Čo bolo kedysi, už dávno nie je... Každá generácia má svoje osobitosti, typické pre danú dobu. Čo bolo posvätné nám, našim deťom nič nehovorí. Je to prirodzené, svet sa mení, ide dopredu. Predsa je však niekoľko vecí, ktoré zo života dnešných detí vymizli alebo postupne miznú, a je to na škodu.

Facebook

Stojky, kotrmelce mlynské kolá. Kto ich kedysi nevedel, vyčnieval z kolektívu. Dnes vyčnieva ten, kto ich ovláda.

Foto: shutterstock.com

Kotrmelec či drep? A načo?

Kto kedysi nevedel kotrmelec či mlynské kolo, bol na smiech. Dnes je to skôr naopak. Deti nevládzu spraviť často ani drep, a nikto to ani nerieši. Telesnej výchovy i pohybových aktivít je podstatne menej a ľudskej pohodlnosti to vyhovuje. Na preliezkach vonku po vyučovaní kedysi školáci skúšali výmyky alebo rôzne iné pretáčania. Deti lozili po stromoch, múrikoch, obrubníkoch... Dnes v okolí takýchto atrakcií väčšinou od dospelých znie: Dávaj pozor, nelez tam! Tak čo chceme?

Chvíľa pre seba cestou do školy a domov

Každý krok pod kontrolou. Kým donedávna bolo vozenie detí do školy doménou najmä väčších miest, čoraz častejšie bývajú preplnené parkoviská v okolí škôl už aj v menších mestách. Rodičia chcú mať deti pod kontrolou, navyše mnohí dochádzajú za prácou, prípadne prihlásili deti do prestížnejších škôl ďalej od bydliska, takže vozenie je vlastne nevyhnutnosťou. Je to škoda, deti sa zasa o niečo menej hýbu, navyše prichádzajú aj o chvíľu prechádzky či už osamote alebo s kamarátom, kde mohli vypnúť, slobodne si zvoliť rýchlosť chôdze i témy rozhovorov. Boli skrátka sami sebe pánmi.

Súťaž o lajky

Hráme kohúta či vybíjanú? Skrývačky či naháňačky? Kráľu, kráľu, daj vojačka, alebo chytanie zajatcov? Hry, zvlášť tie skupinové, kde rozhodovala šikovnosť, obratnosť, sila či vytrvalosť sú dnes naozaj vzácnosťou. Dnes letia online hry v smartfónoch a súťaží sa nanajvýš tak o to, kto nazbiera viac lajkov na facebooku. Ak sa aj kamaráti stretnú vonku, často sa to končí tak, že pozerajú každý do svojho telefónu, v lepšom prípade obaja do spoločného.

Všetko je na webe

Aj vy ste mali svoje najobľúbenejšie zošity či krabice so svojimi pokladmi? Poštové známky, pohľadnice, servítky z hotelov, obrázky obľúbených spevákov, hercov či športovcov, záložky do knihy s obrázkami Winnetoua, alebo obaly z cukríkov či žuvačiek. Potom ste si to počas návštev s kamarátmi navzájom ukazovali, vymieňali... Dnes je dostupné všade a všetko, namiesto pohľadníc sa posielajú esemesky, namiesto listov maily, knihy sú na webe, rovnako aj všetky pikošky o celebritách. V pretlaku informácií aj tovarov sa máločo cení a máločo niekoho skutočne zaujíma. Namiesto zhromažďovania a hľadania vecí sa skôr porovnáva, kto má lepší mobil a kto drahšie tričko či tenisky.

Pomoc vonku? Už nie je kde

Dostať svoju hriadku, posadiť, polievať, plieť a vidieť výsledky svojej práce malo niečo do seba z psychologického i fyzického hľadiska. Prípadne pomáhať sadiť či vyberať zemiaky, zbierať úrodu na plantážach v rámci školskej výpomoci poľnohospodárom. Nebolo to vôbec zlé. V deťoch sa budoval pocit zodpovednosti, hýbali sa, boli na čerstvom vzduchu a v neposlednom rade sa potom zdravo stravovali lokálnymi produktami. Dnes sa v záhradkách pestujú viac okrasné plodiny a kosí sa tráva, deti sa do starostlivosti o to však zapájajú minimálne. O výpomoci farmárom pri súčasnej mizérii a masívnom úbytku úrodnej pôdy škoda hovoriť. Namiesto plodín na niekdajších roliach vyrastajú nové obytné štvrte, veľkosklady prípadne výrobné haly, cesty alebo nákupné centrá.

Súvisiace články:

• Deťom odopierame normálne detstvo. 6 vecí, ktoré im najviac chýbajú

• Mami, nechaj už konečne ten mobil, prekáža mi to!

• JZS, NVM, CKJ, PLS, zistím... Viete, čo to znamená v reči mladých?

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia