Ako trávia Veľkú noc štyri slovenské rodiny. Pridali aj tradičné rodinné recepty

Patricia Poprocká, Gabriela Bachárová, 7. apríla 2023 o 05:14

Čo domácnosť, to iné zvyky. Kým Vianoce trávia slovenské rodiny z veľkej časti dosť podobne, o veľkonočných sviatkoch sa to už povedať nedá. Tradície sú dosť rozdielne nielen čo do regiónov, ale aj u rodín samotných. Niektoré z nich tradície dodržiavajú, iné si vytvárajú vlastné a sú aj domácnosti, ktoré ich ignorujú. Štyri slovenské rodiny sa s nami podelili o to, ako to vyzerá na Veľkú noc u nich. Pridali aj obľúbené veľkonočné recepty.

Veľká noc, nech ju už trávia ľudia akokoľvek, je dobrou príležitosťou na oddych a stretnutie s blízkymi.

Foto: shutterstock.com

Veselá Veľká noc: Manželka je silno veriaca, ja ortodoxný ateista

U nás to máme trocha komplikovanejšie: Manželka je silno veriaca, ja zas ortodoxný ateista. Čiže podľa toho vyzerá u nás aj Veľká noc. Na Veľký piatok si dávam provokačne mäso, manželka zas úplný pôst. Za tie roky sme si už zvykli, už to neriešime, ani sa nehádame. Zvyšok sviatkov volíme akýsi kompromis. Manželka dodržiava náboženské tradície, chystá košík s jedlom, ktorý chodieva do kostola aj s deťmi posvätiť, ja mám viac-menej normálny oddychový program. Pomáham s prípravou jedál, mojou tradičnou úlohou je nachystať chren, mám naň špeciálny osvedčený recept.

V nedeľu mávame sviatočné raňajky, potom voľný program. Tento rok sa chystám stretnúť s otcom jedného svojho kamaráta – včelárom. Chcem začať včelárčiť aj ja, tak sa pôjdem poradiť a zvážiť možnosti.

Veľkonočný pondelok máme už tradičný program: Ráno sa so synom vyberieme po kupačke – babky, tety a podobne. U každej sa zdržíme nejakú tú polhodinku, čiže nám to zaberie celé dopoludnie. Okolo druhej sa s manželkou a dcérou stretneme spravidla u jednej zo starých mám, kde si dáme spoločne obed, porozprávame, posedíme a – máme po sviatkoch.

Marekov veľkonočný chren: Chren vlastnoručne nakopem, tento rok budem musieť ísť k rodičom do Harichoviec (okr. Spišská Nová Ves, pozn. red.), u nás na Uloži ešte nebude, ešte je chladno, vegetačný rozdiel je zhruba dva týždne. Chren potom doma umyjem, očistím, nakrájam na kocky zhruba 1,5 x 1,5 cm. Pre istotu ho ešte raz umyjem. Potom spravím nálev – v horúcej vode zmiešam soľ, cukor a ocot, viac nič. Podľa chuti. Z neho potom nalejem do klasického mixéra na spodok asi 3-4 centimetre a postupne pridávam kocky chrenu. Zmixujem do hladkej kašičky. Potom to už dám len do fľaštičiek, zatvorím a klasická štípacia paráda je zaručená (smiech).

Marek Lazarivský, Uloža, okres Levoča

Na sviatky čítam z biblie

Tradície mierne inovujem, jemne obmieňam a dopĺňam. Ale neprežívame to ani s dekoráciami ani s chystaním množstva jedla. Mám niekoľkoročný jarný veniec na stôl, vždy prikúpim novú sviečku. Po starkej mám malý kruhový obrus so zajačikmi a kuriatkami v tráve, je to jej ručná práca, vyšívaná krížikovým stehom. Vždy si na ňu rada spomeniem, na jej väčšie, trošku hrboľaté, hánkové mäkké ruky, keď tie obrusy s veľkou precíznosťou vyšívala.

Anna Konrádová.

Foto: archív Anny Konrádovej
Hoci manžel je katolík a ja evanjelička, nemali sme v oslavách Veľkej noci nezhody, ani čo sa jedla týka. Klasika, na Zelený štvrtok špenát alebo iné zelené jedlo, napríklad brokolicové. Na Veľký piatok bezmäsité, ale nič konkrétneho. Ani v ostatné dni nemáme tradičné jedlá, ale podľa chuti rodiny. V nedeľu uvaríme vajíčka natvrdo a povinne každý z nás zje kúsok, aby sme boli zdraví. Hovoríme, že v tom vajíčku je život a zdravie. Koláč upečiem podľa toho, čo ma osloví, niekedy mám chuť na nejaký experiment a ten doplním klasickým perníkom s čokoládovou polevou, po ktorom sa len zapráši. Je to istota.

U nás sa nezvykne šibať, môj muž k tomu veľmi neinklinuje, iba občas, akože. Trošku oblaží, poprská vodou, aby sa nepovedalo. Máme upletený korbáč, u nás sa hovorí šibák, ktorý plietol môj otec s najstarším synom pred pár rokmi. Keď bol mladší, tak ho brával na prútiky do Zadnej dolinky alebo v Priepasnom na chalupe. To zvykol vypletávať každý rok, na to si pamätám, ako nás učil so sestrou pliesť.

Čo sa týka vajíčok, ja ich varím v cibuľových šupkách. Moja dcéra je kreatívec, tak má na starosti vajíčka maľovať. Muža donúti, aby ich vyfukoval a najstarší syn sa rad podujme, že zje praženicu, momentálne je vajcožrút. Ja zvyknem prečítať z Biblie a detskej Biblie deťom. Do kostola chodíme príležitostne. Obed v nedeľu je síce slávnostnejší, s modlitbou a čítaním, avšak bez väčšieho množstva jedla. Naša rodina je viac vianočná ako veľkonočná.

Veľkonočná baba podľa mojej mamy a starej mamy
Mám pre čitateľov recept na veľkonočnú babu, ktorú robila moja stará mama v Priepasnom a moja mama a teta ju robievajú ešte stále. Budeme potrebovať 5 - 6 rožkov, 2 klobásy, 25 dekagramov údeného mäsa alebo prerastenej slaniny, 5 vajec, cibuľu, cesnak podľa chuti, mleté čierne korenie, petržlenovú vňať, mladú žihľavu, 20 dekagramov hladkej múky, polovicu kocky droždia, 2 decilitre mlieka, lyžičku cukru a lyžicu roztopenej masti.

Rožky pokrájať na kocky, na masti opiecť pokrájanú klobásu a mäso, zmiešať s rožkami, pridať koreniny a soľ, dobre premiešať. Vajcia, múku a mlieko zmiešať. Z droždia, lyžičky cukru a trochy teplého mlieka nechať vzísť kvások, pridať do vajcového cestíčka. Zmiešať s rožkovo-mäsovou zmesou, dobre premiešať. Ak je treba, pridať mlieko. Zmes vložiť do pekáčika vysypaného strúhankou. Nechať asi hodinu kysnúť a piecť pri 180 stupňoch asi 45 minút.

Anna Konrádová, Myjava, mama troch detí, autorka knižky pre deti Čobolievkovci

U nás sa ujalo hľadanie veľkonočných zajačikov

Veľkonočné tradície našej rodiny si zatiaľ ešte len vytvárame. Ja som si zo svojho detstva priniesla lásku k vyrábaniu, a to sa prejaví aj v období Veľkej noci. Je krásne vidieť, že rovnako ako ja aj moje deti sú nadšené, keď môžu strihať, kresliť, lepiť... Spoločne sa preto púšťame do vyrábania zajačikov, vajíčok, kvetiniek, aby sme si vyzdobili náš dom. K prípravám na tieto sviatky sme si tento rok pripísali aj pečenie veľkonočných medovníčkov, ktoré možno nie sú úplne tradičné, avšak u nás sa tešia veľkej obľube. Prekvapujúco najmä proces ich výroby.

Linda Liliková s rodinou.

Foto: Zuzi Sekveldiová
Ako malá som veľmi neobľubovala tradičné oblievanie a väčšinou som sa schovávala u babky, aby som sa tomu vyhla. Preto do toho ani svoje deti veľmi netlačím. Z manželovej strany bol zvyk skôr šibanie korbáčom. A tak aj náš syn dostal svoj malý korbáč. Rozprávame sa s ním o význame týchto tradícií, avšak zatiaľ im neprišiel na chuť. Spomínam si, že počas prvých veľkonočných sviatkov sa mu natoľko nepáčilo, prečo sa má babka biť (hoc i korbáčom), že ho ani do rúk nechcel vziať...

Moja sestra minulý rok pripravila pre všetky naše deti hľadanie veľkonočných vajíčok na záhrade. Veru, toto sa ujalo oveľa viac. Synček aj s dcérkou sa hneď po Vianociach pýtal, či opäť príde zajko a zahrá sa s nimi na schovávačku. Vajíčka nakoniec na veľké detské naliehanie schovávala aj babka. Verím, že ak počasie dovolí, aj tento rok si deti užijú troška pátrania. Ak nie, budeme musieť vymyslieť skrýše aj v dome. Rovnako ako všetky sviatky aj tie veľkonočné nám ponúkajú pár dní voľna, ktoré sa snažíme stráviť rodinne. Sú spojené s návštevami najbližších, ale rovnako aj časom pre nás ako rodinu. Keď sa nemusíme ponáhľať a môžeme byť len tak spolu.

Naše medovníčky
Suroviny:
160 g medu
160 g cukru
120 g hery
500 g hladkej múky
1 kávová lyžička sódy bikarbóny
1 kávová lyžička mletej škorice
2 kusy vajíčok

Postup:
Med, cukor a heru necháme zovrieť. Múku, škoricu a sódu bikarbónu pomiešame. Pridáme trocha vychladenú medovú zmes. Nakoniec vajíčka. Dve hodiny necháme odstáť a pečieme približne 10 minút pri teplote 175 stupňov.

Linda Liliková, mama dvoch detí, autorka knihy pre deti (Ne)spokojný slimáčik Slávko, Miloslavov

Čas na oddych a rodinu

Na rozdiel od Vianoc sa v našej rodine k Veľkej noci nikdy neviazali nejaké osobitné zvyky ani tradície, ak teda neberiem do úvahy tie, ktoré sú spojené s kresťanstvom. V regióne, odkiaľ pochádzam, sa Veľká noc spája viac s oblievačkou, ako so šibačkou. Našťastie, naši tejto tradícii nikdy obzvlášť neholdovali. Mojej mame prekážala najmä kvôli neporiadku, ktorý po nej ostal. Mne, keď som dospela, prekážala najmä jej mizogýnna povaha. Pri všetkej úcte, či už ženy oblievame alebo bijeme, pardón, šibeme, považujem to za názornú demonštráciu toho, aké postavenie majú ženy v tejto spoločnosti a aký postoj má táto spoločnosť k právam žien vo všeobecnosti. Môj partner zdieľa tento názor so mnou, takže Veľká noc je pre nás najmä časom na oddych a časom stráveným s rodinou.

Náš Veľkonočný stôl vyzerá tradične – majonézový šalát, šunka a iné údené pochúťky. Patria naň aj koláče, ktoré sa u nás pečú iba na „veľké sviatky“ a tento patrí k mojim najobľúbenejším – plnené košíčky.

Katkine plnené košíčky
Suroviny na košíčky: 420 g hladkej múky, 150 g práškového cukru, 160 g pomletých orechov, 2 polievkové lyžice kakao, 250 g maslo, 1 prášok do pečiva

Postup: Zo zmäknutého masla a ostatných surovín vypracujeme rukami hutné cesto, ktorým následne plníme formičky na košíčky. Neplníme ich však po okraj, cesto sa pri pečení zdvihne. Plníme do polovice alebo do troch štvrtín, podľa toho, koľko si chcete nechať miesta na krém.

Suroviny na krém: 6 vajec, 2 balíčky vanilkový cukor, 12 lyžíc kryštálový cukor, 250 g maslo

Postup: Vajcia a cukor varíme nad parou, kým nezhustnú. Po vychladnutí zmes postupne zamiešame do zmäknutého masla, až nám vznikne hladký krém žltej farby.

Košíčky naplníme krémom a nakoniec pokvapkáme (alebo polejeme - podľa chuti) rozpustenou čokoládou. Maslový krém je dosť sýty a aj ťažký na strávenie. Maslo v recepte je možné nahradiť aj mascarpone.

Katarína Kožíková, mama 1,5-ročnej Ely





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >