Veľkonočný strom vo Štvrtku na Ostrove z roku 2017.
Foto: Ľuboš PilcDeti chcú vedieť, prečo oslavujeme Veľkú noc a čo znamenajú jednotlivé zvyky, s ktorými sa stretávajú. Ako im to najlepšie vysvetliť? Na pomoc sme si vzali vysvetlenia, ktoré na svojom facebookovom profile ponúklo Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke háje pri Martine.
Prečo chlapci šibú dievčatá?
„Magický význam šibania najmä vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie. Veľkonočný korbáč mal symbolicky odovzdať silu, zdravie a sviežosť prostredníctvom mladého prútika,” vysvetľuje múzeum a ako dopĺňa, korbáč sa plietol z jedného až ôsmich prútov (niekde aj z väčšieho počtu), ktoré chlapci zvyčajne narezali na Smrtnú nedeľu (predposledná nedeľa pred tou veľkonočnou, pripomína deň, kedy židovská veľrada rozhodla o Ježišovej smrti) a korbáče plietli na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu.
A prečo ich oblievajú?
„Oblievanie vodou malo dievčaťu zabezpečiť zdravie a krásu. Na juhozápade Slovenska sa vyskytovali obe formy – oblievačka aj šibačka. Pre západné Slovensko bolo charakteristické šibanie. Na východe Slovenska prevažovalo oblievanie. Kúpačky a šibačky sa začali hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách,” vysvetľuje múzeum.
Ženatí chlapi pritom podľa vysvetlenia múzea chodili kúpať a šibať len najbližšiu rodinu, vrátane kmotrovcov: „Skupiny mládencov chodili spoločne po domoch, kde boli dospelé dievčatá. Niekde starší mládenci išli len k svojej milej. V domoch im ponúkli pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno alebo pálenku”.
Prečo je symbolom veľkonočných sviatkov vajíčko?
V pohanskej tradícii značí zrod nového života, kresťania v ňom vidia symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Ježiš Kristus vstal. V tomto zmysle znamená nesmrteľnosť.
„Niekde mládenci dostávali maľované vajíčka. Kraslice boli symbolom jarného oživenia prírody. Boli obetným, obradovým alebo osobným darom (dar lásky), ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Inde dievčatá odmeňovali šibačov viazaním stužiek na veľkonočný korbáč,” vysvetlilo Múzeum slovenskej dediny.
Čo znamená názov Veľká noc?
Slovo veľká poukazuje na to, že ide o najvýznamnejší kresťanský sviatok, dôležitejší aj ako Vianoce. Slovo noc odkazuje na nočné bohoslužby, ktoré sa konajú v sobotu pred nedeľným zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Toho na Veľký piatok odsúdili, ukrižovali aj pochovali. Na Veľkonočnú nedeľu vstal podľa cirkevnej tradície z mŕtvych.
Na čo sa pýtajú dospelí: Čo naši predkovia jedli počas veľkonočného pôstu?
Predveľkonočný pôst trval štyridsať dní a začínal Popolcovou stredou. Počas pôstu sa ľudia zdržiavali jedenia mäsitých alebo mastných pokrmov a pri príprave pokrmov nepoužívali bravčovú masť. V tradičnej ľudovej strave sa na omastenie jedál používali rastlinné oleje (konopný, ľanový, makový a tekvicový olej, olej zo slivkových jadier, lieskovcov, bukvíc alebo olej zo slnečnice).
Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, polievka zo sušeného ovocia, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Často sa varili tradičné kaše zo pšena, z pohánky, jačmeňa, z bôbu, cícera, fazule, hrachu, šošovice. Pôstnymi boli aj múčne jedlá – halušky, šúľance, placky a chlieb. Obľúbené boli pirohy plnené tvarohom, bryndzou, lekvárom, makom a orechmi.
Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým ryby, ale jedli sa aj žaby a raky z našich potokov. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno a pivo, z nealkoholických všetky nápoje okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu sa nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí.
(zdroj: Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke háje)
Predveľkonočný pôst trval štyridsať dní a začínal Popolcovou stredou. Počas pôstu sa ľudia zdržiavali jedenia mäsitých alebo mastných pokrmov a pri príprave pokrmov nepoužívali bravčovú masť. V tradičnej ľudovej strave sa na omastenie jedál používali rastlinné oleje (konopný, ľanový, makový a tekvicový olej, olej zo slivkových jadier, lieskovcov, bukvíc alebo olej zo slnečnice).
Za pôstnu sa považovala predovšetkým rastlinná strava. Tradičnými pôstnymi jedlami boli preto rôzne polievky – obilninová, kapustová, strukovinová, cesnaková, hubová, polievka zo sušeného ovocia, prívarky zo strukovín, kapusty, zemiakov a kaše z múky alebo krúp. Často sa varili tradičné kaše zo pšena, z pohánky, jačmeňa, z bôbu, cícera, fazule, hrachu, šošovice. Pôstnymi boli aj múčne jedlá – halušky, šúľance, placky a chlieb. Obľúbené boli pirohy plnené tvarohom, bryndzou, lekvárom, makom a orechmi.
Zo živočíšnej stravy mali pôstny charakter predovšetkým ryby, ale jedli sa aj žaby a raky z našich potokov. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno a pivo, z nealkoholických všetky nápoje okrem mlieka. Pri prísnom dodržiavaní pôstu sa nesmeli jesť ani mliečne výrobky. Výnimky sa robili len v strave malých detí.
(zdroj: Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke háje)
