Tip na výlet: Vzácne rašelinisko a vojenský cintorín v kopcoch, kde vlci dávajú dobrú noc

Patricia Poprocká, 8. októbra 2021 o 04:06

Krásne je tam vždy, no jeseň je na potulky týmto krajom priam ideálna. Nenáročné kopce, ktoré zvládnete aj v daždi, nádherne zafarbené stromy a prekrásna príroda kamkoľvek sa pozriete. Východné Karpaty na slovensko-poľskom pohraničí, náš dnešný tip na výlet.

Lúky, lesy, stromy, kopce... Severovýchod Slovenska je jednoducho nádherný.

Foto: Patricia Poprocká

Miesta nad obcami Habura a Čertižné za Medzilaborcami nie sú tak známe ako Národný park Poloniny či Dukla, hovorí sa však o nich to isté: koniec sveta, kraj, kde vlci dávajú dobrú noc, panenská príroda, divočina... V každom prípade, práve preto, že nejde o príliš vychytené turistické chodníčky, je tam nádherný kľud a pre ľudí zvyknutých na výdobytky civilizácie možno naozaj až kúsok divočiny.

Prísť sa určite oplatí, človek zrelaxuje, naberie nových síl a dozvie sa zasa viac o výnimočnostiach severovýchodu Slovenska – je tu napríklad unikátne rašelinisko so vzácnymi rastlinami či cintoríny z prvej svetovej vojny ukryté v lesoch.

Jednotlivé turistické chodníčky sú poprepájané, čiže je v podstate jedno, odkiaľ začnete. Na trase viete improvizovať podľa toho, kam sa vám zachce. Pre rodiny s deťmi odporúčame okruh ponad Haburu, na ktorom si pozriete jeleniu oboru, vrch Chvastejov, vzácne Haburské rašelinisko a vojenský cintorín. Príjemná prechádzka vám zaberie asi pol dňa, podľa toho, ako dlho sa kde budete chcieť zdržať.

Od jeleňov na hranicu

Východiskový bod je pri obecnom družstve, ktoré spravuje aj zvieraciu oboru, kde na rozlohe 70 hektárov žijú najmä jelene a diviaky. Práve popri nej vedie asfaltová cesta, po ktorej sa vydáte smerom na Vodojem. Nejde o žiaden vodojem v pravom zmysle slova, je to turistický bod na hraničnej čiare s Poľskom, križovatka, odkiaľ sa môžete vydať, kam sa vám zachce.

Cesta k Vodojemu je zo začiatku po asfaltke trocha nuda, oživiť ju však môžu najmä zvieratá zo spomínanej obory, ak máte šťastie, že sa vám ukážu. Ak nie, pozerajte na druhú stranu, na kopce, lúky, lesy je tiež pohľad viac než príjemný. A ak budete vyššie, obzrite sa aj za seba, dedinka v údolí zo známej ľudovej pesničky bude tentoraz Habura.

Dedinka v údolí.

Foto: Patricia Poprocká

Keď dôjdete na koniec obory, aj asfaltová cesta zanedlho prejde do lesnej a vy ste konečne v tej pravej prírode, v kopcoch. Prvou zastávkou môže byť vrch Chvastejov, na ktorom je hore biely kríž, osamotené stromy a prístrešok na posedenie. A samozrejme, nádherný výhľad dolu. Kedysi tam bola osada, na okolitých lúkach ľudia pásli kravy a kone, dnes zostalo už len turistické miesto. Časy sa menia, čo už.

Chvastejov, príjemné miesto na oddych. Ak vyjde slnko, ešte príjemnejšie.

Foto: Patricia Poprocká

Z vrchu po prestávke (ak si ju dáte) pokračujte po cestičke vpravo, ešte trošku do mierneho kopčeka. Na jeho konci sa pred vami objaví nádherný výhľad na zvlnenú obrovskú lúku. Za ňou vás čaká ešte jeden kopček, ktorý vás dovedie k spomínanému Vodojemu.

Odkázaní na dážď

Trás odtiaľ je na výber – kratších i vzdialenejších, tá k Rašelinisku vedie dolu kopcom, lesom necelú polhodinku. Ak vás teda príliš nezdrží hľadanie hríbov alebo vyjedanie černíc, ktoré v hojnom počte lemujú cestu.

Haburské rašelinisko, prírodná rezervácia siaha sčasti do Poľska, sčasti k nám, presne to nik neeviduje, napokon, prírode to je jedno. Rašelinisko vrchoviskového typu, u nás vo Východných Karpatoch jediné svojho druhu, je jedným z najkyslejších a na živiny najchudobnejších ekosystémov. Vegetácia je oddelená od hladiny podzemnej vody, zásobovaná len zo zrážok. Vrchovisko pritom neustále narastá, a to o odumreté zvyšky vzácnych rastlín a živočíchov, ktoré tu žijú. Prejdete ním po drevenom móle, informačné tabule vám prezradia podrobnosti o tunajšom uzavretom svete.

Rašelinisko.

Foto: Patricia Poprocká

Hneď za ním je schovaný v lese malý vojenský cintorín. Hoci je len kúsok od chodníka, odbočka vľavo k nemu je naozaj nenápadná, treba dávať pozor, aby ste to neminuli. Pochovaných je tu asi 70 vojakov, nenápadný kríž, hroby pokryté papradím a tabuľky bez nápisov silno vypovedajú o nezmyselnosti vojen.

Cintorín.

Foto: Patricia Poprocká

Z Rašeliniska pokračujte ešte chvíľu po červenej značke asi 15 minút na Koprivničnú. Ak vládzete, môžete si pridať ešte poldruhahodinovú cestu na Kameň, ďalšie miesto na pohraničí, pripomínajúce prvú svetovú vojnu, kde sa svojho času modlil pápež Ján Pavol II. za padlých vojakov. Ak nie, ostaňte pri pôvodnej trase – lesom po zelenej značke dolu do Habury. Aj keď sa zdá, že je to kúsok, je to dobrá hodinka, možno i viac.

Príjemná prechádzka, príjemný deň za vami. V Habure či Medzilaborciach možno aj prespať, čiže ak sa vám páčilo, na druhý deň príďte zas, a zvoľte si inú, vlastnú trasu. Inšpirácií je v kopcoch viac než dosť.

Obrovská lúka, jedna z mnohých vo Východných Karpatoch. Kam sa vydáte?

Foto: Patricia Poprocká



Komentáre k článku:


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >
Ďalšie naše weby