Ivana Debrecéniová s partnerom na hubách.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej„Ďalšie dva týždne po návrate z nemocnice boli pre mňa nesmierne náročné. Mala som obrovské problémy s vyprázdňovaním a až také veľké bolesti v podbrušku, krížoch a v konečníku, že som si musela v noci zájsť dokonca na pohotovosť a na druhý deň aj na kontrolu do nemocnice, kde ma operovali. Dostala som tie najsilnejšie lieky proti bolesti, po ktorých som bola úplne malátna a prespala osemnásť hodín, no konečne to po tomto zážitku povolilo a odvtedy sa môj stav začal už len zlepšovať.
Každý deň som si robila sedacie kúpele v odvaroch z dubovej kôry a repíka a vďaka nim už dnes môžem svoje bolesti považovať za celkom znesiteľné. Zároveň som k tejto fyzickej rekonvalescencii pripojila aj psychohygienu, ktorou je detailné písanie celého môjho príbehu na mojom facebookovom profile a tiež som s veľkou radosťou sledovala svoje každodenné pokroky pri pravidelných vychádzkach na čerstvý vzduch.
Zo začiatku som vydržala kráčať iba niekoľko minút, no po dvoch týždňoch tréningu som už s mojím priateľom dokázala zájsť aj na hríby do lesa. Dokonca sa mi v týchto dňoch podarilo vybaviť aj presun našej „Putovnej mandaly", ktorá je symbolom nášho Občianskeho združenia „Prežila som TO" a zároveň symbolom našej pomoci prostredníctvom umeleckej tvorby, do „Moka Coffeeshop Nitra", kde sa ktokoľvek môže zastaviť na dobrú kávičku a pri tej príležitosti podporiť náš projekt svojou fotografiou.
Bližšie informácie o našom projekte nájdete na tomto odkaze. Cieľom pomoci je oboznámiť ľudí s tým, že umeleckou tvorbou si môžu pomôcť pri zdravotných i iných problémoch. Do súťaže sa môže prihlásiť každý, kto sa príde s mandalou odfotiť a fotografiu pošle do facebookovej skupiny „Prežila som to" s komentárom, prečo ju chce vyhrať, prípadne komu by ju daroval.
Putovná mandala.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNo a okrem tohto všetkého som počas týchto dvoch týždňov musela navštíviť aj moju pani onkologičku. Počas mojej návštevy ma objednala na zavedenie intravenózneho portu a prvé podanie chemoterapeutickej infúzie do nemocnice v Trnave, kam nastupujem už budúci týždeň a strávim tam niekoľko dní...
Intravenózny port je katéter, ktorý sa zavádza do žily v blízkosti srdca a zostáva tam počas celého obdobia podávania chemoterapie. U mňa to bude trvať pol roka a na ďalšie chemošky budem následne po jeho zavedení a odskúšaní prvou dávkou chemoterapie v Trnave chodiť každé dva týždne už na onkológiu v mieste môjho bydliska.
Takýto katéter sa zvykne zavádzať v prípade, že má niekto zle prístupné žily na opakované vpichy, alebo v mojom prípade už žily príliš poškodené predchádzajúcou chemoterapiou.
Okrem toho mi pani doktorka zobrala aj krv, aby zistila, ako sú na tom po operácii konečníka moje onkomarkery, ktoré mi viac ako pol roka stále stúpali a veru, konečne prišla tá skvelá a dlhoočakávaná správa, že klesli skoro o polovicu.
Nová chemoterapia
Táto informácia ma neskutočne potešila a vďaka nej som si mohla aspoň trošku vydýchnuť a naozaj začať veriť, že už je všetko na dobrej ceste. Zároveň som sa minulý týždeň dočkala aj oficiálnych výsledkov pooperačnej histológie z útvaru, ktorý mi vyberali cez konečník. Tento útvar sa počas operácie javil ako nezhubný, no dôkladnejšou pooperačnou histológiou sa zistilo, že časť tkaniva bola iba zápalového charakteru, no ďalšia časť bola predsa len zhubná.Týmto výsledkom sa však pre mňa nič nemení, pretože metastázy toho istého charakteru mi boli vyoperované v júli z pečene a mezentéria. A aj keď sa pri takýchto správach veľmi nie je čomu tešiť, môžem byť naozaj rada, že to nakoniec dopadlo takto. Nie je totiž nutné hľadať nejaký ďalší nádor a teda mi nehrozí žiadna ďalšia operácia, a preto konečne môžem začať s liečbou.
Tentokrát to vraj nebudú také isté infúzie, aké som dostávala prvýkrát, pretože som ich veľmi zle znášala a dokonca na ne dostala aj alergiu, ale nejaké úplne iné... Mám teda v týchto chvíľach pred nástupom do nemocnice dosť veľké obavy, ako to všetko budem znášať a ako na túto novú chemoterapiu moje telo zareaguje, no tým, že považujem pokles mojich onkomarkerov za to najlepšie znamenie, verím, že to všetko predsa len dotiahnem do úspešného konca."
Na výlete v prírode.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Úspešná hľadačka húb.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
