Vo Vysokých Tatrách je sedem vrcholov, na ktoré sa možno dostať bez horského vodcu.
Foto: Zdeno VlachTuristické značky vedú vo Vysokých Tatrách na tieto štíty: Jahňací, Slavkovský, Východnú Vysokú, Rysy, Kôprovský štít, Predné Solisko a na Kriváň. Všetko sú to už pravé vysokohorské túry, ktoré si vyžadujú kondíciu a sústredenosť. Ale zasa pozor, nie sú nezdolateľné! Dokážu ich prejsť aj trénované deti.
Najvyšší voľne dostupný vrch je Kriváň, najnižší Predné Solisko, ku ktorému vedie aj najkratšia, ale nie najľahšia túra. Ale poďme postupne, z východu na západ.
Jahňací štít, v minulosti sa pod ním pásli ovce.
Foto: Miroslav RozložníkJahňací štít, 2229 metrov nad morom
Je najvýchodnejší vrch Vysokých Tatier. Prvý známy výstup naň uskutočnil anglický cestovateľ Robert Towson. Jeho prví návštevníci boli pastieri, pytliaci a baníci, ktorí tam dolovali meď. Na vrchol môžete vyraziť z Bielej Vody alebo z Chaty pri Zelenom plese. Kto ma rád romantiku, odporúčame druhú možnosť. Prespať na chate a z nej ešte za úsvitu vyraziť hore. Tatry sú vtedy úchvatné a vidieť z Jahňacieho štítu východ slnka je nezabudnuteľný zážitok. Od chaty to na vrchol trvá asi dve hodiny. Po žltej značke prídete strmým stúpaním do Červenej doliny, odkiaľ po pravej strane vidno Červené pleso. Trasa pokračuje dolinou, cez Kolový priechod. Pre náročnosť terénu sú tu osadené reťaze. V dolinách je ešte tma ale slnečné lúče sa už odrážajú od štítov do nového dňa. Z vrcholu je pekný výhľad na celu hrebeňovku Belianskych Tatier, okolité doliny a štíty Vysokých Tatier. Za pekného počasia vidno aj Pieniny s ich vrchom Tri koruny.Zostup: tou istou trasou
Čas: z Chaty pri Zelenom plese 2 hodiny, mierne náročná túra
Čas: z Chaty pri Zelenom plese 2 hodiny, mierne náročná túra
Slavkovský štít v minulosti využívali pastieri.
Foto: Miroslav RozložníkSlavkovský štít, 2452 metrov nad morom
Po svahoch Slavkovského štítu sa v minulosti pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup vykonala 12-členná skupina na čele s Jurajom Buchholtzom starším. Na Slavkovský štít rátajte s náročnou celodennou túrou. Začína zo Starého Smokovca po modrej značke, lesom k rázcestiu na Tatranskej magistrále. Kto si chce túru uľahčiť, môže sa vyviezť pozemnou lanovkou na Hrebienok. Odtiaľ po červenej značke smerom na Sliezský dom, po 15 minútach na rázcestí po modrej k Slavkovskej vyhliadke, odkiaľ je pekný výhľad do Malej Studenej doliny a na masív Lomnického štítu. Z vyhliadky potom už v pásme kosodreviny a neskoršie v otvorenom teréne serpentínami na Slavkovský nos a z neho na vrchol.Zostup: tou istou trasou
Čas: zo Starého Smokovca 5 hodín, náročná, celodenná túra
Čas: zo Starého Smokovca 5 hodín, náročná, celodenná túra
Východná Vysoká, Poľský hrebeň pod ňou bol v minulosti obľúbeným miestom pre pašerákov.
Foto: tatrytravel.skVýchodná Vysoká, 2428 metrov nad morom
Je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít. V minulosti bol Poľský hrebeň dôležitým prechodom pre pašerákov, ktorí ním preháňali z Poľska aj dobytok. Z vrcholu je výhľad na celé Tatry. Nástup je zo Sliezskeho domu okolo brehu Velického plesa. Odtiaľ sutinovým úbočím serpentínami hore pod previsnuté, stále mokré skaly nazývané Večný dážď. Vpravo je pekný pohľad na Granátové steny, vľavo na obrovský masív Gerlachovského štítu. Cesta mierne stúpa do záveru doliny, kde prejdeme skalnou lávkou zaistenou reťazou na sedlo Poľský hrebeň. Potom už len po žltej značke vpravo strmo stúpajúcimi serpentínami na vrchol.Zostup: tou istou trasou
Čas: zo Sliezskeho domu 2 a trištvrte hodiny, dosť namáhavý výstup
Čas: zo Sliezskeho domu 2 a trištvrte hodiny, dosť namáhavý výstup
Na Rysy vystúpilo viacero známych osobností.
