Mami, s tebou je tak fajn...
Foto: Shutterstock.comMamamamama....
Tieto prvé slovká si pamätá snáď každá matka a sú pre ňu jedinečné, aj keď neraz ide ešte len o akési bľabotanie. Dieťa s nimi začína v prvom roku, čím dáva už aj slovne najavo, že rozoznáva, kto je matka a čo preňho znamená.
Mama moja
Okolo troch rokov sa dieťa potrebuje uistiť, že mama je jeho, je tu preňho, že sa na ňu môže spoľahnúť, že ho ľúbi a keď je to s ním niekedy náročné.
Mami, a prečo...?
Poznáte ten nikdy nekončiaci maratón detských otázok vášho predškoláka. Je fajn, ak sa dieťa pýta, ak sa veľa pýta a hoci sa niekedy mama cíti naozaj unavená, je dobré na ne dieťaťu odpovedať. Aj keď niekedy znie odpoveď „neviem“.
Mami, ľúbim ťa
Od siedmich do 12 rokov s tým deti ešte nemajú problém. Svoj vzťah k mame si plne uvedomujú a nemajú zábrany ho vyjadriť – slovne ani fyzicky – objatím, bozkom. Žijú tu a teraz a správajú sa, ako sa cítia.
Mami, ty to nechápeš, si trápna, si hrozná
S teenagermi je to ťažké, no aj tak ich ľúbime. Už to nie sú bezprostredné deti, neraz riešia, ako vyzerajú, pôsobia, čo si o nich kto pomyslí, hľadajú si vlastný pohľad na svet a vlastnú cestu. Napokon, všetci sme si tým prešli, a vieme, že to ani naše mamy s nami nemali ľahké. Rada je jednoduchá – s teenagermi je zbytočné sa hádať, vypočujte, pýtajte sa, snažte pochopiť. Uľahčíte to im aj sebe.
Odchádzam z domu, mami
Prichádza to zväčša po skončení školy – strednej alebo vysokej. Je to bolestivé obdobie, musí však raz prísť. Deti chcú a musia žiť svoj vlastný život. Vtedy ich môžeme ubezpečiť, že doma majú dvere vždy otvorené, nech sa stane čokoľvek.
Mami, prepáč
Na to musí človek emočne dozrieť, niekedy k tomu treba aj pár skúseností. Každý však k uvedomeniu skôr či neskôr dôjde, povedať „prepáč“ je prejavom sily a deti k tomu dokážu dozrieť zväčša medzi 25-30 rokom.
Mala si pravdu, mami
Toľko vecí chceli robiť ináč, no napokon zisťujú, že určité zákonitosti života sa skrátka zmeniť nedajú. A mama im to márne celé roky hovorila. Nuž, už to teraz chápu, čo na tom, že sa blížia pomaly k štyridsiatke...
Mami, chýbaš mi
Z detí sú už rodičia, možno i starí rodičia, no časy, keď bola mamina náruč pre ne otvorená, sú stále v pamäti a v ťažkých chvíľach by sme sa tam všetci najradšej schúlili. Žiaľ, mama je už často len v spomienkach a deti po päťdesiatke.
Mami, navždy ostaneš v mojom srdci
Aj keď si pri dôchodcoch málokto spomenie, že aj oni boli deťmi, ani v obklopení vlastných potomkov a vnúčat na rodičov nezabúdajú. Mama, hoci už v dávnych spomienkach, zostáva v srdci navždy.
