Na hrade Hrušov.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV predchádzajúcich častiach Ivaninho denníka ste si mohli prečítať, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas poslednej operácie na začiatku septembra. Ivana v súčasnosti berie udržiavaciu chemoterapiu a verí, že choroba sa jej už neobjaví.
V boji s chorobou Ivane pomohlo nestrácať silu a vieru, k čomu jej pomáha aj pomoc ostatným. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Sama sa venuje háčkovaniu, v ktorom sa stále viac zdokonaľuje. Prečítajte si, aké má novinky za posledné dva týždne.
„Po neustálych modlitbách a ďalšom znížení dávok injekcií na riedenie krvi sa moje zdravotné ťažkosti konečne trochu upravili, a tak mi ako trápenie zostali už iba celodenné chemoškové nevoľnosti, ktoré neodzneli dokonca ani v období pauzy.
Rozhodla som sa však, že tie mi teda ani náhodou nezabránia v tom, aby som si toto krásne jesenné počasie neužila vonku, na čerstvom vzduchu. Konečne som sa teda po dlhom čase stretla so svojimi priateľmi a spolu sme absolvovali výlet na hrad Hrušov. A aj keď do kopca ledva kráčam a fučím ako parná lokomotíva, čerstvý vzduch, hrejivé slnečné lúče a spoločnosť priateľov boli pre mňa v tento deň ako balzam na dušu.
S priateľkou na hrade Hrušov.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejA potom aj ostatné dni, keď ma Henro venčil na prechádzke v mestskom parku, v Horšianskej doline a dokonca sme posledný víkend dokázali vyšliapať aj na Zobor. Na jeho vrchole fučal šialený vetrisko, a tak aspoň tu konečne nebolo počuť, ako po tejto pre niekoho absolútne nenáročnej turistike fučím ja. Fúkalo tak veľmi, že sme museli kráčať, aj keď sme chceli zostať stáť a kochať sa tým nádherným výhľadom, ktorý hral všetkými farbami.
Vydržali sme tam veru aj vďaka čapici, ktorú som uháčkovala Henrovi a zistili sme, že je skutočne kvalitná a neprefúka ju ani pri tom najsilnejšom vetrisku. A tak ich teda konečne môžem so spokojným svedomím začať háčkovať pre všetkých, ktorým sa zapáčia. Aspoň mi do Vianoc rýchlo prejde tento chemoškový čas, pretože aj keď to všetko vyzerá tak, že sa môj stav deň po dni skutočne zlepšuje, občas sa ani ja nevyhnem slzám a chvíľkovým stavom zúfalstva, ktoré túto náročnú liečbu sprevádzajú...
Fúka! Ivanin priateľ Henro.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNaše združenie má hymnu!
Stavy smútku sa vo mne v posledných dňoch nenakopili iba kvôli chemoške, ale aj kvôli sviatku, počas ktorého si uctievame pamiatku našich milovaných, ktorí už s nami nie sú na tomto svete.Tí, ktorí pravidelne čítate moje články, už určite viete, že tento rok som si do zoznamu ľudí, ktorých prítomnosť mi nesmierne chýba, musela pripísať ešte jedného úžasného a pre mňa veľmi dôležitého človeka, ktorý sa volal Dušan Bajnok.
Nebol pre mňa iba skvelým kolegom a dobrým priateľom, ale aj neúnavným podporovateľom a človekom, ktorý ma toho veľa naučil a dokázal ma držať najviac vtedy, keď som si myslela, že už nevládzem.
Vždy vtedy vymyslel nejakú dobročinnú aktivitu, s ktorou zabavil mňa a aj moju kolegyňu a priateľku Janku Rozenberg, a tým docielil, že sme nemali čas myslieť na vlastnú chorobu, ale zamestnávali sme si myseľ pomocou druhým.
V posledných mesiacoch svojho života sa však ešte okrem pomoci nám a zároveň aj podpore mnohých ďalších zabával písaním rôznych básní a textov piesní a jeden takýto text venoval aj nám s Jankou.
Hymnu združenia Prežila som TO naspieval spevák Norbert Pompa.
Foto: Juraj BaďuraBola to najprv iba báseň, ktorou nás chcel povzbudiť, no bola tak krásna, že sme sa počas spoločných telefonátov všetci zhodli na tom, že by ju bolo dobré zhudobniť. A ak by sa to podarilo, stala by sa hymnou nášho občianskeho združenia. Mohla by tak podporovať nie iba nás dve, ale aj všetkých onkologických pacientov. A nielen ich. Napadlo nás, že by mohla povzbudiť kohokoľvek, kto sa ocitol v ťažkej životnej situácii.
Duško sa teda tento text rozhodol poslať skvelému hudobníkovi Norbertovi Pompovi, ktorý ho zhudobnil takmer okamžite. Keď sme si prvýkrát skladbu v Norbiho podaní vypočuli, neubránili sme sa slzám. A od tejto chvíle sa nevedeli dočkať jej vydania. Snívali sme, že sa raz bude hrať v rádiách a tešili sa z každej novej informácie o tom, ako nahrávanie skladby napreduje.
No keďže sa toto všetko dialo počas najprísnejších pandemických opatrení, nahrávanie sa dosť predlžovalo. Častokrát sme si s Jankou robili srandu, že sa predsa vydania skladby musíme aj dožiť, no ani nás nenapadlo, že sa konečného výsledku nedočká práve náš Duško.
Odišiel nám tak nečakane, že sme z toho všetci v šoku ešte doteraz. A odišiel nám bez toho, aby si pozrel ku svojej skladbe videoklip a vypočul jej finálnu verziu. Toto všetko Norbi totiž dokončil iba nedávno a úplne sám. Na Duškovu počesť...
Nahrávanie videoklipu.
Foto: Juraj BaďuraV túto nedeľu 7. novembra by náš úžasný Anjel oslávil svoje štyridsiatedruhé narodeniny, a preto som sa rozhodla, že chcem tento článok venovať jeho spomienke. A na jeho počesť dúfam, že sa táto skladba práve v nedeľu začne hrať aspoň v niektorom z rádií...
Pretože my s Jankou vďaka tejto skladbe cítime, že Duško je tu s nami každý deň.
A dúfame, že tak veľmi, ako sa páči nám, sa bude páčiť aj ostatným. A veríme, že sa stane oporou pre všetkých tých, ktorí zažívajú náročné životné skúšky."
Vy, milí moji čitatelia, sa môžete nechať unášať jej textom a krásnou hudbou po kliknutí na tento link a určite nám prosím v komentároch dajte vedieť, ako sa vám páčila.“
