Nejde o to, kto postaví skôr, kto väčší či krajší hrad, ale o radosť zo samotného stavania.
Foto: shutterstockSpoločenské hry sú výbornou príležitosťou na to, aby sa deti naučili pracovať s emóciami. Nemusí však k tomu dôjsť zákonite tou negatívnou cestou, je to možné aj bez stresu, pohodlne v domácom prostredí. Najdôležitejšiu úlohu v tom zohrávajú práve dospelí, ako sa postavia k výsledku hry a hre samotnej.
Dieťa by malo pochopiť, že či už v kartách, človeče alebo akejkoľvek inej hre ide v prvom rade o hru samotnú a radosť z nej, nie o výsledok. Dôležité je, aby dieťa nebralo prehru ako niečo zlé. „Jednoducho ide o prirodzenú súčasť, ktorú môže život priniesť,“ vraví Štepánka Zoubková zo spoločnosti Piatnik, ktorá vyrába spoločenské hry.
A to je úlohou dospelých, aby to deťom ukázali vlastným správaním. Mali by si dávať pozor, ako komentujú prípadné víťazstvo či prehru, samotný priebeh hry keď sa darí i keď sa nedarí, a aby výsledku nepripisovali priveľký význam. „Pri každej hre dieťa pozoruje svoje okolie a reakcie spoluhráčov na rôzne situácie počas hry. Učí sa zvládať vlastné emócie i emócie ostatných,“ pripomína odborníčka.
Zásady, ktorým by sa malo dieťa pri hre naučiť, je dodržiavať pravidlá, hrať čestne a ctiť si súpera. Ak teda dieťa vyhrá, môže mu rodič podať ruku a zablahoželať. Ešte dôležitejšie je ale poďakovať za hru a spoločne strávený čas, napokon, o ten tu ide predovšetkým.
Samozrejme, nie vždy sa len vyhráva. Ak sa stane, že sa dieťaťu nedarí, je dobré mu byť oporou a ukázať mu, že i nezdar sa dá zvládnuť. Dobré je v takej chvíli sa s dieťaťom vecne porozprávať, čo si myslí, kde urobilo chybu či ktorý krok by v hre zmenilo. Na zahodenie nie je ani poznanie, aké je šťastie vrtkavé a že sa nikdy netreba vzdávať.
