Lýdia Šuchová.
Foto: archív Lýdie ŠuchovejVašu základnú školu navštevujú z jednej pätiny sociálne slabší žiaci. Nenechali ste ich bez pomoci, ale všemožne ste sa snažili zapojiť ich do vzdelávania.
Chodí k nám vyše tristo detí, z toho je skutočne dvadsať percent zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keď škola nútene zatvorila, deti sa nám rozpŕchli a nie s každým z rodičov sa nám podarilo nadviazať kontakt. V prvom kroku sme mobilizovali naše asistentky, ktoré začali spojenie s deťmi, s ktorými neprebiehala online komunikácia, veľmi intenzívne vyhľadávať. Buď za nimi išli na miesta, kde bývajú, alebo volali či esemeskovali rodičom.
Zároveň s tým ste rozbiehali online výučbu.
Bolo jasné, že si musíme vytvoriť jednotný systém učenia. Lepší nedokonalý ako žiadny. Spočiatku sme využívali portál Edupage, kde je možné zadávať úlohy a deti ich posielajú späť. Zároveň je tam možnosť četovať. Aby ste však mohli portál využívať, musíte mať internet. Asistentky tak niektorým deťom bez pripojenia úlohy buď telefonovali alebo ich písali do esemesiek. Deti zadania vypracovali, poslali asistentke a ona ďalej učiteľom. Ale to bola veľmi pracná cesta. Začali sme preto premýšľať, ako tieto deti pripojiť na internet. Na sociálnych sieťach sme oslovili kamarátov, známych aj neznámych, či nemajú nejaký starý mobil alebo notebook. U nás je na mnohých miestach obecný internet, ktorý mohli deti využívať. Tak sa nakoniec stalo, že sme mali podchytené všetky deti.
Prvotný spôsob výuky a komunikácie cez Edupage bol veľmi náročný pre všetkých učiteľov, prvé týždne všetci pedagogickí pracovníci fungovali od rána do noci. Po prvom týždni sa niektorí učitelia začali s deťmi kontaktovať prostredníctvom aplikácií Skype či Whatsapp a bol v tom postupne trochu zmätok, kto kedy a čo využíva. Preto sme sa rozhodli, že skúsime jednotne platformu Webex. Učili sme na nej deti a zároveň my sami sme sa ju učili používať. Učitelia k tomu pristupovali spontánne, zdieľali si navzájom svoje poznatky, jedna kolegyňa, keď do Webexu prenikla, urobila ostatným priamo v škole niekoľkokrát školenie.
Deti pracujú aj na projektoch na doma. Napríklad druháčikovia preberali Spoločenstvo mravcov a aj takéto projekty doma vznikli.
Foto: ZŠ LozornoVáš systém spočíval v tom, že ste vyučovali presne podľa rozvrhu.
Od prvého dňa sme sa rozhodli, že ideme podľa rozvrhu. Žiaci vedeli, že ak im hodina začína o pol desiatej, v tom čase dostanú od učiteľa na Edupage zadanie a on tam bude celú hodinu prítomný a k dispozícii odpovedať na ich otázky. Neučili sme vtedy ešte online, ale komunikovali sme v časovej štruktúre rozvrhu. Online sme začali systematicky vyučovať asi po troch týždňoch. Doteraz je to tak, že online učíme niekoľko hodín do dňa a niektoré hodiny naďalej riešime zadávaním úloh cez Edupage. Na webstránke školy si každý žiak môže nájsť, kedy má online hodinu, a to na týždeň dopredu. Vie, že napríklad z piatich hodín matematiky týždenne budú tri online a dve cez Edupage. Raz za sedem až desať dní máme s učiteľmi online poradu, aby sme videli, ako sme na tom s výučbou a viem, že už maličkí prváčikovia druháčikovia sú schopní sa denne pripojiť na dve hodiny a tiež s nimi učitelia často individuálne „sedia“.
Učíte online aj telesnú či výtvarnú výchovu?
Všetko. Niektoré predmety deti nemajú povinné, výtvarnú, telesnú či etiku, ale učíme ich. Samozrejme každý sa najviac stará o dominantné predmety, ako sú slovenčina, matematika a cudzie jazyky, ale nie každé dieťa ich musí mať aj najradšej. Tak sme si povedali, že dáme ponuku: Kto rád kreslí, môže sa na hodinu výtvarnej výchovy pripojiť. Nie je tam celá trieda, ale len jej časť, deti si kreslia spolu s učiteľkou a prežijú príjemný čas. Na telocviku zasa učiteľ cvičí a deti s ním a je to fajn.
