Prečo sa na Veľkú noc delia vajíčka, prečo sa je údená šunka? 15 otázok a odpovedí

pt, gb, 17. apríla 2019 o 05:50

Tešíte sa na Veľkú noc? Mnoho žien ju nemusí, najmä pre šibanie a polievanie, ktoré im nie je príjemné. Naopak, deti sa väčšinou tešia, či už na svätenie košíkov na východe Slovenska, alebo na zábavné šibačky na západe. Prečo sa to všetko vlastne robí? Prinášame odpovede na najčastejšie otázky o Veľkej noci.

Oblievačka v Heľpe.

Foto: Vojtech Majling

Viaceré veci vysvetlila v nedávnom rozhovore pre ahojmama.sk etnologička Katarína Nádaská, z ktorého čerpáme aj v niektorých častiach nasledujúceho textu.

Prečo cez Veľkú noc muži polievajú a šibú ženy?

Ide o zvyk starý vyše tisíc rokov, ktorý mal mladým a slobodným ženám zabezpečiť, aby boli zdravé a plodné. Pôvodne šibali len slobodní muži slobodné dievčatá vŕbovým prútikom, naliatym miazgou. Mládenci sa ním dotkli nôh dievčaťa, aby boli zdravé a vládali sa starať o každodenné záležitosti, potom rúk, aby dobre pracovali a ešte boku či zadku, aby žena porodila veľa zdravých detí. Neskôr sa pridali aj vydaté ženy, ktoré tiež chceli byť krásne a zdravé, a postupne sa to rozšírilo na všetky vekové kategórie.

Prečo sa niekde polieva, niekde šibe?

Polievalo sa najmä na východe Slovenska, ktoré bolo vegetačne pozadu. Neboli tam teda na Veľkú noc vždy k dispozícii vŕbové prútiky. Zdravie mala zaručiť takzvaná živá voda, pramenitá, napríklad z potoka.

Prečo je hlavným jedlom údená šunka?

Jedlo sa to, čo naši predkovia mali k dispozícii. Väčšinou sa cez fašiangy zabíjalo, a keďže nemali chladničky ani mrazničky, mäso konzervovali údením, nakladaním do soli. Cez 40-dňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou sa mäso nejedlo, ľudia si ho dopriali až potom vo Veľkonočnú nedeľu.

Prečo je symbolom Veľkej noci práve vajíčko?

Vajíčko v pohanskej tradícii znamená zrod nového života, v tej kresťanskej sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého potom Kristus vstal. Vajíčko tu predstavuje nesmrteľnosť. Vajíčka sú na Veľkú noc snáď najobľúbenejším pokrmom. Môže to súvisieť s tým, že v pôstnom období, ktoré Veľkej noci predchádza, sa vajíčka konzumovať nesmeli, preto si ich ľudia vo veľkom dopriali práve po skončení pôstu.

Prečo sa v niektorých regiónoch pri veľkonočných raňajkách delí vajíčko medzi všetkých pri stole?

Je to symbol súdržnosti a lásky v rodine. Ľudia chceli, aby sa všetci, ktorí z vajíčka kúsok zjedia, o rok znova stretli. V niektorých domácnostiach si všetci podelia jedno vajíčko, v niektorých zasa všetci navzájom: Každý si ho rozreže na toľko častí, koľko je ľudí pri stole, a každý každému dá kúsok.

Prečo sa pečie veľkonočný baranček?

Má to dva významy. V tom náboženskom baranček symbolizuje samotného Ježiša, mierneho a Bohu oddaného služobníka, ktorý bol podobne ako skutočný baránok obetovaný za spásu ľudstva. Ježiš bol často na obrazoch maľovaný práve v spoločnosti tohto zvieraťa. Baranček je tiež symbolom nového života, ktorý na jar začína.

Majú farby na vajíčkach nejaký význam?

Áno. Najbežnejšie sú tieto farby: modrá, žltá, červená a zelená. Modrá znamená čistotu, vieru a svätenú vodu. Žltá svetlo a slnko. Existuje legenda o Ježišovi, v ktorej sa hovorí o premene škrupín vajíčka na zlato. Červená farba rovná sa láska, nový život a ochrana pred zlými silami. Zelená symbolizuje mladosť, prírodu, silu a život. Samozrejme dnes sa už na farbenie používajú aj iné farby.

Čím všetkým sa kedysi farbili vajíčka?

Farbiť farbami tak, ako sa to robí dnes, sa vajíčka začali až koncom 19. storočia, do tej doby sa používali iné metódy, niektoré z nich prežili až do súčasnosti. Na farbenie sa často používali napríklad cibuľové šupky, lístky mäty alebo špenátu, lipový kvet, dubová kôra, sadze či šťava z červenej repy.

Prečo sa má jedávať na Zelený štvrtok niečo zelené?

Opäť zvyk našich predkov. Počas zimy nemali dostatok zeleniny, jedávali najmä kvasenú kapustu, na jar teda potrebovali spestriť jedálniček. Varili si to, čo bolo k dispozícii, čo príroda po zime ako prvé ponúkala. Teda chren, pŕhľavu, špenát, medvedí cesnak, ďatelinu... – podľa regiónu a počasia. Vrátane toho, čo je pre nás dnes iba burina. Horké byliny mali tiež chrániť žalúdok, oslabený pôstom.

Aké ľudové zvyky sa viažu k Veľkému piatku?

Veľký piatok je deň, s ktorými sú spojené viaceré ľudové tradície, napríklad gazdiné nesmeli prať prádlo, pretože by to znamenalo, že ho vlastne perú v Ježišovej krvi, ktorý bol práve na Veľký piatok ukrižovaný. V tento deň si ľudia nemali nič vzájomne požičiavať, pretože taká vec by mohla byť začarovaná a priniesť nešťastie. Nesmelo sa tiež nič robiť v zemi, ryť, siať, kopať. Nanajvýš tak boli povolené menšie domáce práce, napríklad prichystať kvások na chlieb.

Prečo sa vo Veľký piatok neje mäso?

Veľký piatok, veľký kresťanský sviatok, umučenie Krista, posledný pôstny deň. Deň, kedy zomrel Ježiš Kristus. Konali sa proces, odsúdenie, ukrižovanie aj pohreb.

Prečo sa dáva šibačom či kupačom za odmenu vajíčko?

Ide opäť o zachovaný starý zvyk, keď mládenci za vyšibanie či polievanie dostali od dievčat zdobené vajíčko. Dievčatá kraslicami dávali najavo svoj záujem o toho ktorého chlapca. Krajšou výzdobou, prípadne aj veršíkom. Ak niekto dostal také vajíčko, vedel, že má u dievčiny šancu. Zvyčajne sa potom zbližovali hneď na veľkonočnej tancovačke, potom jej postavil osobitný máj, a často to vyústilo do svadby.

Prečo sa dnes dávajú peniaze a kúpu či šibú všetci chlapi, bez ohľadu na vek?

Pôvodne s tým prišli v mestách, keď tí bohatší chceli takýmito príspevkami pomôcť chudobným. Dnes, žiaľ, je z toho takmer spoločenská norma. Peniaze hýbu svetom, aj Veľkou nocou. Šibanie a polievanie slobodných dievčat slobodnými mužmi sa postupne rozšírilo na všetkých, získalo to iný rozmer, aj keď sú regióny, kde sa prihliada práve na pôvodný zmysel.

Prečo sa vonku schovávajú deťom čokoládové vajíčka, a oni ich majú hľadať?

Ide o veľkonočné zvyky Západnej Európy. Tam sa na Veľkonočný pondelok do záhrady či parku schovávali vajíčka, neskôr čokolády a iné sladkosti, ktoré deti hľadali a mali z toho veľký zážitok. Tam sa nepolieva ani nešibe, šibačka je vyslovene staroslovanský zvyk.

Prečo sa Veľká noc označuje ako sviatok jari, keď ide o pripomenutie si umučenia Krista?

Veľká noc je kombináciou kresťanského i pohanského sviatku. Korene siahajú do predkresťanského obdobia, sú to sviatky jari, prechodu medzi zimou a letom. Na jednej strane tu je prísny pôst, obrady vzkriesenia – kresťanské tradície, na druhej zasa vynášanie Moreny, šibačka, veľkonočné zábavy – pohanské zvyky.


ANKETA:

Máte radi Veľkú noc?

65,6%



8,6%



21,7%



4,1%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >