Ivana Debrecéniová.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej„V pondelok 26. októbra, v deň nástupu na chemošku, sa ukrutné bolesti konečníka znovu vrátili, a ani teraz mi veru žiadny liek od bolesti vôbec nepomáhal. No keďže výsledky vyšetrení nenaznačovali, že by ma trápil nejaký zápal alebo ďalší nádor, pán doktor na sonografii mi povedal, že by sa vôbec nečudoval tomu, ak by ma tak veľmi boleli pooperačné zrasty. Absolvovala som totiž vraj už príliš veľké množstvo zásahov do brušnej dutiny...
Nezostávalo mi teda nič iné, iba to vydržať a zavolať mojej pani onkologičke, ktorá mi termín chemoterapie preložila na stredu. Dovtedy bolesti chvalabohu ustúpili a po vyšetrení krvi mi v jej ambulancii stiekli dve infúzky. Tretiu, tú najdôležitejšiu, mi v taštičke zavesenej na krk nabalili na 46 hodín domov a v piatok som sa mala vrátiť na jej odpojenie...
Prvý deň prebiehal celkom v pohode, no keďže sa mi s taškou na krku toho veľa robiť nedalo, zabávala som sa v posteli okrem kochania sa nádhernými dielami v našej facebookovej skupinke Prežila som to robením si selfíčok. Skupinka združuje ľudí, ktorí sa pomocou umeleckej tvorby snažia bojovať s nepriazňou osudu.
Selfie podľa Ivany.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNo do piatku mi už bolo dosť zle a nebolo mi veru najlepšie ani celé nasledujúce dva týždne... Najhorších bolo prvých päť dní a nepríjemné nevoľnosti, závraty a zvláštne podkožné brnenie pociťujem ešte stále, a to ma už tento týždeň čaká ďalšia chemoška...
Okrem týchto ťažkostí sa mi dokonca zhoršila aj pleť a z pôvodného množstva vlasov mám už na hlave iba polovicu. Nachádzam ich po byte v chumáčoch a vyčesávam si z nich kompletne celé pramene. Ešteže som ich doteraz mala tak husté, že stále vyzerajú prirodzene...
Pani onkologička mi však povedala, že z tohto druhu chemošky mi vypadať nemajú, iba sa preriediť, no keďže mám za sebou iba dve dávky a čaká ma ďalších desať, som naozaj zvedavá, ako to celé bude ďalej pokračovať...
Počas týchto dvoch týždňov som dokonca s priateľom zvládla iba jeden výlet do lesa a priznám sa, že som príliš veľa času venovala čítaniu článkov o núdzovom stave v našej republike. Toto všetko sa odrazilo na mojej psychike a úplne najviac sa to prejavilo cez sviatok Všetkých svätých.
Neplakať sa mi podarilo iba vďaka tomu, že som sa znovu pohrúžila do tvorby, ktorá ma zachráni pri každej depke a napísala báseň, ktorú nájdete na mojom facebookovom profile na tomto odkaze.
No potom ma začala trápiť ešte jedna vec...
Nie všetci budú na Vianoce doma
Sviatok všetkých svätých mi pripomenul, že sa blížia Vianoce a to, že za posledné štyri mesiace som už trikrát ležala v nemocnici. A z toho dvakrát som si všetok čas musela vyplniť úplne sama, pretože sú kvôli núdzovému stavu vo všetkých nemocniciach zakázané návštevy.Ak by som so sebou nemala knihy, krížovky, farbičky, vymaľovánky a hlavne zošit a pero, do ktorého si píšem všetky svoje príbehy, asi by som sa tam zbláznila.
Naozaj si ani neviem predstaviť, aké to musí byť, keď niekto v nemocnici takto musí ležať celé mesiace a desím sa predstavy, že niekto, za týmito pochmúrnymi stenami musí trčať ešte aj na Vianoce...
A to ešte množstvo z nich ani len netuší, že tvorba im naozaj môže pomôcť, a že majú vonku niekoho, kto na nich myslí, drží im palce a tiež niekoho, kto im rozumie a na koho sa kedykoľvek môžu obrátiť.
Nie som však človek, ktorý by sa dokázal takýmito predstavami iba nečinne zhrýzať, ale človek, ktorý sa nevzdáva hlavne vďaka tomu, že si baterky denne dobíja neustálou aktivitou a pomocou iným.
Zavolala som preto mojej kolegyni Janke Rozenberg zo združenia „Prežila som to" a spolu sme sa rozhodli, že práve tento rok je ešte viac dôležité, aby sme spolu, tak ako minulý rok, znovu navštívili onkologické oddelenia a odovzdali chorým naše taštičky s darčekmi...
Samozrejme, že ich tentokrát nebudeme môcť navštíviť osobne, iba im ich odovzdať pri dverách, no aj tak sme si isté, že dostať balíček na Vianoce každého v nemocnici nesmierne poteší.
Dovtedy však ešte budeme musieť zabezpečiť dotlač našich kníh (Prežila som to od Ivany Debrecéniovej a Už neplač od Jany Rozenberg), nakúpiť čiapky, rukavice, deky, nákrčné vankúše, krížovky a samozrejme školské potreby vhodné k umeleckej tvorbe, a tiež budeme musieť dať vyrobiť darčekové taštičky.
S priateľom Henrom, ktorý je Ivane veľkou oporou.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejPopri tomto všetkom by sme pacientom veľmi chceli odovzdať teplo z čo najväčšieho množstva odkazov a podporných slov, od vás všetkých, ktoré by sme dali vytlačiť ako zvlášť letáčik, alebo by sme možno urobili limitovanú edíciu našich kníh, do ktorých by sme tieto odkazy vložili. Mohli by byť anonymné, alebo by sme im ich, ak budete súhlasiť, odovzdali aj s vaším menom.
Uvedomujeme si však, že tento rok je neskutočne náročný a opatrenia vlády nám všetkým zabránili v uskutočnení množstva naplánovaných aktivít... A preto je otázne, či sa nám toto všetko naozaj podarí... No ak by sa nám z našich plánov podarilo zrealizovať iba polovicu verím, že to bude určite oveľa lepšie, ako neurobiť vôbec nič.
Preto by sme všetkých, ktorým na onkologických pacientoch záleží, chceli z celého srdca poprosiť o pomoc.
Pomôže nám nám každé jedno zdieľanie tohto článku, každý jeden lajk, ktorý nám dáte, no hlavne každý jeden komentár, pretože všetky tieto veci nás posúvajú k tomu, aby sa o našej činnosti dozvedelo čo najviac ľudí... Odkaz nám môžete poslať i v súkromnej správe.
Ivana Debrecéniová s Janou Rozenber (vpravo) pomáhajú onkologicky chorým v nemocniciach, odovzdávajú im milé i užitočné darčeky.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNo a ak by sa náhodou našiel niekto, kto by mal možnosť podporiť nás kúpou našich kníh alebo darovať nášmu združeniu pre chorých v nemocniciach nové knižky z vlastnej tvorby, krížovky, zošity, perá, antistresové vymaľovánky, farbičky, čiapky, rukavice, teplú deku alebo mal možnosť našu činnosť podporiť finančným darom, za každú jednu pomoc budeme nesmierne vďačné.
Ak sa nám teda rozhodnete pomôcť, všetky bližšie informácie a formy pomoci nájdete na našej webstránke v časti Chcem pomôcť.
Za každú jednu pomoc vopred z celého srdca ďakujeme a veríme, že sa nám spoločnými silami podarí aspoň takto trošku rozžiariť Vianoce v nemocniciach tam, kde to momentálne najviac potrebujú."