Technológie človek ukážu, koľko je možností, ktoré sme predtým ani nepoznali, a aké „šťavnaté“ metódy práce nám ponúkajú. Naučili sme sa rovnako veľa ako deti. Mali sme aj online rodičovské združenia. Urobila som harmonogram, každý deň celý týždeň o štvrtej, piatej a šiestej hodine jedno rodičovské združenie, dohromady pätnásť tried. Zúčastnila som sa na všetkých, bolo to veľmi príjemné. Chcela som naživo počuť, ako nás rodičia hodnotia, či máme systém dobre nastavený, či to nepreháňame alebo naopak nepodceňujeme. Až nás prekvapilo, ako ho rodičia pozitívne hodnotili a učiteľom ďakovali.
Aké zábavné či netradičné metódy výučby vaši učitelia použili?
Každý učiteľ má voľnosť v tom, čo a ako učí. Povedala som im: „Neviem vám povedať, či máte niečo vynechať alebo ako učiť. Robte to, ako to cítite. Vy sami najlepšie poznáte deti aj látku.“ Majú moju plnú dôveru a myslím, že to robia veľmi dobre a majú pekné ohlasy. Napríklad deti sa učili o domácich zvieratách a do kamery ukazovali tie, ktoré majú doma a rozprávali o nich. Ďalšia trieda si zasa robila cestovnú kanceláriu, inde mali spracovať rôzne témy, ktoré potom prezentovali ostatným, čím si zlepšili svoje prezentačné schopnosti. Učiteľ vtedy akoby odovzdal žezlo žiakom. Ďalšia pani učiteľka s deťmi robila prekvapenie na deň matiek. Dopredu si povedali, že žiaci si na hodinu prinesú cestoviny, ktoré pomaľovali a robili z nich náhrdelník.
Naše matematikárky, ale aj učiteľky prvého stupňa sa naučili používať prístroj vizualizér, ktorý sa prostredníctvom usb kľúča pripojí k notebooku. Pri určitom učive je potrebné, aby deti videli, čo robí učiteľ rukami. Keď učíte geometriu, je dôležité, aby žiak videl, ako prikladáte pravítko, uhlomer. Vizualizér sníma zvrchu, čo učiteľ robí a žiaci sa na to pozerajú, čo je pre nich veľmi prínosné.
Na škole sa vyučujú online aj výchovné predmety ako napríklad výtvarná výchova.
Foto: ZŠ LozornoPristupujete k deťom, ktoré to potrebujú, špeciálne?
Áno, poskytujeme podporu deťom, ktoré majú za normálnych okolností v triede asistenta. Tlačíme pre nich napríklad pracovné listy, pre ktoré si dieťa príde a potom ich prinesie vypracované späť. Častokrát nielen tieto deti prídu do školy, zapnú si počítač a sú na online hodine. Rovnako sa v škole stretávajú s asistentkami, psychologičkou, učiteľmi, ak potrebujú individuálne konzultácie alebo podporu. Okrem toho majú pravidelne online konzultácie s asistentmi.
Myslíte si, že tieto nové spôsoby výučby pretrvajú, aj keď sa obnoví bežná školská dochádzka?
Sami na sebe sme cítili, že sme sa veľa naučili a niekam sa posunuli. Vôbec nerátame s tým, že by sme to mali opustiť. Už teraz, keď sa stretneme s kolegami, plánujeme, ako budeme dávať deťom s určitou periodicitou deň domáceho vzdelávania, ako je to dnes. Má to celkom inú šťavu, náboj. Na prvý pohľad sa môže zdať, že súčasná situácia spôsobila stratu kontaktu medzi učiteľom a žiakom, ale paradoxne sa ten vzťah prehĺbil a zintenzívnil. Sama učím na druhom stupni, mám predmet, kde sa veľa rozprávame a po pár týždňoch som sa deviatakov pýtala, či sa nejako ich vzťah s učiteľmi zmenil. Odpovedali mi, že sa zlepšil, cítia, že je viac partnerský. Pochopili, že hodina sa podarí len vtedy, keď budú spolupracovať. Žiaci tiež učiteľov vidia v úplne inom svetle. Ako bytosti, ktoré sa síce snažia, ale nie vždy to vyjde, seká sa im internet, po izbe im behá vlastné dieťa a podobne. Zrazu je ten vzťah oveľa bližší a to je veľké posolstvo tejto doby a jedna z kľúčových vecí. Aj my učitelia sme oveľa lepšie poznali svojich žiakov a ich rodičov.
