Malé Karpaty sú naozaj malé pohorie, ukrývajú ale množstvo čarovných zákutí.
Foto: Radovan VarcholaAk sa ta vyberiete spod Smolenického zámku, nie je to vôbec náročná túra. Aby to však nebola len nuda – šľapanie hore kopcom po lese, odporúčame trošku dlhšiu, no oveľa zaujímavejšiu trasu. Okolo vodopádu, kaplnky, po krásnej lúke i čiernom lese, v ktorom je tma a veterno, akoby sa tam naozaj všetci čerti ženili. Zvládnete ju v pohode aj so štvorročným dieťaťom, ak je len trošku zvyknuté chodiť.
Čierny les, v ktorom je Čertov žľab.
Foto: Patricia PoprockáK vodopádu bez vody
Na rázcestí pri zámku sa nevyberiete vpravo hore na Čertov žľab, ale rovno po ceste smerom na Vlčiareň. Zakrátko po pohodlnej prechádzke medzi stromami prídete k turistickému bodu Hlboča. Tí, ktorí to v Malých Karpatoch nepoznajú, to môžu ľahko prepásť, pretože nikde nie je pri značke napísané, že nenápadná odbočka do lesíka vľavo vedie do doliny k 9-metrovému vodopádu, jedinému v Malých Karpatoch.
Hlbočiansky vodopád. Vodu si treba domyslieť.
Foto: Patricia PoprockáČas na prestávku, nadýchanie sa „dolinného“ vzduchu, no na Záruby je ešte ďaleko. Musíte sa vrátiť späť na hlavnú cestu (rovnakou cestičkou, ako ste prišli), odtiaľ prejsť po lúke na ďalšiu lesnú cestu, ktorou sa dostanete na Rázcestie nad Vlčiarňou. Odtiaľ tabuľka udáva 20 minút na Čertov žľab a hodinu na samotné Záruby.
Čertov žľab je prírodná pamiatka, suchá roklina v tmavom lese. Oproti roklinám Slovenského raja len taká zdrobnená, podstatne menej náročná. Ale krásna tiež.
Roklina Čertov žľab.
Foto: Radovan VarcholaKeď ju zdoláte, ocitnete sa na vrchole Čertovho žľabu v nadmorskej výške 555 metrov. Tu sa napojíte na modrú značku, ktorou by ste sa vydali, keby ste pri Smolenickom zámku išli na Záruby priamou cestou.
Nasleduje asi polhodinka šľapania po lesnom chodníčku, čím bližšie k vrcholu, tým strmší. Občas sa medzi stromami ukáže aj výhľad nadol, čo je pre deti dobrou motiváciou postupovať vyššie. Tiež sa zveternieva, vietor je na Zárubách typický azda v každom ročnom období. Takže zvlášť teraz myslite na čiapky (alebo aspoň čelenky) a vetrovky. Hore sa určite zídu.
Záruby. Vyššie to už v Malých Karpatoch nejde.
Foto: Radovan VarcholaNa vrchole Zárub sa môžete „pomotať“ do sýtosti – pokiaľ vám to dovolí vietor a množstvo turistov. Dá sa posedieť na skalkách, na zemi, i pri malom táborisku a pokochať sa z najvyššieho miesta tohto západoslovenského pohoria.
Výhľad z hrebeňa.
Foto: Patricia PoprockáHavrania skala nielen pre lezcov
Ak sa vám nechce vracať späť chodníkom, ktorým ste prišli, môžete to zobrať ďalšou okľukou – okolo Havranej skaly. Krásna je najmä prvá časť cesty – vedie hrebeňom s krásnymi výhľadmi na krajinu a potom ďalším rozprávkovým lesom. Keď už začnete mať nerovného terénu dosť, je to znamenie, že sa blížite na miesto. Prídete rovno na vrchol Havranej skaly, kde si tiež možno posedieť, prípadne popozerať na horolezcov. Alebo pokračovať dolu k zámku.
Havrania skala je obľúbeným miestom horolezcov.
Foto: Radovan VarcholaPotom je to už jednoduché – iba dolu. Tento okruh od zámku a späť má okolo 15 kilometrov, s prestávkami a atrakciami sa však nezdá vôbec náročný. Deti sú po ňom príjemne unavené, po krátkom občerstvení však ešte zvládnu zbierať gaštany či poobzerať zámok, presnejšie jeho okolie, keďže on samotný je mimo sezóny pre verejnosť zatvorený.
A krásny jesenný deň je za vami.
Smolenický zámok trošku inak.
Foto: Radovan Varchola
Kaplnka v skale pri Hlbočianskom vodopáde.
Foto: Patricia Poprocká
