V prírode je Ivane Debrecéniovej najlepšie.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej„Prvý týždeň po chemoške som sa rozhodla venovať iba sebe a čakaniu, čo príde... V tomto zložení a takýmto spôsobom mi totiž bola podávaná prvýkrát a naozaj som netušila, ako na ňu moje telo zareaguje.
No na moje veľké prekvapenie boli nežiaduce účinky celkom zvládnuteľné. Mala som iba miernu zápchu, pociťovala väčšiu únavu ako inokedy a nevoľnosti ma prešli po jednej, dodatočnej infúzii.
Všetok tento čas som teda pokojne mohla venovať uvoľňujúcim meditáciám, zdravej strave, opatrnému cvičeniu, tancu a hlavne som každý deň venovala pozitívnym afirmáciám a snažila sa, aj keď sa to teda vôbec nedá počúvať, každý deň si zaspievať aspoň jednu pesničku.
Toto všetko ma dokázalo celý týždeň udržať vo fantastickej nálade napriek tomu, že vonku vkuse pršalo a cez víkend, keď sa konečne vyčasilo, som si znovu mohla ísť s priateľom užiť prírodu a čerstvý vzduch.
Ivana Debrecéniová na výlete. Cieľom boli štiavnické tajchy.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV sobotu sme sa vybrali na prechádzku do lesov v Pukanci a v nedeľu sme sa boli pokochať niekoľkými nádhernými tajchmi v okolí Banskej Štiavnice.
Po tomto výlete som sa cítila ako znovuzrodená, a preto som si na ďalší týždeň mohla naplánovať štúdium rôznych dokumentov týkajúcich sa nášho občianskeho združenia Prežila som TO a vybavenie zopár administratívnych záležitostí, ktoré som už veľmi dlho odkladala.
A tiež som mala v pláne navštíviť chirurgickú ambulanciu kvôli vybratiu stehov zo šitia, ktoré mi zostalo po zavedení podkožného portu, a kontrolu krvi u pani onkologičky.
V chirurgickej ambulancii ma veselo privítala úžasná pani sestrička, ktorá ma totálne zaskočila, pretože som vôbec netušila, že na sociálnej sieti poctivo číta moje príbehy z pobytov v nemocniciach. A už vôbec som netušila, že sa jej tak veľmi páčia. Hovorila o nich s takým nadšením a s takou nedočkavosťou sa pýtala, kedy zas niečo napíšem, že som z toho zostala šokovaná.
Ivana Debrecéniová s úžasnou sestričkou z chirurgickej ambulancie.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV tomto šoku sa ma ujal pán doktor, a keďže sa už pomaly stáva pravidlom, že mi nikdy nevyberie všetky stehy na prvýkrát (fakt doteraz netuším, či sa mi tak zle hojí šitie, alebo ma v ordinácii aj s pani sestričkou tak radi vidia), dostala som ďalší termín a mala sa vrátiť o tri dni.
Po tejto návšteve nasledoval odber krvi v onkologickej ambulancii, dva dni surfovania na nete a štúdium činností, do ktorých som sa rozhodla pustiť prvýkrát v živote a ani som sa nenazdala a už som sa znovu ocitla v ambulancii, v ktorej z každého kúta sála pozitívna energia a pracuje v nej jeden úžasný pán doktor a ešte úžasnejšia pani sestrička.
Vždy sa na stretnutie s nimi veľmi teším (aj keď tešiť sa do ambulancie je naozaj dosť šialené), no tentokrát som sa rozhodla, že ich navštívim poslednýkrát.
Bola som naozaj rozhodnutá, že odteraz už všetko pôjde iba hladko, zvládnem v pohode chemošku a už ma nikdy nikto nebude musieť rezať a šiť...
A aby som potvrdila svoje odhodlanie, na rozlúčku som im obidvom priniesla svoju knihu Prežila som TO aj s venovaním.
Sestrička bola z môjho darčeka taká vytešená a dojatá, že sa rozhodla spolu so mnou odfotiť a touto spoločnou fotkou a mojou knižkou sa rovno pochválila na svojom profile na sociálnej sieti.
Bola to pre mňa obrovská radosť a ešte obrovskejšia pocta a keďže stehy a aj výsledky mojej krvi dopadli výborne, začala som sa tešiť na víkend pred chemoškou, ktorý som si s priateľom chcela užiť výstupom na Sitno a prechádzkou okolo Počúvadla.
Vyplaziť jazyk na rakovinu!
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNo to by nás nemohol v našich plánoch zastaviť novonariadený zákaz vychádzania a nemohli na mňa prísť také ukrutné a neznesiteľné bolesti, ktoré boli presne tak silné, ako keď mi na vaječníku pred dvomi rokmi narástol desaťcentimetrový nádor.
Nech som sa akokoľvek snažila, tej strašnej bolesti zbaviť, nešlo to. Nezaberal pohyb, žiadna zmena polohy, nepomáhalo cvičenie a dokonca ani tie najsilnejšie lieky proti bolesti...
Snažila som sa to naozaj statočne vydržať, no keď som už bola od tej neznesiteľnej bolesti totálne vyplakaná a maximálne zúfalá, skončila som na pohotovosti, kde ma našťastie zachránil už spomínaný najúžasnejší pán doktor na svete z mojej obľúbenej chirurgickej ambulancie.
Bez jeho pomoci by som v tomto nedobrom čase musela riskovať cestu do Nitry, no našťastie ma od toho ušetril. Dal mi urobiť všetky možné vyšetrenia, naordinoval injekciu a domácu liečbu.
No ani tá nezabrala okamžite a večer som si už v duchu balila veci na odchod do nášho krajského mesta.
Rozhodla som sa však, že ešte vyskúšam druhú dávku liekov na uvoľnenie kŕčov, ktoré mi predpísal, a skúsim ešte nejako vyčkať do rána. A keď mi to nepomôže, ráno sa zbalím a pôjdem...
Po ich užití sa mi po predchádzajúcej prebdenej noci konečne podarilo zaspať a spať až do rána. A na moje veľké prekvapenie som sa zobudila úplne fit, ako keby mi včera vôbec nič nebolo.
Mala som z toho obrovitánsku radosť a pochytil ma nový príval životnej energie, a tak sme si s priateľom mohli tento jeden posledný deň pred ďalšou chemoškou znovu užiť na výlete v prírode, aj keď iba v rámci nášho okresu.
Som naozaj veľmi rada, že to nakoniec všetko takto dobre dopadlo a verím, že ďalšiu chemošku tiež zvládnem v dobrej nálade a s minimálnymi nežiaducimi účinkami."
Ivana Debrecéniová s priateľom, ktorý je jej veľkou oporou.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Dobrá nálada musí byť.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Na výlete pri jazere Evička v Štiavnickych vrchoch.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
