Rozlúčiť sa s novorodeniatkom, ktoré nežije, nie je v našich nemocniciach stále samozrejmosťou

Patricia Poprocká, 11. februára 2019 o 06:01

Porodiť mŕtve bábätko je nesmierne ťažké, len ženy, ktoré si tým prešli, vedia, ako veľmi. Personál by však mal urobiť všetko preto, aby im vyšiel v maximálne v ústrety. Dieťatko samozrejme, nedokážu zachrániť, čo však môžu urobiť, je dovoliť im sa s bábätkom spoznať, popestovať si ho. Žiaľ, nie vždy je tomu tak.

Dieťa patrí k matke, zdravé či choré, živé či mŕtve.

Foto: shutterstock.com

Napriek vedeckým poznatkom o dôležitosti tohto kroku mamičku niekedy prepustia z nemocnice domov bez toho, aby si svoje bábätko mohla čo i len vidieť. Podobný smutný prípad sa na Slovensku stal nedávno. Matku prepustili dva dni po pôrode mŕtveho bábätka, ktoré sa narodilo riadne v termíne bez akéhokoľvek kontaktu s ním.

Dieťa patrí k matke – zdravé či choré, živé či mŕtve, zdôrazňuje česká psychologička Michaela Mrowetz v knihe Bonding, pôrodná radosť. „Aby rodičia mohli prijať smrť svojho dieťaťa, musia najskôr prijať jeho existenciu,“ vysvetľuje. V procese trúchlenia, ktorý je v konečnom dôsledku ozdravný, je podľa nej dôležité, aby si rodičia svoje mŕtve bábätko mohli vziať do náručia, vidieť, ako vyzerá, uložiť jeho obraz do svojho vnútra, aby „v ich srdciach nezostávali po mŕtvych deťoch diery“.

Kontakt s dieťaťom po pôrode, aj keď mŕtvym, je teda nesmierne dôležitý. Rodičom by malo byť umožnený taký dlhý, ako potrebujú. V zahraničí kliniky rodičom vychádzajú v ústrety, boli páry, ktoré napríklad aj zverejnili fotografie svojho dieťatka, pomohlo im to zvládnuť žiaľ a uchovať pamiatku svojho potomka.

Ako vysvetľuje Zdenka Hanušová, ktorá sa školí za pôrodnú asistentku, v niektorých českých pôrodniciach napríklad býva zvykom, že ešte počas pôrodu si matka povie, či chce, aby jej nežijúce bábätko priložili. Ak áno, tak to urobia. Potom sa zvykne spraviť odtlačok nožičky či ruky, zabaliť do perinky a dá sa rodine na rozlúčenie.

Dokonca aj ak matka sprvu dieťa nechce vidieť, bábätko nechajú dve hodiny na ošetrovateľskej izbe, s matkou sa rozpráva psychológ, a ak ona počas rozhovoru zmení názor, dieťatko jej prinesú. Až potom sa dohadujú na úradných veciach ako dokumentácia či pohreb.

Predpisy a prax

Na Slovensku rodičia majú zo zákona právo vyžiadať si telo svojho zosnulého dieťaťa, a to aj v prípade potratu v skorších týždňoch tehotenstva. Majú tak urobiť písomne a nemocnica je povinná im vyhovieť. Keď však rodič potrebuje, a to potrebuje, zovrieť si dieťa v náručí v prvých hodinách, býva odkázaný na ústretovosť personálu.

Predpisy sa v tomto smere lepšia. Ako vysvetľuje Zdenka Hanušová: „Učíme sa, ako k rodinám v takých smutných prípadoch priamo na sále pristupovať, neraz sa stáva, že s nimi upustíme aj slzu," približuje. Vzhľadom na posledný prípad však tento prístup ešte zrejme nezdieľajú všade.

Personál dlhé roky mŕtve deti matkám ani neukazoval, a niekde to trvá dodnes. Je však pravda, že niektoré mamičky to ani nechcú, zvlášť ak ide o spontánny potrat okolo 20. týždňa.

„Ani mi ju neukázali, nič. Len z karty som sa dozvedela, že to bolo dievčatko, vážila pol kila. S manželom sme jej dali aj meno. Dali sme za ňu slúžiť aj omšu. A každoročne na Dušičky jej zapálime sviečku,“ podelila sa o svoje smutné zážitky s ahojmama.sk Bratislavčanka Lucia, ktorá pred rokmi priviedla na svet mŕtve bábätko v 20. týždni. Jej dcérka však podľa zákonov ešte oficiálne ešte nemala vek, aby mohla byť považovaná za dieťa, takže nemohla mať ani pohreb.

Chvíle naplnenia, i keď smutné

Podľa Michaely Mrowetz je rozlúčenie potrebné aj u takýchto maličkých bábätiek. „Aby sme mohli pre niekoho trúchliť, prejsť ťažkou fázou žiaľu a smútku, musíme ho najskôr prijať, poznať a milovať,“ vysvetľuje Michaela Mrowetz v spomínanej knihe. Ako dodáva, každý život má svoj zmysel, nech je akokoľvek krátky. „Je potrebné pristupovať k nemu s úctou a v úcte podporiť rozlúčenie.“

Navyše, aj keď je smrť bábätka „proti prírode“, predsa len popestovanie mŕtveho bábätka v náručí predstavuje pre matku okamžik naplnenia. „Mentálny obraz dieťaťa je dotvorený, vďaka hormonálnym hladinám je matka pripravená naviazať sa s akýmkoľvek dieťaťom a dôjde u nej k pocitu naplnenia,“ zdôrazňuje psychologička. Tak dokáže matka prirodzenejšie prijať aj realitu rozlúčenia a tieto láskyplné okamžiky môžu byť pre ňu vhodným liekom do ďalších rokov.

Matky, ktorým nebolo umožnené sa s deťmi rozlúčiť, túto udalosť nesú v sebe dlhé roky a ešte aj v dôchodkovom veku sa im tlačia slzy do očí pri spomienke. Ak si však bábätko môžu ženy popestovať, cítia sa na celom procese zúčastnené, nie len pasívne prizerajúce sa, čo sa s nimi deje. A, ako pripomína Michaela Mrowetz, kontrola nad traumatizujúcou situáciou pomáha zmierniť celú traumu.

O bábätko tesne pred narodením pred dvomi mesiacmi prišla aj bývalá misska Petra Sliacka. Herečka Zuzana Haasová to musela pred niekoľkými rokmi prežívať dokonca dvakrát.

V prípade straty dieťaťa odborníci jednoznačne radia rodičom dávať najavo svoje emócie, trúchliť. „Nehľaďte na to, čo sa má, robte, ako to cítite,“ vraví Mária Jasenková z organizácie Plamienok. Ak cítite, že niekto vaše smútenie znevažuje, nestýkajte sa s ním, aj keby to bol najbližší príbuzný.



Pôrod - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >