Plyšiaci hrajú v živote dieťaťa veľkú rolu.
Foto: Shutterstock.comKeď už nezabral ani zúfalý sľub, že zajtra sa ako odškodnenie za utrpenú stratu vyberú do aquaparku, obrátili auto a vrátili sa na miesto tragédie. Plyšiaka našli na detskom ihrisku, trochu zafúľaného, ale to si Katka ani nevšimla. Svet bol zasa v poriadku.
Chovalo sa dievčatko rozmaznano? Reagovali rodičia prehnano ústretovo, keď sa rozhodli vrátiť tridsať kilometrov a plyšiaka hľadať? Ani nie. Plyšová hračka máva v detských životoch výsadné postavenie. Skoro každý si pamätá, aký bol v detstve jeho najobľúbenejší plyšiak, možno aj to, ako sa volal. Prečo je to tak?
Plyšiaci sú samozrejme príjemní na dotyk, deti sa k nimi rady túlia. Pred niekoľkými desaťročiami prebehol veľmi zaujímavý pokus, ktorý môže vysvetľovať aj detskú lásku k plyšiakom. Malého medveďa odobrali od matky. Potom mu ponúkli na výber z dvoch umelohmotných „mamičiek“.
Jedna síce pre neho mala otvor, odkiaľ tieklo mlieko, ale žiadne chlpy na tele. Druhá bola bez mlieka, zato s chlpmi a malý medveď sa do nej mohol zaboriť. Hádajte, ktorej dalo mláďa prednosť? Až sa zdá, že pre zvieratá, medzi ktoré samozrejme patríme, je potreba dotyku a objatia dôležitejšia ako výživa.
Plyšiaci dávajú deťom aj pocit bezpečia a istoty napríklad, keď nie je mama nablízku alebo sa večer samy boja v posteli. Je to pre nich pevný bod, zakotvenie v živote, ku ktorému sa môžu vždy obrátiť. Niektoré deti by bez svojej plyšovej hračky ani nezaspali. Odporúča sa preto, aby si tie citlivejšie brali obľúbeného maznáčika napríklad do škôlky. Hračka im pomôže prekonať smútok a odlúčenie od rodičov.
Keď si dieťa veľmi obľúbi určitú plyšovú hračku, jej prípadnú stratu môže niesť naozaj ťažko. Aby ste predišli nariekaniu, riešením je mať v zálohe toho istého plyšiaka.
Že sú plyšiaci naozaj pre deti dôležití, o tom sa môžete konieckoncov presvedčiť aj sami. „Mala som psychicky náročné životné obdobie. Raz v noci som úplne nevedomky chytila synovho plyšiaka a pritúlila sa k nemu. Budete sa mi smiať, ale okamžite sa mi trochu uľavilo, cítila som sa viac v bezpečí,“ popisuje Hana. Dodnes si plyšiaka občas vezme k sebe do postele.