Snažím sa byť dobrá mama, veľa pre to robím, vraví Nasťa Kuzminová.
Foto: Neskrývaj sa, vystúp z raduAká ste mama? Prísnejšia alebo skôr benevolentnejšia?
Nemôžem sa pochváliť ani pri jednom dieťati, že som sa oň stopercentne starala, pomáha nám s tým svokra a moja mama. Aká som mama, by vedeli povedať moje deti skôr než ja sama. No snažím sa byť dobrá mama a veľmi veľa pre to robím. Záleží mi na tom, aby som pre nich nebola iba športovkyňa, ktorú vidia raz začas. Keď som doma, som fakt mama na plný úväzok. Snaha tam je a myslím si, že bude čoskoro ocenená. Samozrejme, starší syn mi už vyčíta, že veľmi veľa cestujem a že trávime spolu málo času, a aj keď ho spolu trávime, tak je tam často nejaká športová aktivita alebo iné povinnosti. Ale je to aj o našej vzájomnej spolupráci – mňa a mojich detí. Aby pochopili, aký život vediem a aké zamestnanie mám. V každom prípade, moje deti sú pre mňa na prvom mieste. Vždy som vravela, že ak by sa doma niečo udialo, utekám k nim z akýchkoľvek pretekov. A aj vďaka deťom som sa veľakrát dokázala k športu vrátiť a bola v ňom úspešná.
Teraz, keď ste skončili s vrcholovou kariériou, už to bude asi iné, budete mať toho času viac. Ako sa ho chystáte tráviť?
Tréning bude stále prítomný v mojom živote. A chcem aj vlastným príkladom deti naučiť, že pohyb by mal byť súčasťou života každého človeka. Prispieva k zdraviu, je dobrou prevenciou rôznych chorôb. Trénovať budem menej, a plány na spoločný čas s deťmi a výchovu mám určite iné než predtým. Samozrejme, že väčšiu časť svojho voľného času chcem venovať deťom, vyplniť medzery, dobehnúť to, čo som nestíhala predtým ako vrcholová športovkyňa. Počas domácich sústredení som v tom čase nebola celkom zodpovedná, pretože nie celý čas som sa venovala športu, vždy ma to ťahalo venovať sa deťom. Takže doma som bola pri nich a športové povinnosti som si plnila, keď ony boli v škole či škôlke. Verím a teším sa, že sa to teraz zmení. A aj keď raz budem mať iné zamestnanie, budem sa snažiť urobiť to tak, aby som deťom vedela ešte viac ukázať svoju lásku, venovať im ešte viac svojho času a pozornosti. Aby vedeli, že ony sú na prvom mieste.
S manželom ste obaja vrcholoví športovci. Aký vzťah majú k športu deti? Budú vás nasledovať, čo myslíte?
Športovci môžu byť, ale šport vrcholový a šport rekreačný je veľký rozdiel. Syn vyskúšal už viacero športov, ale zatiaľ nie je zorientovaný, ktorým smerom by chcel ísť, ani či by chcel niečo robiť vrcholovo. Keby sa nejaký šport rozhodol robiť vrcholovo, určite ho budem podporovať, lebo viem, čo to obnáša, čo to znamená. Ale som spokojná, aj pokiaľ športuje iba pre radosť, pretože sa hýbe, teší sa a popritom trávi veľa času aj s kamarátmi, rovesníkmi.
A čo malá Olívia?
Dcérka je veľmi aktívna a na nej vidieť viac ten „drajv“, predpoklad k vrcholovému športu, tak z nej možno raz niečo bude, ale uvidíme. Zakrátko bude mať iba štyri roky, takže všetky možnosti sú otvorené.
Skúšali ste s ňou už bežky?
Bežkuje od roka a pol, to je také dieťa, ktoré chce vyskúšať všetko. Keď vidí, že mamina niečo robí, chce tiež. Popri mne vyskúšala už viac cvičení, nielen na bežkách.
Nasťa s Olíviou počas nedávneho pobytu na Kamčatke.
Čo má rád syn?
Veľmi má rád hokej, hrával aj tenis, skúšal plávať, momentálne behá orientačný beh. Samozrejme aj športy, čo majú v škole, hokejbal, florbal s chalanmi, aktuálne volejbal... Všetko hrá, je akčný, je rád, keď môže byť súčasťou tímu.
