Vstávaj, zlatíčko!
Foto: Shutterstock.comAko deň začne, tak aj pokračuje. Ako to urobiť, aby rána prebiehali pokojne a príjemne? Prečítajte si rady mamičiek, ktorým sa to podarilo.
Stavili sme na hru
„My sa ráno do škôlky budíme hrami, najčastejšie s plyšiakmi. Snažím sa hru obmieňať a stále vymýšľať niečo nové. Vezmem napríklad dvoch plyšových medvedíkov, ktorí sa akože rozprávajú, že je čas vstávať a ísť do škôlky a čo zaujímavého sa tam bude diať. Alebo s bábikou začnem vykukovať spoza dverí a lákať malú z postele von. Dcéra sa preberie a do hry zapojí. Pochopila som, že hra je u detí kľúčom ku všetkému, nielen k rannému vstávaniu.“
Či vstanú, je na nich
„My sme na to išli pomerne radikálne. Snažíme sa v deťoch podporovať zodpovednosť a samostatnosť. Ranné vstávanie sme preto nechali celkom na nich. Dohodli sme sa, že deťom na ráno nastavíme budík, taký ten staromódny, ale ich to baví. A tým naša starosť končí. Niekomu sa to môže zdať čudné, ale nám sa to extrémne osvedčilo. Deti vedia, že ich nikto nebude stokrát prosiť, aby už konečne vstali. A ak nechcú prísť neskoro, tak sa jednoducho z tej postele bez protestov vyhrabú.“
Čítame si ráno knižky
„Deťom sa obvykle číta večer, ale my sme pridali ranné čítanie. Sadnem si k dcérke na posteľ, pohladkám ju, poviem jej, že je čas vstávať a začnem jej pomaly čítať. Knižky miluje a je zvedavá, ako sa bude príbeh vyvíjať, preto sa preberie celkom rýchlo. Za dôležité považujem, že som počas vstávania pri nej, to určite pomáha. Čítam maximálne desať minút, stačí to.“
Synovi púšťame obľúbené piesne
„Nám sa veľmi osvedčilo púšťať synovi piesne. Keď ešte chodil do škôlky, boli to detské pesničky, teraz už má ako tretiak svojich obľúbených populárnych spevákov. Zaberá to vcelku spoľahlivo. Syn vstáva bez problémov asi po druhej piesni a jeho nálada je hneď od rána dobrá.“
Vstávame s predstihom a pokojne
„Moja rada je asi chronicky známa, ale nám sa veľmi osvedčila. Ešte v minulom školskom roku sme vstávali na poslednú chvíľu. Potom sme všetci lietali po byte, hľadali nenachystané veci, zhltli v pokluse rožok s maslom a vypadli von. Netešilo ma to a ani som sa nečudovala deťom, že sa im nechce vstávať, keď ich čaká taký zhon. Zaviedla som preto, že sa bude vstávať o trištvrte hodiny skôr, samozrejme sa patrične upravil aj čas odchodu do postele, aby sa deti dobre vyspali. Teraz robím bohatšie raňajky, všetci si spolu sadneme a rozprávame sa o tom, čo nás v ten deň čaká. Je to veľmi príjemné a deťom sa do takého rána vstáva oveľa ľahšie.“
