Tradičný pohľad na Trenčiansky hrad.
Foto: Gabriela BachárováNavštíviť aspoň raz v živote Trenčiansky hrad by mal snáď každý Slovák. Prechádzka dolným nádvorím i akropolou je zážitkom, nemenej atraktívne sú však aj vnútorné priestory pamiatky. Trenčiansky hrad patrí svojou rozlohou k najväčším európskym hradom, preto si na jeho prehliadku vyčleňte celý deň.
Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko, samotný rad bol postavený v 11. storočí ako pohraničná pevnosť. Jeho úlohou bolo strážiť a brániť obchodné cesty, ktoré viedli zo severného Uhorska a stredoslovenských banských miest do Čiech, Moravy, Sliezska a Poľska. Neskôr sa z neho stalo sídlo kráľovskej a šľachtickej župy.
Najznámejším majiteľom hradu bol pán Váhu a Tatier, Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1321 významný uhorský magnát a šľachtic na hrade aj zomrel. Počas svojho života získal veľké panstvo aj majetky, ešte v 15. storočí sa časť západného Slovenska tradične nazývala Matúšovou zemou.
Opevnenie hradu a Matúšova veža.
Foto: Gabriela BachárováDôležitými držiteľmi hradu boli ďalej uhorskí panovníci Ľudovít z Anjou či Žigmund Luxemburský alebo šľachtic Štefan Zápoľský. Hrad bol dobytý v roku 1527 vojskami kráľa Ferdinanda I. V 16. storočí na hrade zmodernizovali rozsiahle opevnenie, ktorého časti možno obdivovať dodnes. V roku 1790 sa Trenčínom prehnal požiar, ktorý zničil aj hrad, odvtedy chátral. Dnešná podoba je výsledkom rozsiahlych rekonštrukcií.
Čo si môžete pozrieť
Z Dolného nádvoria hradu je nádherný výhľad na krajské mesto a kopce v jeho okolí. Návštevníkov tu najviac láka legendami opradená Studňa lásky. Podľa povesti, ktorú snáď pozná každé malé dieťa na Slovensku, ju dal vyhĺbiť turecký veliteľ Omar, aby získal svoju zajatú milú Fatimu. V skutočnosti studňu vykopali vojaci sídliaci na hrade a trenčianski poddaní.Ďalšia zastávka na Dolnom nádvorí, hladomorňa ponúka návštevníkom expozíciu s replikami stredovekých mučiacich nástrojov a čakajú ich aj informácie o takzvanom útrpnom práve, aké sa uplatňovalo na území mesto Trenčín.
Na hradnej akropole trónia tri paláce. Najstarším je Ľudovítov palác, ktorý postavil v druhej polovici 14. storočia kráľ Ľudovít Veľký z Anjou. Na prvom poschodí paláca si návštevníci pozrú expozíciu historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19. storočia. Barborin palác dal pre svoju druhú manželku Barboru Celskú postaviť cisár Žigmund Luxemburský okolo roku 1430. Rytierska sieň v Barborinom paláci je najväčšou miestnosťou na hrade.
Zápoľského palác.
Foto: Gabriela BachárováNajmladším palácom Trenčianskeho hradu je Palác Zápoľských zo začiatku 16. storočia. Trojpodlažná budova skrýva najrozsiahlejšiu expozíciu, ide o expozíciu rodovej galérie rodu Ilešháziovcov, ktorým hrad tiež patril. Najstaršie obrazy pochádzajú až zo 16. storočia.
Dominantou hradu je Matúšova vežu, ktorá tu stojí už od 11. storočia. Postavili ju v románskom slohu a v 13. storočí ju podľa informácií na internetovej stránke hradu obstavali tehlovým plášťom a upravili do gotickej podoby.
Hrad je otvorený aj v zimnej sezóne, rozdiel je v tom, že funguje len pokladňa smerom od mesta, tá od lesoparku parku Brezina je zatvorená. V mesiaci novembri sú exteriéry hrady prístupné ráno od deviatej do tri štvrte na päť. Prehliadky veľkého okruhu (tie sú vždy so sprievodcom) sa konajú vždy cez víkendy o desiatej, jedenástej, dvanástej, trinástej, štrnástej, pätnástej a o pol štvrtej. Vstup je dovolený len kompletne zaočkovaným. Prehliadky malého okruhu (bez sprievodcu) sa konajú každý deň, avšak len pre návštevníkov očkovaných, otestovaných alebo po prekonaní Covidu-19. Posledný vstup na malý okruh je o tri štvrte na štyri.
Výhľad z hradu na lesopark Brezina.
Foto: Gabriela Bachárová
Pohľad z Matúšovej veže na mesto.
Foto: Gabriela Bachárová
Trenčín. Výhľad z hradu.
Foto: Gabriela Bachárová
Hladomorňa.
Foto: Gabriela Bachárová
Zábava pre deti.
Foto: Gabriela Bachárová
