Zuzana s dcérou a manželom Martinom na jednom z motorkárskych výletov.
Foto: archív Zuzany SojákovejMotorku má v ich rodine každý a v Levoči snáď niet toho, kto by Sojákovcov nepoznal. „Jáj, to sú tí...“ V malom meste pod Tatrami prezentujú určitý životný štýl, svojský, trocha odlišný od zaužívaného štandardu. Majú tu klub motorkárov Nordic Eagles, vlastnú klubovňu, bar. V zime zas združujú otužilcov v neformálnom združení Ľadové medvede z Levoče a ich pravidelné stretávania pri vode si v zimných mesiacoch našli desiatky priaznivcov, viackrát boli dokonca aj v miestnej televízii.
„Žijeme tak, ako sa nám páči. Robíme, čo chceme, a čo okolnosti dovolia, tak, aby sme boli všetci spokojní. Ale vždy na prvom mieste je rodina. Potom všetko ostatné,“ hovorí Zuzana.
15-tisíc kilometrov za sezónu
Rodina je jednotná, čo sa týka záľub a životného štýlu. V lete na motorkách, v zime na lyžiach či vo vode stretnete svorne všetkých štyroch. Zuzaninho manžela Martina, 21-ročného syna Jakuba a výnimkou nie je ani najmladšia, 15-ročná Barborka. Tá sa zatiaľ, pokiaľ ide o motorku, musí uspokojiť s terénnou „crosskou“, na to, aby jazdila po cestách ešte nemá vek. O rok si však už aj ona pôjde robiť vodičák, aby mohla s rodinou na ďaleké cesty a už sa nevie dočkať. „Zatiaľ ju vozí manžel, keď niekam ideme,“ spresňuje Zuzana.
Vlani v Litve. Zuzana s manželom a synom Jakubom.
Foto: archív Zuzany SojákovejAle jazdia sa aj dlhšie trate, samozrejme. Počas sezóny brázdia Slovenskom najmä cez víkendy, no a, pochopiteľne, cez dovolenku sa ide ešte ďalej. Vlani prešli veľký okruh Poľsko, Litva, Slovensko. „Bolo skvele. Celá partia, každý deň 200-400 kilometrov. Jazda, prehliadka pamätihodností, oddych... Tento rok sme mali v pláne trip Ukrajina, no nič z toho, samozrejme. Tak pôjdeme trasu Slovinsko, Chorvátsko, Bosna, Transylvánia.“
Motorka je sloboda
K motorkám Zuzana inklinovala odmalička. „Otec mal simsona a ako malú ma na ňom vozil. No a potom, keď som mala asi 12 rokov, som už na nej jazdila sama, s chlapcami sme sa prevážali po ulici. Ja som vždy bola taký pouličný chlapec, žiadne tie dievčenské hry s bábikami, kdeže. Motorky, bicykle, odreté kolená...,“ smeje sa. Napokon, sukňu a opätky mala na sebe zatiaľ dvakrát v živote – na vlastnej svadbe a na synovej stužkovej.Pri otázke, čo na motorkách vidí, neváha ani sekundu. „Sloboda, jednoznačne! Vyčistenie si hlavy, stretnutia s priateľmi... To je životný štýl, motorky...“ Ísť sama, s vetrom okolo hlavy, spievať si, premýšľať, hovoriť sama so sebou, obzerať okolie... „Človek vidí nesmierne veľa. Je to úplne iné ako v aute... Aj tam si síce človek pozrie okolie a tak, ale predsa len, motorka je motorka, ťažko sa to vysvetľuje. Navyše, na dvoch kolesách sa človek dostane aj na miesta, kam bežne nie,“ opisuje.
„Vždy mám hlavu na krku...“
Nebezpečenstvo nerieši viac než treba. Štatistiky dopravných nehôd motorkárov sú neúprosné, no Zuzana v tom má jasno. „Vždy mám hlavu na krku a na pamäti to, že sa potrebujem vrátiť domov, k svojim deťom, k svojej rodine. Teda nevytáčam to do žiadnych extrémnych rýchlostí, keď je po daždi alebo keď sú kamienky po zime. Nejdem na hranicu svojich síl a precenenia... A viem, že rovnako to majú aj syn a manžel. Deti vychovávame k zodpovednosti. Väčšinou jazdíme spolu, nepoužívame vysielačky, no ani si nemusíme blikať či trúbiť, že spomaľ alebo niečo také. Vieme, koľko čo môžeme.“
Sojákovci vo štvorici.
Foto: archív Zuzany SojákovejZuzanin prístup zásadne zmenila dopravná nehoda, ktorú mala ako 21-ročná. „Šla som autom a naozaj rýchlo. Vbehol mi do cesty pes, zablokovalo mi kolesá... Výsledok – dolámaná celá ľavá strana...“ Boli z toho dva mesiace v nemocnici a uvedomenie si, že bezpečne je viac než rýchlo.
Na motorke v šiestom mesiaci tehotenstva
So svojím manželom sa Zuzana spoznala v 18. „Štyri roky sme spolu chodili, potom sme mali svadbu a o ďalšie štyri roky sa nám narodil syn.“ Martin má tiež dušu motorkára, takže motorky ich sprevádzajú prakticky od začiatku vzťahu. „Kúpili sme si prvú spoločnú, cestnú motorku. Martinovi však potom bola malá, tak si kúpil inú a tá menšia ostala mne. Mala som ju veľmi rada a pamätám si moju poslednú jazdu na nej: Bola som v šiestom mesiaci tehotenstva, a keď som prišla domov, obaja, manžel aj otec, mi vynadali, či som normálna. Zobrali kľúče, motorka išla preč a bola som odstavená na dlhé roky,“ spomína Zuzana.
Vzácna fotka v spoločenskom oblečení.
Foto: archív Zuzany SojákovejKeď syn troška podrástol, prišla na svet dcéra a Zuzana bola viac matkou než motorkárkou. „Jakub sa navyše na základnej škole začal venovať lyžovaniu, čo bol naozaj drahý šport, a všetky naše peniaze šli tam. Výstroj, výjazdy, preteky...,“ hovorí. Motorka jej chýbala, ale čo už – deti a ich priority boli aj jej prioritou.
„Martin jazdil ďalej, aj do roboty, aj tak, keď bol čas. Učil aj deti, ako inak. Jakub mal 4 a pol roka, keď sadol na detskú motorku prvý raz, a pokračoval, aj keď sa venoval lyžovaniu. Napokon, jazda na motorke je pre lyžiara skvelý doplnkový šport, využíva to dnes napríklad i Petra Vlhová.
Severské orly
Aj v rodine Sojákovcov boli motorky doplnkom k lyžiam, keď však Jakub s pretekárskym lyžovaním v 15 rokoch prestal, dostali sa opäť na top pozíciu.
Spomienka na vlaňajšiu dovolenku.
Foto: archív Zuzany SojákovejNázov vybrali podľa toho, čo im je blízke. „Nordic, lebo sme na severe, pod Tatrami. Eagles, lebo orly k tomu patria. No a anglicky, pretože motorkárske kluby si väčšinu dávajú názvy v angličtine,“ vysvetľuje Zuzana.
Všetci sa už tešia na začínajúcu sa sezónu. Tá sa otvára 7. mája v Levoči, čaká sa okolo 300-500 motoriek, podľa počasia.
„Mami, daj to po krk!“
V lete motorky, v zime – lyže a ľadová voda. „Otužovanie je len taká naša záľuba na zimu, s klubom a motorkami nemá nič spoločné. Manžel k tomu inklinoval, odkedy ho poznám. Odhadzoval vonku v zime sneh v kraťasoch a bez trička, keď sme zasa stavali chatu, tak tam ráno poďho šup do snehu... Aj deti sa pridávali, Barborka otužuje odmalička. Ja nie, ja som mala rada svoje teplo. Ani som dlho vôbec neotužovala. Až teraz som sa pridala, tri roky dozadu. Dôvod? Zdravotné problémy. Nechcelo sa mi brať veľa liekov, ktoré mi predpisovali, tak mi niekto poradil otužovanie.“
Ľadové medvede odpočívajú na snehu.