A čo sa podarí preniesť do bežnej výučby? Som presvedčená, že keď bude žiak chorý, stane sa bežnou praxou, že bude online sledovať, čo sa deje v triedach. Rovnako po vyučovaní sa bude môcť spojiť so svojím učiteľom a prebrať, čo bude treba. A hospitácia, prítomnosť cudzej osoby na hodinách, prestane byť pre niektorých učiteľov niečím znepokojujúcim a rušivým, výučba sa viac otvorí. Práve súčasná otvorenosť vyučovania je veľká hodnota, jedno z pozitív online vyučovania.
Ministerstvo školstva zastavilo počas koronakrízy známkovanie, vám sa ale tento pokyn nie celkom pozdával, prečo?
Keď opadol zmätok prvých dní, bavili sme sa v škole, čo vlastne v tejto dobe známkovať vzhľadom na to, že nie všetky deti majú technické a materiálne podmienky a rovnakú podporu zo strany rodičov. Povedali sme si teda, že hodnotiť chceme hlavne snahu dieťaťa. Keď sa snaží, pripája sa, ozýva sa - práve to budeme známkovať. A zrazu sa nám veľmi pozitívne začali prejavovať deti, ktoré nezvykli mať vynikajúce známky. Mnohé z nich začali byť veľmi snaživé, robili, čo bolo v ich silách. Náš školský systém je postavený od nepamäti na známkach. Také dieťa vyrastá s pocitom, že jednotka je preň veľmi vzdialená méta. Keď ju od nás za snahu dostalo, bolo veľmi šťastné. Boli sme preto smutní, keď sa známkovanie zrušilo a zostalo slovné hodnotenie. Dieťa sa snaží, tú jednotku očakáva, vy mu síce poviete: „Krásne si pracoval, bolo to super,“ ale dobrá známka už nepríde. Tému hodnotenia žiakov budeme ešte preberať - či zotrváme na číselnom, alebo by sme postupne šli cestou povedzme slovného hodnotenia. V tejto situácii nám ale pripadalo dobré známkovať, keďže deti na slovné hodnotenie neboli pripravené.
Učitelia sa navzájom vzdelávajú v tom, ako sa využíva Webex na online vzdelávanie.
Foto: ZŠ LozornoMali ste počas online výučby zaujímavé či dojemné zážitky s deťmi?
Sú to také milé čriepky. Na našu školu chodia na druhý stupeň aj deti z vedľajšej obce Jablonové. Pochádza odtiaľ chlapec, ktorý podľa známok nepatril v minulosti k dobrým žiakom. Je z chudobnejšej rodiny. No a tento chlapec nám začal chodiť do školy, ukazovať domáce úlohy, ktoré urobil. Keď potom dostal veľkú jednotku, bol nekonečne šťastný. Videli sme, ako ho to motivuje a nosil úlohy stále a stále. Bol jeden z prvých, kto dostal mobil a začal komunikovať. Veľmi milo nás prekvapil.
Potom sú deti, ktoré bez toho, aby museli, prídu do školy, pretože v nej cítia zázemie. Sadnú si v triede, absolvujú hodinu online, zatvoria počítač a povedia: „Tak dovidenia, ja už idem domov.“ Alebo máme prváčku, ktorej sme požičali mobil, také maličké dievčatko, jej rodičia chodia do práce a ona sama sa dokáže pripojiť na online vyučovanie. Naše deti sa stali oveľa samostatnejšími. Máme chlapčeka na prvom stupni, ktorý často v škole chýbal, nerobil si úlohy. Zistil, že jeho kamarátka v tom istom ročníku, ale v inej triede, sa pravidelne pripája na online hodiny a on si zvykol sadnúť si k nej, pretože v nej videl vzor. Teraz už aj on navštevuje vyučovanie, hoci v paralelnej triede. A my sa tešíme, že začal pravidelne pracovať.
Už na budúci týždeň začína pre prváčikov až piatakov znovu škola. Ako to bude vyzerať, keď sa znovu zvítate?
Očakávam, že budeme mať srdečnejšie vzťahy. Cítim, že sa máme radšej. Zaujímavým poznatkom je, že hoci sme od seba fyzicky ďaleko, paradoxne nás to zblížilo. Deti tiež zistili, že sa môžu učiteľa na čokoľvek opýtať, čo si predtým v triede možno netrúfali, pretože tam má pedagóg väčší rešpekt a je tam iná atmosféra. Verím, že po návrate do škôl sa budeme veľa rozprávať. Deti, zdá sa, pochopili, ako je fajn, keď sa môžu učiť. Prekvapujúco k nám chodia v týchto časoch do školy chlapci z vyšších ročníkov, ktorí z nej vždy ako prví utekali a vo výučbe nevideli zmysel, vždy sa pýtali: „Načo nám to bude?“ Teraz hovoria: „My sa už chceme vrátiť.“ Zažili skúsenosť, že učenie nemusí byť vôbec samozrejmosť. Na online hodiny by sme ich nedotiahli za golier, ak by sami nechceli. Minule som telefonovala s mamičkou dievčatka z deviatej triedy, kvôli prihláške na strednú školu. Keď sme to vybavili, hovorí mi: „Prosím vás, odkážte učiteľom, že ich pozdravujem. Som doma na péenke a tie vaše hodiny sú také zaujímavé, že ich spolu s dcérou vždy sledujem a zaujíma ma, čo sa hovorí.“
Na hodinu prvouky u druhákov sa pripájajú aj rôzni hostia. Napríklad ujo poľovník, ktorý deťom porozprával o poľovníctve a lesnej zveri.
Foto: ZŠ LozornoPlatí teda, že každá kríza je zároveň príležitosť na niečo dobré?
Určite. Napriek únave a vypätiu, ktoré sme pociťovali hlavne na začiatku, sme radi, že sme mali možnosť to zažiť. Posunulo nás to dopredu, veľmi sme sa naučili. Keď už sa to malo stať, dobre, že sa to stalo. Kde je vôľa, tam je cesta. Všetko je o ľuďoch, učiteľoch. K tým našim pociťujem obrovský obdiv a úctu. Ani jeden z nich nefrflal, ale hľadal cesty, formy, ako veci robiť. Vymieňali si navzájom skúsenosti. Rodičia nám úprimne ďakovali a znovu sa potvrdilo, že ak učiteľ používa rozum aj srdce, všetko sa dá zvládnuť s úsmevom na tvári.
Ako v tejto súvislosti vnímate, že na veľkom množstve škôl prebiehala dištančná výučba tak, že učiteľ raz za týždeň poslal zoznam úloh a tým to preňho takpovediac haslo?
Úprimne povedané, keď som hovorila s mnohými známymi či susedmi a toto som počula, veľmi ma to mrzelo a povedzme aj hnevalo. Myslím si, že učitelia ako verejní zamestnanci poskytujú formu služby. Nikto nám nepovedal, aby sme prestali učiť, len nám zakázali učiť v škole. Z môjho pohľadu si to tie školy veľmi uľahčili a keď si pomyslím na našich učiteľov, ktorí za ten istý plat naozaj dreli, nepripadá mi to spravodlivé. Ale taká je žiaľ realita. Je to vizitka celého učiteľského remesla a verejnosť to potom vztiahne na všetkých učiteľov, čo ma mrzí. Za nás však môžem povedať, že sme odviedli maximum.
Tretiaci na svoje projekty využili poznatky z viacerých hodín a založili si vlastné cestovné kancelárie.
Foto: ZŠ Lozorno
Bežný ruch v zborovni pocas obdobia korony.
Foto: ZŠ Lozorno
Na online hodine matematiky piataci preberali finančnú gramotnosť a prostredníctvom slovnej úlohy a pečenia palaciniek tomu žiaci lepšie porozumeli.
Foto: ZŠ Lozorno
Na online hodine čítania dokáže príbeh natoľko inšpirovať, že deti aj s pani učiteľkou vymyslia výzvu a idú na prechádzku do lesa, pri ktorej zbierajú odpadky.
Foto: ZŠ Lozorno
Pani učiteľky na prvom stupni sa zahrali na pani poštárky a svojim žiakom poroznášali potrebné materiály a malé darčeky k tomu.
Foto: ZŠ Lozorno
