Prečo medveď v zime spí? Naozaj je každá vločka iná? 9 odpovedí na to, čo sa v zime pýtajú deti

Gabriela Bachárová, 8. januára 2019 o 12:25

Sezóna detských otázok nekončí ani v zime. Čo im odpovedať, keď sa opýtajú, prečo je nám teraz tak chladno a prečo ryby v rybníku nezamrznú?

Hurá, konečne napadol sneh!

Foto: Shutterstock

Prečo je vlastne v zime zima?

Na svedomí to má rotačná os zeme, ktorá nie je kolmá k rovine, v ktorej Zem obieha okolo Slnka, ale zviera s ňou uhol asi 23,5 stupňa. Je teda trochu naklonená. To značí, že v istom úseku dráhy planéty je k Slnku viac naklonená južná a potom zasa severná pologuľa. Tá, ktorá je vystavená dlhým hodinám slnečného svitu, má leto a naopak. V zime sú dni krátke, slnko je veľmi nízko nad obzorom a slnečné paprsky dopadajú na Zem pod malým uhlom. Práve preto chlad a tma.

Naozaj je každá vločka iná?

Hovorí sa to, ale videl už niekto všetky vločky sveta, aby to mohol tvrdiť s istotou? Vedci predpokladajú, že existuje asi osem základných tvarov, podľa ktorých sa vločky môžu zoskupiť do celkom 35 skupín. A v nich si už niektoré vločky môže byť dosť podobné, predpokladá sa však, že dve úplne rovnaké naozaj neexistujú. Vločka je zoskupenie vody, keď na jeden atóm kyslíku sa viažu dva atómy vodíku. V jednej vločke je asi 1 018 molekúl vody, to znamená, že počet tvarov, do ktorých môže byť usporiadaná, je prakticky nekonečný.

Ako vzniká snehová vločka?

V oblakoch asi šesť kilometrov nad zemou sa zráža vodná para, ktorá kryštalizuje. Snehová vločka, to však nie je len voda, jadrom každej je maličké zrnko prachu, na ktoré sa nabalí prvý šesťboký hranol, z neho potom vyrastajú ďalšie. Priemerná veľkosť vločky je asi dva milimetre.

Je len jeden sneh?

Nie, snehu je viac druhov, lyžiari majú najradšej jemnozrnný tuhý prašan. Potom je vlhký a lepivý sneh. Firn je sneh, ktorý sa na horách striedavo topí a znovu zamrzá. Z firnu sa postupne tvorí ľadovcový ľad.

Prečo sa v zime sype na cesty soľ?

Ak má ľad na ceste rozmrznúť, je potrebné, aby teplota v jeho okolí bola rovnaká či vyššia, ako je teplota jeho topenia sa. Ako však takú teplotu v zime zaistiť? Pomocou soli. Zmes soli a ľadu sa začne topiť zhruba pri mínus 21 stupňoch. Ak je teda teplota v okolí vyššia ako teplota, kedy sa začína topiť zmes, ľad sa začína roztápať. Vytvorí sa dobre známa „brečka“, ktorú potom cestári ľahko odhrnú (alebo aj nie). Soľ sa na cesty sype, keď teplota klesne asi k mínus šiestim stupňom pod nulou.

Prečo medveď v zime spí?

Napodobniť v zime medveďa by chceli mnohí dospelí. Zaspať začiatkom decembra a prebrať sa v marci. Chlad a nedostatok svetla spôsobujú, že sa cítime unavenejší a chce sa nám stále spať. Medveď v zime spí, aby jednoduchu povedané nemusel jesť. A kto spí, nemusí jesť. Potravy totiž nie je v chladnej často roka dosť. Ešte pred upadnutím do spánku sa medveď poriadne „nadlabe“, pretože počas zimy nebude nič jesť ani piť. Zastaví sa mu trávenie aj funkcia močového mechúra.

Zaujímavé pritom je, že nejde o pravý spánok, ale skôr stav akejsi letargie, z ktorej sa môže niekedy zviera prebrať. Vedci si dlho mysleli, že medveď v zime v podstate len príjemne relaxuje, ale opak je pravdou. Prežiť takto dlhé mesiace je pre neho veľmi náročné. V zime spia aj niektoré ďalšie cicavce jazvec či krtko.

Prečo vtáčikovia potrebujú v zime pomoc?

Vtáčikovia sa síce aj počas zimy dokážu zahriať, ale potrebujú na to veľa energie, a tú im samozrejme dodá potrava, ktorej je ale v zime málo. Ak im postavíte kŕmidlo a do neho nasypete slnečnicové semienka, rozomleté orechy či mak, môžete im doslova zachrániť život. Najčastejším návštevníkom vtáčej jedálne sú u nás sýkorky.

Prečo sa srnkám dáva soľ?

Poľovníci dávajú zvieratám soľ, ktorú im nechávajú v lese v kŕmidlách alebo na zvláštnych miestach. Sodík v nej obsiahnutý potrebujú zvery na správne fungovanie svojho organizmu. Soľ sa snažia v prírode vyhľadávať aj samé, ale jej prirodzené zdroje ubúdajú. Od poľovníkov si ju najčastejšie berú srnky, ale napríklad aj zajace. Dá sa povedať, že soľ je pre lesné zvieratá takým výživovým doplnkom.

Kam v zime zalezie hmyz?

Niektoré druhy odletia do južnejších krajov, napríklad ťažné motýle. Iný hmyz žiaľ hynie, týka sa to čmeliakov, ôs a sršňov, kde prežijú len mladé oplodnené kráľovné. Niektoré muchy zaliezajú do úzkych štrbín vo fasádach, na povaly či sa schovajú pod kôru stromov. Niektoré druhy motýľov sa na zimu sťahujú do ľudských obydlí, na povaly či do chát, kde nebudú rušené.

Prečo v rybníku nezamrznú ryby?

Ryby sa v zime sťahujú do väčších hĺbok, kde je teplejšie, ale zasa menej kyslíku. Ak ho už v hĺbke nemajú dostatok, musia smerom nahor. Je preto nutné robiť v ľade diery. Ryby k nim priplávajú a nadýchajú sa. Ak by sa to nerobilo, kvôli nedostatku kyslíku v rybníku by jeho obyvatelia mohli zahynúť.

Diery v ľade sú dôležité aj preto, že ľad nielenže uzavrie hladinu, ale po ním ešte vznikne tma. Tá sa umocní, ak na ľade leží sneh. Vo vode sa nachádza veľa rias, ktoré by i v zime tvorili kyslík, ale v tme vytvárajú kysličník uhličitý, a ten je pre ryby jedovatý. Keď je hladina uzavretá, jedovatý plyn nemôže unikať von, aj preto hrozí úhyn rýb.







Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >