To sú víťazi Detského činu roku 2018.
Foto: Detský čin rokaV prvej etape projektu občianske združenie Detský čin roka motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu takých príbehov. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli. Dobré skutky urobili deti z 90 slovenských škôl. Komisia následne vybrala 35 nominovaných skutkov a v druhej etape projektu učitelia s deťmi čítali príbehy na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka, náboženskej výchovy či v školskom klube.
„Reálne príbehy detí, ktoré sú schopné nezištne pomôcť ľuďom i prírode, obstáť v náročných životných situáciách a citlivo vnímať ľudí i prostredie okolo seba prispievajú k zlepšeniu života okolo nás. Skutočné príbehy o detských skutkoch sú svedectvom ľudskej prináležitosti, výzva k napodobeniu a podnet k zamysleniu o poslaní človeka,“ uviedla koordinátorka projektu Magdaléna Fábryová.
V kategórii Záchrana života získal ocenenie Marco Kopáč z Vrútok za záchranu života starkého. Kristína Kroková z Čaklovej dostala ocenenie za pomoc ťažko chorému dedkovi v kategórii Pomoc v rodine. Ocenenie v kategórii Pomoc rovesníkom si zaslúžil Karol Vonšák zo Sihelného za pomoc zranenému chlapcovi. V kategórii Pomoc ľuďom komisia udelila ocenenie kolektívu žiakov z Detvy za pomoc bezdomovcovi Milanovi. Marko Grnáč z Hriňovej si zaslúžil ocenenie za záchranu malého psíka v kategórii Pomoc prírode.
Kolektív žiakov zo Starej Ľubovne získal ocenenie za zber vecí pre psíkov v útulku v kategórii Dobrý nápad a Maxim Bušfy z Považskej Bystrice je vyznamenaný Cenou Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin za darovanie vypestovanej fazuľky kamarátovi. Držiteľkou ceny ĽudiaĽuďom.sk sa stala Ema Jalčová z Banskej Bystrice za láskyplnú pomoc nepočujúcim rodičom. Osemnásty ročník projektu sa konal pod záštitou prezidenta Andreja Kisku a ministerstva školstva.
Marco zachoval duchaprítomnosť a zachránil dedka
„So starkým sme šantili, bicyklovali sa, varili. Moji rodičia boli v práci, tak ma varoval on," hovorí Marco Kopáč, žiak tretej triedy (na foto v dolnom rade úplne vpravo). Všimol si, že dedko, chorý na srdce, je akýsi iný, no myslel si, že je len unavený z tepla. Potom išli spať, nadránom ale Marco počul chrčanie. „Hneď som sa pozrel na môjho starkého a videl som že jeho tvár bola bordová až fialová. Strach som mal obrovský, až ma triaslo," popisuje Marco z Vrútok osudné okamihy. „Mal strašné kŕče, ruky mu lietali a nohami kopal, z úst som videl, ako sa mu valí pena. Rýchlo som utekal do kúpeľne namočiť uterák. Začal som ho utierať a silno kričať, aby sa prebral. Plakal som od strachu, bál som sa. Schytil som telefón a okamžite zavolal svojej mamine. Opísal som jej všetko, čo sa stalo."„Mamina okamžite zavolala záchranku a bežala hneď za nami. Ja som starkého do jej príchodu a príchodu záchranárov stále ovlažoval a dával pozor, či dýcha. Záchranári prišli hneď po mamine a starkému pichli injekciu. Po čase sa prebral a kŕče e prestali. No vzali ho do nemocnice. Bol to epileptický záchvat. Zo sanitky mi povedali, že som bol statočný a podali mi ruku. Vždy, keď budem u starkého, sa už budem báť, či sa to nezopakuje. Ale viem, že vždy mu s láskou pomôžem," povedal Marco.
Aj bezdomovec je človek, vedia deti z Detvy
Kolektív žiakov zo Základnej školy Júliusa Juraja Thurzu v Detve pomohol bezdomovcovi. „Tak ako aj mnohých iných ho do tejto zlej situácie zaviedol alkohol, a preto oň mnoho ľudí teraz nezakopne ani pohľadom. Nám v 7. B. ho prišlo ľúto, lebo vieme, aký je milý a poznáme jeho umelecký talent. No bohužiaľ si ľudia jeho obrazy nevážili. Veľa detí v puberte mu robievalo zle hlavne tak, že mu tie obrazy roztrhali. No to nebol jediný dôvod, prečo sme sa mu rozhodli pomôcť," popisuje Kristína Jancíková z triedy.„Najviac nás dorazilo, keď v zime skoro zamrzol. Prišiel o nohu, no stále s tým nikto nič nerobil. Jedného dňa sme videli uja Milana sedieť na lavičke, ako vždy s pochmúrnym výrazom na tvári. Vedeli sme, že mu nedokážeme zohnať nocľah, tak sme sa rozhodli, že mu pomôžeme, ako vieme. Skupina spolužiakov sa mu zložila na jedlo: rožky, horalky, vodu a šunku a tí ostatní mu kúpili pomôcky na maľovanie: ceruzky, farbičky, gumu, papiere a strúhadlo. Najprv namietal, že to nemôže prijať, no nakoniec to so slzami v očiach prijal a každému z nás venoval síce malý, ale pre nás citovo dôležitý obrázok. Boli sme radi, že sme ho po mnohých mesiacoch videli znovu sa usmiať. A tak som dnes na svojich spolužiakov a aj na seba hrdá, že sme vykonali správnu vec a dobrý skutok," dodala.