Váš syn má 12 rokov, riešite s ním už napríklad aj také veci ako čas strávený nad počítačom, na internete, alebo k takým veciam neinklinuje?
Syn pozná naše názory, vie, aký štýl života jeho rodičia preferujú. Má jasno v tom, čo pomáha zdraviu a čo ubližuje. Je múdry chlapec, nemusíme až tak veľmi zasahovať, pozná limity, hranice. Samozrejme, tak ako každého v jeho veku, aj jeho to občas ťahá k počítaču aj k mobilu, ale je to veľmi obmedzené. Vie, kedy a aký priestor má.
Ste športovo založená rodina, trávite takto aj voľný čas?
Áno, väčšinou je aktívny. Robievame túry, kratšie aj dlhšie. Prechádzky lesom, možno aj s piknikom. Neraz si sadneme a užívame prírodu, danú chvíľu. Dôležitá je prítomnosť, nadýchnuť sa dneška, lebo to, čo bolo predtým, a čo bude zajtra, je otázne.
Viackrát ste vyzdvihli dôležitosť zdravého stravovania, ako sa stravujete doma? Jedávajú vaše deti napríklad sladkosti?
Tiež v tom majú jasno, lebo pri všetkom, čo im zakazujeme či obmedzujeme, im vždy aj vysvetlíme, prečo. Takže deti vedia, prečo sladké nie je dobré a ak sa môže, tak v akom množstve. Tiež vedia, prečo nie je dobré veľa soliť, aký je dôležitý pitný režim, čo všetko organizmu môžeme dopriať a ako veľmi mu môžeme ublížiť. Takže tým, že sa to v našej rodine neustále nahlas rieši, sú deti aj v tomto smere múdre. Samozrejme, niekedy so spolužiakmi, na výlete či na grilovačke si doprajú aj párok, niekedy sa možno zastavia aj v McDonalde, ale nie je to každodenná vec. Všetko je možné, ale v rozumných množstvách.
Čo varievate doma vy?
Snažím sa dohliadnuť na to, aby na stole vždy bola varená domáca strava. Aby sme nemávali niekoľkokrát za sebou chlebíčky či suchú večeru. Za dôležité považujem polievky. Je jedno, na čo máme chuť, no snažím sa to navariť ja doma. Zo surovín od známych alebo miestnych výrobcov.
Preferujete teda biokvalitu?
Áno.
Aké sú vaše plány na najbližší rok?
Zatiaľ od ukončenia kariéry uplynul ešte krátky čas, takže taká istota, čo je do budúcna, tam ešte nie je. Myslím si ale, že pri športe ostanem. Zapojím sa do projektov, ktorými chceme podporiť mládež v tom, aby športovala. Sú to skôr projekty Slovenského olympijského výboru, napríklad Športuj Slovensko v priebehu leta.
Ste tiež ambasádorkou projektu Neskrývaj sa, vystúp z radu!, ktorý chce pomôcť ľuďom so sklerózou multiplex.
Som veľmi rada a vďačná, že ma oslovili podporiť tento projekt. Je dôležité, aby sa o tom nahlas rozprávalo. Aby ľudia, ktorí trpia touto chorobou alebo s ňou čerstvo zápasia, vedeli, že majú podporu nielen vo svojich rodinách, ale aj vo verejnosti. Aby sa necítili vyčlenení mimo.
Máte s touto chorobou aj osobnú skúsenosť, napríklad u niekoho v rodine či medzi známymi?
Osobne nemám, ale čoraz viac ľudí nachádza v sebe príznaky, typické pre toto ochorenie. Myslím si, že ľudí, ktorí trpia touto chorobou, je oveľa viac než udávajú štatistiky, no tým, že sa o tom nerozpráva, sa to skrýva, ochorenie môže potom prepuknúť v nevhodnú chvíľu. Preto som rada, že som sa zapojila do tejto štafety, kde chceme hovoriť a poprosiť ľudí, aby sa prestali báť a vystúpili z toho radu.
Nasťa s manželom a trénerom Danielom v cieli svojich posledných pretekov v sezóne i vrcholovej kariére.
Foto: TASR