mliekom takmer na rovnakej úrovni ako dojčenie. Deti pili mlieko z fliaš a v tejto súvislosti zrejme sa výskumníci začali zaoberať otázkou možných závislostí. A keďže sa príliš nerozlišoval prsník a fľaša, takmer logicky sa nieke ujal názor, že cmúľanie prsníka je rovnaké ako cmúľanie cumlíka.
Platí však, že čoho má človek v detstve dostatok, toho sa v dospelosti nedožaduje. Dojčené a nosené deti sú aj vo vyššom veku zväčša pokojnejšie, samostatnejšie, pretože im náruč dávala pocit istoty. Ak sa ale niekomu nedostávalo láskyplnej náruče, ale učili ho, že namiesto nej je to fľaša alebo čokoľvek iné, môže si tento princíp preniesť aj do dospelosti.
