Hovorme s deťmi spisovne: Poď von. Alebo vonku?

ahojmama, TASR, 9. apríla 2024 o 05:41

Nie je jedno, či doma s deťmi hovoríme spisovnou slovenčinou alebo nie. Podľa toho si vytvoria rečové návyky, ktorých sa niekedy ťažko zbavujú i v dospelosti.

Učme deti spisovnej slovenčine od útleho veku.

Foto: Shutterstock.com

„Kým som neprišla na internát na strednú školu, ani mi nenapadlo, že nehovorím spisovne. Napríklad u nás sa bežne rozprávalo: Je jedna hodín, tri hodín... Až keď ma na to spolužiaci upozornili, začala som rozprávať jedna hodina, dve či tri hodiny,“ spomína Katarína zo Spiša na stredoškolské časy.

Ďalšou častou chybou je skloňovanie dievčenských mien podľa vzoru ulica ako Kaťa, Paťa, Maťa, Nasťa. Mnohí ich v datíve skloňujú podľa vzoru žena, teda „Dám darček Naste,“ hoci je správny tvar „dám Nasti“. A v genitíve zasa naopak: "Dostal som darček od Mati," hoci správne je "od Mate".

Dokonca aj častá diskusia o tom, či sa chodí von alebo vonku máva v rodinných rozhovoroch nesprávnu podobu. Kedy sa používa „von“ a kedy „vonku“?

Ak hovoríme o tom, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, použijeme príslovku „von“. Na tento smer sa pýtame otázkou: Kam? Daná príslovka označuje dynamiku – ísť odniekiaľ niekam. Teda: „Poď von. Môžem ísť von? Jedným uchom dnu, druhým von.“

Príslovku „vonku“ zasa využívame, keď chceme vyjadriť umiestnenie niečoho, čo sa nachádza niekde mimo vnútorného priestoru a pýtame sa otázkou: Kde? Táto príslovka je statická, čiže vyjadruje miesto, kde sa niečo alebo niekto nachádza. Napríklad: „Deti sú vonku. Vonku je zima.“

Teda: "Mami, môžem ísť von? Kamaráti už vonku sú."





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >