Ivanin denník 4: „Chemoterapiu zvládam dobre, pokoj a dobrú náladu hľadám v prírode.“

gb, 29. októbra 2020 o 04:21

V lete našli Ivane Debrecéniovej (37) z Levíc po úspešnej liečbe ďalšie ložiská rakoviny. Podstúpila operačné zákroky, v súčasnosti sa lieči chemoterapiou. Tak potrebný pokoj a optimizmus hľadá v prechádzkach na čerstvom vzduchu či v meditáciách. Ako s chorobou bojuje, to si môžete prečítať každý druhý štvrtok v jej otvorenom denníku.

V prírode je Ivane Debrecéniovej najlepšie.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

„Prvý týždeň po chemoške som sa rozhodla venovať iba sebe a čakaniu, čo príde... V tomto zložení a takýmto spôsobom mi totiž bola podávaná prvýkrát a naozaj som netušila, ako na ňu moje telo zareaguje.

No na moje veľké prekvapenie boli nežiaduce účinky celkom zvládnuteľné. Mala som iba miernu zápchu, pociťovala väčšiu únavu ako inokedy a nevoľnosti ma prešli po jednej, dodatočnej infúzii.

Všetok tento čas som teda pokojne mohla venovať uvoľňujúcim meditáciám, zdravej strave, opatrnému cvičeniu, tancu a hlavne som každý deň venovala pozitívnym afirmáciám a snažila sa, aj keď sa to teda vôbec nedá počúvať, každý deň si zaspievať aspoň jednu pesničku.

Toto všetko ma dokázalo celý týždeň udržať vo fantastickej nálade napriek tomu, že vonku vkuse pršalo a cez víkend, keď sa konečne vyčasilo, som si znovu mohla ísť s priateľom užiť prírodu a čerstvý vzduch.

Ivana Debrecéniová na výlete. Cieľom boli štiavnické tajchy.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V sobotu sme sa vybrali na prechádzku do lesov v Pukanci a v nedeľu sme sa boli pokochať niekoľkými nádhernými tajchmi v okolí Banskej Štiavnice.

Po tomto výlete som sa cítila ako znovuzrodená, a preto som si na ďalší týždeň mohla naplánovať štúdium rôznych dokumentov týkajúcich sa nášho občianskeho združenia Prežila som TO a vybavenie zopár administratívnych záležitostí, ktoré som už veľmi dlho odkladala.

A tiež som mala v pláne navštíviť chirurgickú ambulanciu kvôli vybratiu stehov zo šitia, ktoré mi zostalo po zavedení podkožného portu, a kontrolu krvi u pani onkologičky.

V chirurgickej ambulancii ma veselo privítala úžasná pani sestrička, ktorá ma totálne zaskočila, pretože som vôbec netušila, že na sociálnej sieti poctivo číta moje príbehy z pobytov v nemocniciach. A už vôbec som netušila, že sa jej tak veľmi páčia. Hovorila o nich s takým nadšením a s takou nedočkavosťou sa pýtala, kedy zas niečo napíšem, že som z toho zostala šokovaná.

Ivana Debrecéniová s úžasnou sestričkou z chirurgickej ambulancie.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V tomto šoku sa ma ujal pán doktor, a keďže sa už pomaly stáva pravidlom, že mi nikdy nevyberie všetky stehy na prvýkrát (fakt doteraz netuším, či sa mi tak zle hojí šitie, alebo ma v ordinácii aj s pani sestričkou tak radi vidia), dostala som ďalší termín a mala sa vrátiť o tri dni.

Po tejto návšteve nasledoval odber krvi v onkologickej ambulancii, dva dni surfovania na nete a štúdium činností, do ktorých som sa rozhodla pustiť prvýkrát v živote a ani som sa nenazdala a už som sa znovu ocitla v ambulancii, v ktorej z každého kúta sála pozitívna energia a pracuje v nej jeden úžasný pán doktor a ešte úžasnejšia pani sestrička.

Vždy sa na stretnutie s nimi veľmi teším (aj keď tešiť sa do ambulancie je naozaj dosť šialené), no tentokrát som sa rozhodla, že ich navštívim poslednýkrát.

Bola som naozaj rozhodnutá, že odteraz už všetko pôjde iba hladko, zvládnem v pohode chemošku a už ma nikdy nikto nebude musieť rezať a šiť...

A aby som potvrdila svoje odhodlanie, na rozlúčku som im obidvom priniesla svoju knihu Prežila som TO aj s venovaním.

Sestrička bola z môjho darčeka taká vytešená a dojatá, že sa rozhodla spolu so mnou odfotiť a touto spoločnou fotkou a mojou knižkou sa rovno pochválila na svojom profile na sociálnej sieti.

Bola to pre mňa obrovská radosť a ešte obrovskejšia pocta a keďže stehy a aj výsledky mojej krvi dopadli výborne, začala som sa tešiť na víkend pred chemoškou, ktorý som si s priateľom chcela užiť výstupom na Sitno a prechádzkou okolo Počúvadla.

Vyplaziť jazyk na rakovinu!

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

No to by nás nemohol v našich plánoch zastaviť novonariadený zákaz vychádzania a nemohli na mňa prísť také ukrutné a neznesiteľné bolesti, ktoré boli presne tak silné, ako keď mi na vaječníku pred dvomi rokmi narástol desaťcentimetrový nádor.

Nech som sa akokoľvek snažila, tej strašnej bolesti zbaviť, nešlo to. Nezaberal pohyb, žiadna zmena polohy, nepomáhalo cvičenie a dokonca ani tie najsilnejšie lieky proti bolesti...

Snažila som sa to naozaj statočne vydržať, no keď som už bola od tej neznesiteľnej bolesti totálne vyplakaná a maximálne zúfalá, skončila som na pohotovosti, kde ma našťastie zachránil už spomínaný najúžasnejší pán doktor na svete z mojej obľúbenej chirurgickej ambulancie.

Bez jeho pomoci by som v tomto nedobrom čase musela riskovať cestu do Nitry, no našťastie ma od toho ušetril. Dal mi urobiť všetky možné vyšetrenia, naordinoval injekciu a domácu liečbu.

No ani tá nezabrala okamžite a večer som si už v duchu balila veci na odchod do nášho krajského mesta.

Rozhodla som sa však, že ešte vyskúšam druhú dávku liekov na uvoľnenie kŕčov, ktoré mi predpísal, a skúsim ešte nejako vyčkať do rána. A keď mi to nepomôže, ráno sa zbalím a pôjdem...

Po ich užití sa mi po predchádzajúcej prebdenej noci konečne podarilo zaspať a spať až do rána. A na moje veľké prekvapenie som sa zobudila úplne fit, ako keby mi včera vôbec nič nebolo.

Mala som z toho obrovitánsku radosť a pochytil ma nový príval životnej energie, a tak sme si s priateľom mohli tento jeden posledný deň pred ďalšou chemoškou znovu užiť na výlete v prírode, aj keď iba v rámci nášho okresu.

Som naozaj veľmi rada, že to nakoniec všetko takto dobre dopadlo a verím, že ďalšiu chemošku tiež zvládnem v dobrej nálade a s minimálnymi nežiaducimi účinkami."

Ivana Debrecéniová s priateľom, ktorý je jej veľkou oporou.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej


Dobrá nálada musí byť.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej


Na výlete pri jazere Evička v Štiavnickych vrchoch.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Na operáciu sa teší ako malé dieťa. Pretože ak sa podarí, bude Ivana Debrecéniová (37) vyliečená. Jej boj s tou najvážnejšou chorobou sledujete od polovice septembra minulého roka, dnes vám prinášame už dvadsiaty diel Ivaninho denníka. Za ten čas sa toho toľko stalo! Beznádejná situácia sa obrátila a mladá žena siaha za veľkou životnou výhrou. Z celého srdca jej želáme, nech operácia dopadne dobre a v ďalšej časti o dva týždne sa bude môcť pochváliť, že je všetko šťastne za ňou.

  • Obrázok Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Pracuje päť dní v týždni, niekedy začína už o siedmej ráno: „Šesť hodín ambulancia, vyšetrovanie a potom administratíva.“ Pediatrička Mária Slugeňová ide s dobou, recepty predpisuje aj elektronicky a používa systém elektronického zdravotníctva. Jej obvod tvorí časť mesta Levoča, časť obce Doľany – Roškovce, Spišský Hrhov a časť Levočská Dolina.

  • Obrázok Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Počty sobášov v čase pandémie klesli u nás na historické minimá, v súčasnosti sa však so zlepšovaním situácie a uvoľňovaním opatrení už zasa čoraz viac párov pripravuje na svoj veľký deň. Na ekologické hľadisko sa pri oslavách nie vždy myslí, aj svadba však môže byť „eko-friendly“. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia prinášame pár tipov, ako to docieliť.

  • Obrázok „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Spočiatku sa zdalo, že liečba zabrala. Vyzeralo to, že ho po pár dňoch pošlú domov. Ale jedného dňa mi nezdvihol telefón. A už ho nezdvihol nikdy.“

  • Obrázok Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Aj keď odborníci zdôrazňujú, že sladkosť nie je ten pravý darček, zaužívaný zvyk je v našich končinách silnejší než varovania o škodlivosti cukroviniek. Aj na MDD je najčastejším darčekom pre deti práve nejaká sladká maškrta.

  • Obrázok Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Nevedno prečo práve v tento deň, ale 1. júna sa vo viacerých krajinách sveta oslavuje najväčší detský sviatok – Medzinárodný deň detí. Myšlienka deň vznikla v roku 1925 na konferencii v Ženeve, kde sa hovorilo o ťažkostiach i potrebách detí vo svete. Čoskoro tomu teda bude už sto rokov, čo deti majú svoj deň. Ako sa ho chystáte osláviť tentoraz? Tu sú naše tipy.

Ďalšie články v rubrike >