Foto: Miroslav RozložníkRysy, 2499 metrov nad morom
Tvoria hraničný vrchol medzi Slovenskom a Poľskom. Patria k najnavštevovanejším tatranským vrchom. Prvý známy výstup vykonal správca Starého Smokovca Eduard Blásy s vodcom Jánom Driečnym-Rumanom starším 20. augusta.1840. V zime boli prví na vrchole Teodor Wundt s Jakubom Horvayom v apríli 1884. Roku 1899 na Rysy vystúpila nositeľka Nobelovej ceny Maria Curie-Sklodowska aj s manželom Pierrom. V auguste 1913 bol na Rysoch V. I. Lenin. Od Chaty pod Rysmi sa ide tiahlou serpentínou a v závere prudkými serpentínami do Sedla Váha. Odtiaľ na vrchol. Výhľad z vrcholu Rysov na celé Tatry sa považuje za jeden z najkrajších.Zostup: Môžeme pokračovať po červenej značke na poľskú stranu k Morskému oku, je to však veľmi strmý zostup, zaistený reťazami. Väčšina ľudí sa vracia tou istou trasou ako vyšla.
Čas: Od Chaty pod Rysmi to trvá hodinu, prísť na chatu z Popradského plesa však zaberie 2 hodiny 20 minút, treba teda rátať s celodennou túrou
Čas: Od Chaty pod Rysmi to trvá hodinu, prísť na chatu z Popradského plesa však zaberie 2 hodiny 20 minút, treba teda rátať s celodennou túrou
Trasa na Kôprovský štít patrí k tým menej náročným.
Foto: Miroslav RozložníkKôprovský štít, 2367 metrov nad morom
Od Popradského plesa po modrej značke lesom, potom kosodrevinou do Mengusovskej doliny. Na rázcestí nad Žabím potokom po červenej možno odbočiť k Chate pod Rysmi, na Kôprovský sa však ide po modrej. Strmými, ale krátkymi serpentínami prídete k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčšie a najhlbšie pleso v slovenskej časti Vysokých Tatier aj na Slovensku. Jeho hladina býva pokrytá ľadom priemerne 270 dni v roku. Odtiaľ pokračujeme strmším stúpaním do Vyšného Kôprovského sedla a potom po červenej značke až na vrchol.Zostup: tou istou trasou
Čas: od Chaty pri Popradskom plese za 3 a štvrť hodiny, mierne náročná túra
Čas: od Chaty pri Popradskom plese za 3 a štvrť hodiny, mierne náročná túra
Na Predné Solisko vedie krátka, no ťažká túra.
Foto: tatrytravel.skPredné Solisko, 2094 metrov nad morom
Predné Solisko je vyhliadkový tatranský vrchol. Pekne z neho vidieť do Mlynickej doliny, Furkotskej doliny a aj na Popradskú kotlinu. Od Chaty pod Soliskom sa ide po červenej turistickej značke dosť strmými serpentínami, čo túre, vcelku krátkej, pridáva na náročnosti.Zostup: tou istou trasou
Čas: z Chaty pod Soliskom prídete na vrchol za hodinu, je to však dosť namáhavá túra
Čas: z Chaty pod Soliskom prídete na vrchol za hodinu, je to však dosť namáhavá túra
Kriváň, slovenský symbol.
Foto: Paľo KotryKriváň, 2495 metrov nad morom
Symbolický vrch jednoty Slovanov a slobody Slovákov. Na vrchol prví vystúpili neznámi baníci. Na svahoch Kriváňa sú dodnes viditeľné stopy po baníkoch z 15. až 18. storočia. Prvá písomne doložená túra je z roku 1772 z výstupu spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca Jonáša Czirbesza s priateľmi. Prvý zimný výstup urobili, rovnako ako na Rysoch, v roku 1884 Theodor Wundt a vodca Jakub Horvay. 16. augusta 1841 sa uskutočnila známa prvá národná vychádzka na Kriváň za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť na štít zorganizoval Štefan Marko Daxner, po ktorom sa dodnes volá Daxnerovo sedlo pod Kriváňom. Na Kriváň možno ísť z dvoch miest, z Troch studničiek alebo zo Štrbského Plesa. V oboch prípadoch ide o náročnú celodennú túru. Obe trasy sa stretávajú na Rázcestí pod Kriváňom, odkiaľ sa vystupuje do Daxnerovho sedla. Stúpanie je tu strmé, lezie sa po skalách. Na vrchole je pamätný kríž a krásne výhľady na všetky strany.Zostup: po rovnakej trase
Čas: Zo Štrbského Plesa trasa trvá 4 a pol hodiny, od Troch studničiek z parkoviska dve a pol hodiny, náročná túra
Čas: Zo Štrbského Plesa trasa trvá 4 a pol hodiny, od Troch studničiek z parkoviska dve a pol hodiny, náročná túra
