Pamiatka zosnulých sa začala sláviť o niečo neskôr než Sviatok všetkých svätých.
Foto: Branislav BenčatSviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď sa zasväcoval dovtedajší pohanský chrám Panteón Panne Márii a svätým mučeníkom. Až po vyše 100 rokoch sa zmenil dátum zmenil na 1. november, keď pápež Gregor III. svätil v Bazilike sv. Petra kaplnku k úcte všetkých svätých. Odvtedy si kresťania pripomínajú sviatok práve v tento deň. Jeho ideou je oslava života ľudí, ktorých cirkev za výnimočné skutky vyhlásila za svätých.
Pamiatka zosnulých je na druhý deň, teda 2. novembra a, ako vypovedá názov, pripomíname si v ten deň všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Tento deň sa slávi od 2. novembra roku 998, a to na podnet benediktínskeho opáta Odila, ktorý si začal pripomínať zosnulých bratov z francúzskeho kláštora Cluny. Podľa cirkevného učenia sa v tento deň veriaci modlia za duše v očistci. Má prinášať nádej na vzkriesenie a teda byť dňom radosti, nie smútku ani strachu.
Týmto dvom dňom, oslavujúcich ľudí, ktorí opustili tento svet, sa ľudovo hovorí Sviatok dušičiek alebo prosto Dušičky. Ľudia vtedy zdobia hroby (spravidla už niekoľko dní pred tým) a na cintorínoch zapaľujú sviečky, pri dnešnom rušnom spôsobe života tiež často niekoľko dní vopred alebo i po. Plamene symbolizujú nesmrteľnosť duší a Božie milosrdenstvo.
Z Európy do Ameriky a späť
No, a napokon, čo Halloween? Mnohí nad ním krčia nosom, zdá sa im to moderný sviatok, odkopírovaný z Ameriky, ktorý s našimi tradíciami nemá nič spoločné, nie je to však celkom tak. Tento sviatok má keltský pôvod a slávi sa ako prvý – v noci z 31. októbra na 1. novembra. (Práve vzhľadom na tento dátum bol neskôr odvodený aj jeho názov – predvečer všetkých svätých, teda All Hallows‘ Evening.)Starí Kelti počas tohto sviatku uctievali duše mŕtvych predkov. Verili totiž, že sa vracajú do svojich domovov a snažia sa ovládnuť všetko živé. Strašidelné masky si vyrábali, aby ich zlí duchovia nechali na pokoji. Okrem toho zapaľovali vatry a prinášali obete pohanským božstvám, aby im pomohli prežiť nastávajúce ťažké chladné mesiace. Podobne aj naši predkovia verili, že na prelome jesene a zimy môžu duše na jednu noc opustiť podsvetie a vo forme duchov sa prísť pozrieť na svet.
Sviatok sa však napokon predsa len stal americkým, a to vďaka írskym a škótskym prisťahovalcom do Spojených štátov, ktorí si ho preniesli aj do Zámoria a tam postupne prispôsobovali novému prostrediu. Práve tam nadobudol dnešnú podobu akejsi strašidelnej karnevalovej šou, ktorá sa dnes zasa rozširuje v európskych štátoch. Tu sa k nemu pridali rozprávania strašidelných príbehov o duchoch, vystrájanie žartov i chodenie od domu k domu v strašidelných kostýmoch, symbolizujúcich duchov vychádzajúcich zo záhrobia.
Komercia, komercia a ešte raz komercia
A ešte jedna spoločná črta spája všetky tieto sviatky, a to je komercionalizácia. Zarobiť chce každý, rovnako ako si spestriť či uľahčiť život, takže výrobcovia sa pretekajú v ponukách a spotrebitelia ich kupujú. Výsledkom sú hroby zahltené nevkusnými plastovými ozdobami, neekologické olejové sviečky či dokonca umelé baterkové svetielka namiesto obyčajných sviečok a množstvo gýčov s halloweenskou tematikou. Tieto sviatky ekológovia považujú za veľkú záťaž pre planétu, a to najmä pre množstvo plastov. Sú združenia či aktivisti, ktorí apelujú na návrat k skromnosti, prírodnej výzdobe hrobov a symbolickému páleniu obyčajných sviečok z vazelíny či včelieho vosku, zatiaľ v menšine.ANKETA:
