Sezónna, lokálna a v bio kvalite, taká je najvhodnejšia strava pre malé deti.
Foto: shutterstock.comPrechod na tuhú stravu, niekedy označované ako zavádzanie prvých príkrmov, je dôležitý míľnik v živote dieťaťa a rozhodne nie je jedno, čo a ako začne jedávať. „Počas prvých dvoch rokov života sa dieťaťu vytvárajú stravovacie návyky, ktoré si odnesie do dospelosti. Navyše filtračné orgány bábätka, ako pečeň a obličky, sú mimoriadne citlivé a stále sa vyvíjajú. Preto treba zvoliť čo najčistejšiu a najjednoduchšiu stravu, aby sme eliminovali vstup nežiadúcich látok do tela bábätka,“ vysvetľuje Silvia Tylš, výživová poradkyňa špecializujúca sa na výživu detí, zakladateľka a lektorka projektu Zdravé rodičovstvo.
Mali by sme preto vyberať lokálne a sezónne potraviny vo farmárskej, alebo bio kvalite. Nie je potrebné kupovať potraviny s označením „vhodné pre bábätká“, ale zamerať sa skôr na kvalitné a základné potraviny. Je to to najlepšie pre zdravie bábätka.
Ak deťom začneme príliš skoro podávať nevhodné potraviny, tak sa u nich v neskoršom veku môžu prejaviť rôzne zdravotné problémy, alebo budú chcieť konzumovať nie práve najvhodnejšie potraviny, dodáva výživová poradkyňa.
Zároveň odpovedá na 9 najčastejších otázok:
Kedy je správny čas na zavádzanie príkrmov?
Vždy treba pozerať na to, či samotné dieťatko je už pripravené a aký druh mliečka prijíma. U plne dojčených bábätiek začíname so zavádzaním príkrmov až po ukončenom šiestom mesiaci. U bábätiek na umelom mlieku o dva mesiace skôr. I keď si mnohí myslia, že umelé mlieko by malo dieťatko piť dovtedy, pokiaľ mu chutí, nie je to pravda. Práve skorším zavádzaním príkrmov u týchto detí by sme mali postupne eliminovať množstvo umelého mlieka a prirodzeným spôsobom postupne prejsť na tuhú stravu.
S akými potravinami začať?
Dôležité je naozaj to, aby sme sa s príkrmami neponáhľali, pretože bábätko sa začína oboznamovať s novými chuťami i potravinami. Začíname jednodruhovou zeleninou, ktorú servírujeme počas obeda. Reakciu bábätka sledujeme najmenej 2-3 dni po konzumácii. Jednotlivé druhy zeleniny zavádzame postupne podľa jej stráviteľnosti. Pridávame aj kvalitný tuk. Neskôr pridávame vybrané druhy obilnín ako biela ryža, či pšeno, vajíčko, mäso, strukoviny a vybrané mliečne výrobky.
Mali by deti piť čaje?
Odpoveď znie: Nie. Deťom postačí čistá voda a čaje ako súčasť jedálnička nie sú vôbec potrebné. Okrem toho väčšina detí stále dostáva materské mlieko.
Ako je to s tzv. imunologickým oknom?
Na vznik alergickej reakcie má vplyv mnoho iných faktorov, nielen samotná strava. Dôležitým faktorom je dojčenie, u ktorého sa ukazuje neskutočné množstvo benefitov, vrátane ochrany pred alergickými reakciami. Preto by mala byť hlavnou úlohou lekárov podpora mamičiek v dojčení. Ďalšie faktory ako prenatálny vývoj bábätka, rovnako tak skladbu črevného mikrobiómu a tým aj riziko alergií podmienených geneticky môžeme výrazne ovplyvniť práve našou výživou počas tehotenstva a dojčenia. Ak toto všetko máme pod kontrolou, nie je dôvod sa ponáhľať so zavádzaním lepku. Podľa Silvie Tylš je imunologické okno vhodné napríklad na zavedenie lepku, ale rozhodne nie vo forme klasickej pšenice konzumáciou pečiva. Do kontaktu s ostatnými alergénmi sa dieťa dostane aj cez materské mlieko. Preto sa netreba ponáhľať v tomto období so zavedením všetkých alergénov. Žalúdok bábätka je citlivý a často práve nesprávnym spôsobom zavádzania potravín počas prvých príkrmov dochádza k narušeniu zloženia črevného mikrobiómu.
Potrebuje bábätko mäso šesťkrát týždenne?
Rozhodne nie. Mäso má v jedálničku bábätiek svoj význam, nie však len ako zdroj plnohodnotných bielkovín, ale aj ako zdroj hémového železa. Avšak veľmi často zabúdame, že práve mäso je náročne stráviteľnou potravinou a môže viesť k narúšaniu acidobázickej rovnováhy organizmu. Zároveň existujú iné kvalitné rastlinné potraviny, ktoré sú bohaté ako na bielkoviny, tak aj na železo.
Je pre bábätko najlepšia kaša kupovaná?
Ďalší z mýtov prvých príkrmov sú práve kupované instantné, v najhoršom prípade mliečne kaše. Existuje základné heslo: Kaše varíme, nekupujeme. Kupujeme kvalitné obilniny, z ktorých samotné kaše pripravuje vhodným spôsobom. Je to aj finančná úspora, o kvalite výživy nehovoriac. Správne pripravené kaše pre deti sú ľahko stráviteľné a zároveň výživné, čo bohužiaľ o kupovaných kašiach, ktoré patria medzi spracované potraviny, častokrát plné prídavných látok, neplatí.
Môže dieťa po roku jesť všetko?
Rozhodne nie. Spomínané spracované potraviny sú nevhodné pre deti v akomkoľvek veku. Pozor si však treba dávať aj na rôzne sladidlá a slané jedlá. Deti do dvoch rokov by ideálne nemali dostávať žiaden umelo pridaný cukor. Deti by sa mu mali vyhýbať najdlhšie, ako sa len dá. Množstvo soli je tiež dôležité redukovať kvôli vyvíjajúcim sa obličkám.
Ako podporiť u detí pozitívny vzťah k jedlu už od prvých jedál?
Ak dieťa odmieta spočiatku prechod na tuhú stravu, nemusí to vždy znamenať, že bude mať problém s jedením aj neskôr. Často niektoré deti na začiatku príkrmy odmietajú a neskôr sú z nich veľkí jedáci. Ak však nejaké problémy vzniknú, je dobré pátrať a hľadať príčinu. Dôvodov môže byť viacero. Pri zavádzaní príkrmov je dôležité zachovať akúsi rutinu, aby dieťatko vedelo, že ide papať – servírovať jedlo v rovnaký čas, na tom istom mieste. Neodbiehať od neho a mať trpezlivosť a nikdy bábätko do jedla nenútiť. Vhodné je aj jesť spoločne za jedným stolom s ostatnými členmi rodiny.
Aké sú negatívne reakcie na jedlo?
Najčastejšie sa alergické reakcie ukazujú na koži vo forme ekzémov, žihľavky či dokonca zaparenín. Vyskytnúť sa môžu tiež rôzne tráviace ťažkosti ako zvracanie, bolesti bruška či zápcha. Výživa bábätiek je preto kľúčová a je potrebné dávať pozor na to, čo a kedy konzumujú. Ak aj vznikne nežiadúca reakcia na nejakú potravinu, vhodne nastavenou stravou počas prvých príkrmov možno takýto stav natrvalo zvrátiť.
