Nákupy s deťmi môžu byť aj zábavné, podľa psychológov je ale vždy istejšie nechať deti doma.
Foto: shutterstock.comNina chaos s deťmi v obchode dôverne pozná. „Mám tri deti, ešte som na materskej, manžel pracuje a rodičov máme na severe Slovenska. Takže nákupy sú moja starosť – s deťmi je to naša akcia na trištvrte dňa. Už len cesta tam je samostatná kapitola, no a samotný nákup ďalšia. Vždy je nás plný obchod. Buď napríklad kričí päťročná dcéra: Mami, majú citróny. Aha, aj bio – a bez ohľadu na cenu mi začne pchať do košíka aj tri balenia, alebo sa zasa pri čokoládkach či autíčkach zatúla jej štvorročný brat. A ak sa mi náhodou podarí zamestnať obidvoch, že im dám pokyny – ty daj do košíka ryžu, ty zasa tento olej, tak začne mrnkať ročný syn, že chce mlieko,“ opisuje svoje nákupy. Hoci by možno väčšina ľudí mala z toho stres, Nina je zvyknutá a takýto priebeh nákupu je pre ňu bežný.
„Horšie to bývalo, keď bol syn maličké bábätko. Chcela som aj ja medzi ľudí, no neviem, či vycítil atmosféru supermarketu, alebo čo, ale vždy tam začal vrieskať. Takže nákupy sme zväčša trávili v aute pri dojčení. Ja so synom. Manžel so staršími nakupovali podľa zoznamu. A ak manžel nebol s nami, tak aj staršie deti čakali v aute, kým najmenší pri dojčení zaspí a potom sme rýchlo vybehli medzi regále.“
Psychológovia na tému deti a nákupy majú jednoduché odporúčanie: nebrať ich do obchodov. „Malé dieťa síce môže nákup baviť, ale ako rastie, je to preňho zábava už len vtedy, ak dostane nejakú sladkosť alebo novú hračku,“ hovorí americká rodičovská poradkyňa Naomi Aldort v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi. Ak dieťa tú sladkosť alebo hračku nedostane, môže to viesť k frustrácii. Dnešné lákavé hypermarkety dávajú deťom podľa nej príliš mnoho podnetov, a práve to ich frustruje.
Ako keby ste v cukrárni zakázali sladkosti
„Ja si väčší nákup s deťmi naozaj neviem predstaviť,“ potvrdzuje Bratislavčanka Simona. „Teraz, keď má dcéra osem rokov, síce už hocikedy zbehne sama dolu pod bytovku do večierky, ak niečo potrebujem. Ale kým boli deti menšie, na nákupy chodil väčšinou manžel po práci. Alebo ja, a on bol s deťmi. Ja som nákupy s deťmi nezvládala. Maximálne tak skočiť pre rožky alebo maslo, ale už aj to bolo s deťmi strašné. Stále niečo chceli, nakladali do košíka, a potom samozrejme robili krik, keď som im to nechcela kúpiť. Takže som kúpila a namiesto dvoch vecí sme z obchodu odnášali desať. Vlastne aj teraz sa neraz stáva, že si dcéra okrem toho, čo jej kážem, kúpi za zvyšné peniaze aj niečo pre seba.“
Podľa odborníkov je takéto správanie detí úplne prirodzené. Je normálne, že chcú vyskúšať, ochutnať či skrátka mať to, čo im regály v obchodoch ponúkajú.
Ak teda dieťa v obchode prosíka o žuvačku, čokoládku či medvedíka, len slobodne vyjadruje svoje pocity. Nekúpiť to, znamená pre dieťa frustráciu a pre rodiča boj. Rodič je ten, ktorý si zväčša presadí svoju vôľu, neobíde sa to však často bez scén či plaču. Ruku na srdce – koľkým dieťa v obchode ešte neurobilo menší výstup? „Ak napríklad vezmete dieťa do cukrárne a potom mu zakážete jesť sladkosti, bude sa cítiť nahnevané a bezmocné,“ vysvetľuje princíp Naomi Aldort.
Ak teda už dieťa na nákupe o nejakú vec prosíka, je dobré, ak mu rodič vyhovie. Ešte lepšie je vopred sa dohodnúť na množstve vecí, ktoré si dieťa môže vybrať.
Petra so svojou trojročnou dcérou zatiaľ nákupy zvláda. „Je to podľa jej nálady, ale väčšinou spolupracuje. Cupká si po obchode a z regálov vyberá, čo jej poviem. Ak nemá na to náladu, tak sedí na košíku a je buď rožok alebo kukuricu z plechovky. Tú miluje. Akurát raz sme mali problém, pretože nemali takú, čo sa dá hneď otvoriť bez otváraka, takže malá vrieskala na celý obchod, že ona chce kukuricu... A ako na potvoru sme na pokladňu čakali v dlhom rade... No zažili sme aj vtipné príhody, keď napríklad minule na celý obchod kričí: Mama, toto je poľské, či berieme?“
Niektorí rodičia malých detí podľa Naomi Aldort síce dokážu dieťa pri nákupoch naozaj šikovne zabaviť a v obchode to prebehne dobre, pre väčšinu ostatných sú však nákupy s deťmi veľkým zápasom. A s pribúdajúcim vekom sa to väčšinou zhorší. Preto radí: Nechajte deti doma, s partnerom, u babičky, alebo známych. Deti sa budú môcť venovať svojim záujmom, a dospelí nakúpia rýchlejšie a bez stresu.
