Haluzická tiesňava je slovenským unikátom.
Foto: Tomáš MalekTuristi Haluzickú tiesňavu známu aj pod pomenovaním Prierva ešte veľmi neobjavili, leží totiž mimo hlavných turistických lákadiel, návštevníci mieria skôr na neďaleké hrady Beckov, Čachtice či do Trenčína. Ak si však urobíte menšiu odbočku, neoľutujete. Kaňon nájdete neďaleko maličkej obce Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji na západe Slovenska. Hneď vedľa je známejšia obec Bošáca, ktorá sa preslávila výrobou slivovice.
Strž je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a od roku 1963 prírodnou pamiatkou so štvrtým stupňom ochrany. Či už budete kráčať po jej dne, alebo sa na ňu pozriete zhora, dojem, ktorý to vo vás zanechá, bude obrovský.
Ako niekde v pralese.
Foto: Tomáš MalekNajpohodlnejšie je prísť na miesto autom. To zaparkujete na parkovisku pri obecnom úrade, kde je turistický rázcestník, ten si ale nevšímajte. Pokračujte dolu po ceste a zakrátko odbočte vpravo.
Tiesňava, ktorou vedie náučný chodník, je až 50 metrov hlboká, strmé svahy sú pokryté stromami a brečtanom, ktorý vytvára neuveriteľne pôvabné scenérie a jeho korene zároveň svah spevňujú. V minulosti sa svah zosúval dolu a za obeť tomu padli aj okolité domy, ktoré do tiesňavy popadali. Krehké bridlicovité a dolomitové pôdy bolo preto nutné spevniť, ľudia na to používali rôzne druhy drevín. Ani brečtan nie je pôvodným druhom, ale dnes už dokonale zapadol do krajiny a žije si svojím životom.
Ako namaľované.
Foto: Tomáš MalekOkrem spevnenia svahov bolo treba upraviť aj Haluzický potok, ktorý tiesňavou preteká. Prívaly vody totiž so sebou brali sutinu zo svahov a ničili ľudom pozemky. Na potoku preto vznikla sústava ôsmich malých murovaných hrádzí a jeho dno bolo čiastočne vydláždené. Unikátna technická pamiatka, ktorú môžu návštevníci obdivovať dodnes, vznikla v rokoch 1926 až 1927. Takmer storočné majstrovské dielo je stále funkčné a zabraňuje záplavám.
Tiesňava napriek všetkým technickým opatreniam stále „pracuje“, do hĺbky sa síce už vďaka spevneniu svahov rozširovať prestala, do šírky však stále nie, a tak je možné, že keď na miesto prídete o pár rokov, bude vyzerať zasa o trochu inak.
Tiesňava je hlboká až 50 metrov.
Foto: Tomáš MalekMajestátne vŕby
Pralesný dojem tiesňavy umocňujú padnuté stromy ponechané svojmu vlastnému osudu. Na dne rokliny môžete obdivovať aj vŕby vysoké až tridsať metrov, čo je o päť metrov viac ako priemerná výška tohto stromu. Prečo narástli tak vysoko? Nuž preto, že sa vyťahovali za slniečkom, ktorého v tiesňave nie je dostatok.Haluzickú tiesňavu síce prejdete pomerne rýchlo, jej dĺžka je asi len kilometer, ale nemusíte byť sklamaní, čaká vás ešte jeden fantastický zážitok. Dobre zachované pozostatky románskeho kostolíka zo začiatku 13. storočia, ktorý sa týči priamo nad stržou.
Keď počas prechádzky tiesňavou prídete k drevenému mostu nad potokom, po pravej strane uvidíte schody hore. Po nich sa dajte. Prídete na lúku, po ktorej sa ku kostolíku dostanete.
Kostolík sa opravy dočkal až v rok 1968, podarilo sa zachrániť obvodové murivo v jeho pôvodnej výške. Hrozilo, že pamiatka tiež skončí na dne priepasti, našťastie sa tak nestalo. Spadla tam však časť jeho opevnenia a cintorína. Pozostatky opevnenia možno obdivovať dodnes.
Románska nádhera.
Foto: Tomáš MalekZ miesta je krásny výhľad do doliny Váhu s Beckovským a Trenčianskym hradom. Ešte krajší výhľad sa vám naskytne, ak sa vydáte na blízky kopec Hájnica, kde nájdete menšiu rozhľadňu. Výhľady si tu naozaj užijete.
Celý výlet je nenáročný, veľmi vhodný pre rodiny s deťmi. Ak by ste sa nikdy nezastavovali, okruh prejdete za slabú hodinku, možno aj za menej. To by však bola škoda, naopak, robte si časté prestávky a výlet si lenivo užite.
Nad tiesňavou.
Foto: Tomáš Malek
Haluzický kostolík.
Foto: Tomáš Malek
Haluzická tiesňava baví veľkých aj malých.
Foto: Tomáš Malek
Relaxačná zeleň.
Foto: Tomáš Malek
Foto: TASR
