Minuloročné fašingy v skanzene Stará Ľubovňa.
Foto: Facebook Ľubovnianského múzeaSlovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral vážne. Preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami zábavy. Z veľkomoravského obdobia je známy názov mjasopust.
Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti, až k slovanským pohanským predkom. Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa rozlišovali krátke a dlhé fašiangy.
Naši predkovia žili a stravovali sa striedmo, ale počas fašiangov pred pôstom bolo zvykom jesť do sýtosti. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.
Inú formu získali fašiangy po prijatí kresťanstva. Z nich ako fragment zostali až do dnešných dní obchôdzky v maskách. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a na ňu napichovali gazdiné potravinové podarúnky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač.
Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa vystrojila hostina spojená s tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