Foto: archív Zuzany SojákovejDodnes pamätá svoj prvý pokus. „Vošla som do vody po pás a zostala tak. Na to mi vraví Barborka: Mami, už keď si tam, daj to aj po krk. To ma prinútilo ponoriť sa až po krk. Málokedy som totiž doma „mama“, väčšinou mi hovoria Zuza... Tak som vošla a odvtedy otužujem. Ide to, len si človek si musí nastaviť hlavu, že to dá.“
K záľube priviedli aj ďalších Levočanov a okrem kúpania zažila Levočská dolina tohto roku aj bláznivú lyžovačku otužilcov. Bezpochyby boli vtedy hlavnou atrakciou dňa, lyžiari v šortkách, niektorí dokonca bez trička, to sa len tak nevidí.
Žiaden apríl, január. Zuzanin manžel Martin celkom vľavo.
Foto: archív Zuzany SojákovejTetovačky
Je tu ešte jedna vec, ktorú majú všetci Sojákovci spoločné – tetovanie. Zuzana mala svoju prvú kerku v 18. „Chcela som byť iná a mať niečo, čo ma vystihuje. Ale priznávam, časom začne z toho byť závislosť. Poviete si, že je to malé, chcelo by to nejako zväčšiť, niečo tam chýba, treba doplniť...“Výsledkom sú nové a nové tetovania, aj u Zuzany. Na ruke má ľalie, svoje obľúbené kvety, mačku, svoju krvnú skupinu... „Vždy si dávam tetovať niečo, čo má pre mňa osobitný význam, čo mi je blízke. Ľalia je môj kvet odmalička, mačky som kedysi z duše neznášala, jedno ráno mi napadlo, že chcem mačku. Tak ju mám na ruke a aj doma sa o jednu staráme. V tetovaniach mám aj narodeniny detí, kompas, klub, pre ktorý teraz žijeme...“
Zuzana a Martin sú spolu už takmer 30 rokov.
Foto: archív Zuzany SojákovejPotetovaná mama, potetovaný otec, môžu byť deti výnimkou? Ťažko. „Jakub mal 17, keď sa nás pýtal, či môže. Povedala som mu, že keď bude mať 18, môže si robiť čo chce. Ale že v prvom rade sa zamestná alebo si bude robiť školu. Lenže náš Kubo už popri škole pracoval a týždeň pred maturitou, mesiac pred svojou 18, prišiel potetovaný. Na moju výčitku, že dohoda bola, že počká do 18, mi povedal, že sme mu povedali, keď bude zarábať. Tak čo som už mohla robiť... Ale má krásne tetovanie, niečo, čo má preňho osobný význam, žiadnu hlúposť,“ hovorí Zuzana.
Čudní? No a čo!
Jej samej sa ich životný štýl nezdá výnimočný. „Áno, stáva sa nám, že sme pre niekoho čudní, ale nezaoberám sa tým. Pre mňa je priorita moja rodina, aby sme my boli spokojní. Žijem s ľuďmi, s ktorými chcem byť a s ktorými mi je dobre. Nesnažíme sa byť za každú cenu iní, jednoducho si žijeme tak, ako to máme radi a neodmietame nové veci, ktoré nám prídu do cesty. Neviem byť jednotvárny človek, uvidíme, čo príde,“ hovorí Zuzana.Jediný plán, ktorý má ale zatiaľ ešte neostré kontúry, je oslava ich výročia, ako sa s manželom do seba zaľúbili. Na budúci rok to bude 30 rokov. Ešte nevedia presne, kde a ako to oslávia, ale určite na motorkách...
Motorka, to je radosť a sloboda.
Foto: archív Zuzany Sojákovej
