Televízor pozerajte s deťmi, a len obmedzený čas.
Foto: Patricia PoprockáMá to niekoľko podmienok: Televízor nesmie byť zapnutý v domácnosti nonstop. A s deťmi by ho mali pozerať aj rodičia.
V takom prípade televízor prestane byť pomocníkom, ktorý rodič pustí deťom, keď od nich chce mať pokoj. Naopak, stáva sa zábavou, pri ktorej trávia obaja čas spolu.
Namiesto pasívneho konzumovania ponuky televíznych staníc by si mali rodičia a deti sami vybrať, čo si pozrú, podľa aktuálnej nálady a podľa toho, kam chcú svoje deti viesť. Pri nekontrolovanom sledovaní programov totiž deti podliehajú klamnému obrazu, ktorý o svete vytvárajú reklamy aj samotné programy.
Pri dnešnom rozmachu internetu a dvd-éčiek nie je ťažké nájsť program, ktorý môže byť zaujímavý či užitočný. Nikde nie je napísané, že to musia byť len detské rozprávky, mimoni či pokémoni. Niektoré rozprávky sú čo do výzoru aj obsahu naozaj prinajlepšom na zamyslenie.
Pokojne s deťmi možno pozerať aj niektoré filmy, spevácke súťaže či športové prenosy – deti radi sledujú obrazovku. Vysvetľujte im však, čo sa tam deje. Kto a čo práve robí, a ak sa dá, aj prečo to robí.
„Rozprávky deťom pustím iba výnimočne, keď potrebujem niečo robiť bez nich. Inak pozeráme televízor spoločne - ak si napríklad chceme oddýchnuť aj ja a manželom, prípadne ak s deťmi spolu doupratujeme byt, tak to máme ako odmenu. Vyberieme si nejaký film, ktorý pozerajú deti s nami – o nejakých významných ľuďoch, o deťoch... Vysvetľujeme im, čo sa tam deje, prečo sa hrdina chová tak, ako sa chová, ak treba, čítame im aj titulky. Je výborné, ak sa pýtajú, aspoň viem, akým smerom sa im uberá myseľ. A spoznávajú svet,“ hovorí Martina, matka päť a šesťročných dcér.
Kým boli menšie, vydržali takto sledovať televízor chvíľu, čo bolo podľa nej dobré, pretože sami odišli, nebolo ich treba odháňať ani presviedčať, naopak, z vlastnej vôle sa venovali niečomu inému. „Dnes už vydržia aj celý film, najmä staršia dcéra. Napríklad sme pozerali spolu Medveďa či Magickú hlbočinu. Pri smutných scénach plakali,“ dodáva.
Dôležitejšie než mať či nemať televízor teda je, čo tam dieťa sleduje, a čo to v ňom zanecháva. Sú rodiny, ktoré nemajú televízor, no deti pri obrazovke počítača, kde pozerajú svoje programy, strávia množstvo času.
Počítač využívajú deti Bratislavčanky Márie, ktorá doma televízor nemá. „Deťom púšťame rozprávky, najmä v sobotu ráno, keď si chceme dlhšie pospať,“ hovorí. Sledujú aj televízne programy – na internete. „Staršia dcéra má už osem rokov, tak má svoju obľúbenú spevácku šou, ktorú každú sobotu. Myslím si, že si už vytvára vlastný názor, čo sa na obrazovke deje. Ale aj tak sompresvedčená, že deti trávia pred obrazovkou menej času, než keby sme televízor mali. Keď idú niečo pozerať, vždy o tom viem, lebo im počítač dávam. A vždy viem, čo tam pozerajú,“ dodáva.
