Pre fašiangové obdobie sú typické maškarné bály.
Foto: Shutterstock.comČo sú to fašiangy?
Je to obdobie od konca Vianoc, teda od Troch kráľov, do Popolcovej stredy, po ktorej nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatku, začiatku veľkonočných sviatkov. Fašiangy znamenajú prechod od zimného k jarnému obdobiu a vyznačujú sa veselosťou, hodovaním, zábavou. V minulosti sa v tomto období organizovali svadby, zabíjačky, ľudové veselice. Najbujarejšími boli posledné dni pred Popolcovou stredou.Čo znamená slovo fašiangy?
Fašiangy slávili už naši predkovia na Veľkej Morave, ale vtedy sa im hovorilo mjasopust, teda začiatok pôstného obdobia, kedy sa nemohlo jesť mäso. V minulosti sa pôstné obdobie veľmi prísne dodržiavalo. V susednom Česku sa do dnešných dní používa slovo masopust. Na Slovensku sa neskôr ujalo slovo fašiangy, ktoré pochádza z nemeckého vast-schane, čo by sme mohli preložiť ako posledný nápoj pred pôstom. Fašiangy sa oslavovali už pred príchodom kresťanstva, naši predkovia sa rôznymi magickými praktikami snažili privolať jar.Ako vyzeral fašiangový sprievod?
Fašiangový sprievod predstavoval vrchol obdobia. V sprievode šli rôzne masky, strašidelné boli hlavne tie zvieracie. V minulosti mali masky veľký symbolický význam, dnes je to skôr zábava. Čím bola maska hrôzostrašnejšia, tým väčšiu moc odohnať zlé sily mala. Na Slovensku boli tradičné masky medveďa, vlka či Turoňa, čo bola ústredná maska, jej základ tvorila volská hlava držaná na tyči s papuľou, ktorá sa dala otvárať a zatvárať. Muž, ktorý sa v maske skrýval, bol oblečený do vrecoviny či obrátenej kožušiny. Slovo Turoň bolo odvodené od starého slovanského boha plodnosti Tura. V sprievode boli tradične aj masky cigánky, drotára, kominára, starej ženy, nevesty a ženícha a podobne.Počas fašiangových slávností sa robili veci, ktoré sa inokedy nedali. Masky strašili deti, váľali dospelých na zemi, štípali ženy, predstierali, že kradnú. Cieľom bolo zabaviť dedinčanov.
Sprievod obchádzal dedinu a v každom dome dostal jedlo, ktoré sa potom spoločne konzumovalo. Masky držali v rukách ražeň či šabľu, na ktoré im dedinčania napichovali slaninku, klobásu. Vrcholom zábavy bola veselica v krčme, kde sa každý poriadne najedol a napil. Tancovalo sa, spievalo a o polnoci sa symbolicky pochovávala basa. Tento zvyk mal výrazné divadelné vyznenie, od oznámenia, že basa je chorá až po jej pohreb. Basu nakoniec vyniesli von, čo značilo koniec zábavy a každý sa mal pohrúžiť do seba, rozjímať, držať pôst a očakávať veľkonočné sviatky. Práve fašiangové sprievody inšpirovali súčasné maškarné bály a plesy. Vedeli ste, že slovo karneval pravdepodobne pochádza z talianskeho slovného spojenia carne levare, teda odoprieť si mäso.
Čo ľudia počas fašiangov jedli?
Naši predkovia žili skromne, ale počas fašiangov urobili výnimku a jedli a pili, čo im hrdlo ráčilo. Na stoloch sa objavovali často šišky, fánky, záviny, pampúchy a samozrejme nemohli chýbať ani dobroty zo zabíjačiek.Fašiangy, Turíce, veľká noc príde
... spieva sa v známej fašiangovej piesni. Fašiangy sú jasné, ale čo znamenajú Turíce? Je to obdobie takzvaných svätodušných sviatkov, kresťania vtedy oslavujú zostúpenie svätého ducha. Aj Turíce však boli pôvodne pohanskými sviatkami. Naši dávni predkovia v tomto čase otvárali studničky, stavali máje, nosili domov bahniatka a zelené vetvičky, ktoré ich mali chrániť pred zlými silami. Z tohto dôvodu sa aj práskalo bičmi na lúkach a zakladali sa turičné vatry. Slovo Turíce je odvodené od slova tur, čo bol slovanský boh plodnosti. Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci.
... spieva sa v známej fašiangovej piesni. Fašiangy sú jasné, ale čo znamenajú Turíce? Je to obdobie takzvaných svätodušných sviatkov, kresťania vtedy oslavujú zostúpenie svätého ducha. Aj Turíce však boli pôvodne pohanskými sviatkami. Naši dávni predkovia v tomto čase otvárali studničky, stavali máje, nosili domov bahniatka a zelené vetvičky, ktoré ich mali chrániť pred zlými silami. Z tohto dôvodu sa aj práskalo bičmi na lúkach a zakladali sa turičné vatry. Slovo Turíce je odvodené od slova tur, čo bol slovanský boh plodnosti. Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci.
