Hor sa do skál! 6 úchvatných miest na Slovensku, kde si užijete kamennú nádheru

Gabriela Bachárová, 21. mája 2021 o 04:30

Súľovské skaly, Vršatské bradlá, Dreveník, Kalamárka, Manínska či Zádielska tiesňava... Urobte si s deťmi výlet do kráľovstva skál.

Vršatecké bradlá.

Foto: https://flog.pravda.sk/

Súľovské skaly

Jediné klasické skalné mesto na Slovensku. Nájdete ich asi desať kilometrov od Bytče na severozápadnom Slovensku. Najvyšším vrchom je Žibrid s výškou 867 metrov nad morom. Turisti tu obdivujú bralá, veže, okná, ihly, homole, hríby, kaňony a ďalšie skalné útvary, často veľmi bizarné. Celá oblasť je turisticky veľmi príťažlivá, ponúka veľa úchvatných výhľadov. Jedným z najvyhľadávanejších útvarov je skalná Gotická brána. Turisti radi navštevujú i jaskyňu Šarkania diera a zrúcaniny malého pozorovacieho Súľovského hradu z 12. storočia, ktorý v roku 1763 zničilo zemetrasenie. Územím vedie obojsmerný okružný náučný turistický chodník s tabuľami, dlhý 7,5 kilometra, s prevýšením 290 metrov.











Dreveník

Nie príliš známa turistická lokalita, ale určite stojí za návštevu. Užite si najväčšie travertínové územie na Slovensku ležiace medzi obcami Spišské Podhradie a Žehra. Dreveník predstavuje travertínovú kopu, ktorá má tvar stolovej hory. Na mieste, ktoré je spolu so Spišským hradom a jeho okolím zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, budete obdivovať rokliny a priepasti, skalné veže či puklinové jaskyne. Na svoje si prídu aj milovníci histórie, ktorí budú určite nadšení pri pohľade na zachovaný skalný val, súčasť slovanského hradiska. Asi najkrajší je Dreveník večer, keď si sadnete na skalu a vychutnávate si pohľad na Spišský hrad so zapadajúcim slnkom.







Vršatské bradlá

Patria pod pohorie Biele Karpaty na západe Slovenska, najvyššia a najkrajšia časť sa nachádza severne od mesta Ilava, priamo nad obcou Vršatské Podhradie. Najvyšším vrchom je Chmeľová (925 metrov). Ak chcete poznať prírodné podmienky brál, vykročte na náučný obojsmerný okružný chodník s desiatimi náučnými panelmi. Je dlhý 5,7 kilometra, má prevýšenie 400 metrov, ide teda o mierne náročnú turistiku. Chodník vedie okolo celej prírodnej rezervácie. Jednou zo zastávok je zrúcanina hradu Vršatec, ktorý vznikol v 13. storočí ako prihraničná strážna pevnosť chrániaca cesty na Moravu. Ruinou sa stal v roku 1708, keď ho do vzduchu vyhodili cisárski vojaci ako odplatu za účasť jeho majiteľov na povstaní proti panovníkovi. Zo skál je nádherný výhľad na Stredné Považie a Strážovské vrchy.







Zádielská tiesňava

Hľadajte ju v juhovýchodnej časti národného parku Slovenského krasu, hneď za turistickou obcou Zádiel. Zádielská tiesňava je súčasťou Zádielskej doliny a ponúka krásne výhľady do hlbokého kaňonu. Najviac pozornosti medzi turistami púta Cukrová homoľa, 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar, ktorý je vo „svojej kategórii“ najvyšším na Slovensku a akoby vyrastá z dna tiesňavy. Tiesňava je pretkaná viac ako stovkou jaskýň, väčšina z nich je dlhá od dvoch do desiatich metrov. Prírodnú pamiatku si môžete prejsť po náučnom chodníku, ktorý začína za obcou Zádiel a tvorí uzatvorený okruh. Zaujímavosťou na trase je napríklad Zádielske hradisko, čo je jedno z najväčších pravekých hradísk v Európe, jeho úlohou bolo kontrolovať prechod medzi Košicami a Rožňavskou kotlinou. Milovníkov histórie poteší, že z jeho severného valu sa dodnes zachoval takmer jeden kilometer dlhý úsek. Chodník meria deväť km, prevýšenie 550 metrov.











Manínska tiesňava

Národná prírodná rezervácia sa nachádza neďaleko Považskej Teplej v okrese Považská Bystrica. Manínska tiesňava, ktorá vznikla zarezávaním sa Manínskeho potoka, je súčasťou Súľovských vrchov, ktoré zasa patria pod Strážovské vrchy. Turisticky veľmi atraktívny je úzky kaňon medzi vrchmi Veľký a Malý Manín. Územím prechádza náučný chodník, ktorý začína v Považskej Teplej, prechádza Kostoleckou tiesňavou (nachádza sa za obcou Záskalie), hrebeňom Veľkého Manína (891 metrov) a serpentínami sa zvažuje k miestu, kde začal. Chodník je vhodný pre zdatnejších turistov, meria 15,8 kilometra a prevýšenie je slušných 830 metrov. Ak medzi trénovaných turistov nepatríte, je možnosť prejsť si kaňon po úzkej asfaltke.











Kalamárka

Poznajú ju hlavne milovníci lezenia po skalách, má však čo ponúknuť i turistom. Kalamárka má charakter skalného mesta e je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Poľana, má teda sopečný pôvod. Nájdete ju v blízkosti mesta Detva, ktoré si tiež môžete pozrieť. Z Detvy sa prechádzkou dlhou 1,7 kilometra dostanete k horárni Kalamárka, kde začína nenáročný náučný chodník. Jeho dĺžka je jeden kilometer a prevýšenie 30 metrov. Veľkou zaujímavosťou sú pozostatky hradiska z mladšej doby bronzovej, nachádzajú sa na vrcholovej plošine Kalamárky. Miestami tu ešte môžete vidieť zvyšky kamenného valu. Najprekvapujúcejšou pamiatkou je cisterna na vodu vysekaná do skaly. Miesto je významnou archeologickou lokalitou, objavili tu meče, časti sekier, črepiny, kopije. O prítomnosti starých Slovanov svedčí obojsečný meč z obdobia Veľkej Moravy.
















Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >