Kočík je pomôcka, má svoj účel, aby uľahčil presun. Nie je to vhodný priestor na dlhšie trávenie času, rovnako ani kresielka a autosedačky, vraví Angelika Kováčová.
Foto: Babyfit.skJa by som povedala, že je to viac o individuálnej situácii každého dieťatka a najmä o časovaní a zmene. Pomôcka zostáva pomôckou, dôležité je, ako ju v ktorej situácii používame. Ako nájdeme rovnováhu medzi polohou, ktorá dieťaťu umožní voľný pohyb, kde môže skúmať – napríklad vonku na deke či doma na podložke (ideálne na zemi) a potom pobytom v určitom obmedzenom priestore. Samozrejme, kočík má iné vlastnosti ako šatka či nosič. Je dôležité všímať si aj jeho tvar a celkovo jeho vhodnosť vzhľadom na vek a vývin dieťatka. Oproti šatke ponúka dieťaťu viac priestoru na samostatný pohyb, môže zatláčať do strán – napríklad v prípade hlbokého kočíka. V nosiči či šatke je dieťa zasa na tele rodiča, vníma jeho pohyb, dych, tlkot srdca. Rodič to môže využiť, pracovať viac s trupom, ukláňať sa do rôznych strán, čo dieťatku prinesie zaujímavé pohybové zážitky.
Viaceré mamičky i ich mamy majú stále predstavu, že dieťatku sa nosením ničí chrbát, že má pekne ležať na rovnej, primerane tvrdej podložke... Je to tak?
Ja si myslím, že pri optimálnom časovaní a dostatku času, kedy je dieťa na podložke a môže sa voľne hýbať, jeho chrbátiku poškodenie nehrozí. Keď hovorím o podložke, nemyslím tým len pobyt v kočíku, ale aj na podložke na podlahe, kde môže skúmať vlastné telo, prostredie a rôzne pohybové možnosti. Zatláča rukami aj nohami, naťahuje sa, posúva sa do priestoru... V nosičoch je tiež dôležité podoprieť dieťatku nôžky, aby mu voľne neviseli dolu a mohlo do nich zatlačiť. Pri niektorých úväzoch to šatky umožňujú, tiež môže pomôcť bunda rodiča, ktorá chodidlám dieťatka poskytne oporu.
Keď sú deti väčšie a aj vedia chodiť, veľa žien stále používa kočík, tzv. športový, buginku, kde dieťa už normálne sedí. Je to pre nich zrejme praktickejšie, ak sa niekam potrebujú rýchlo dostať. Dieťa doň posadia a idú si svojím tempom, neriešia detské zastavenia pri rôznych atrakciách, potknutia, pády, pomalé tempo a v neposlednom rade i mrnkanie: „Už sa mi nechce, bolia ma nohy,“ a podobne. Robia dobre?
Ja by som nerada hodnotila rozhodnutia rodičov v ich špecifickej situácii. Mne sa zdá podstatné uvedomiť si ten rozdiel, ktorý ste opísali už v otázke. Ak dieťa prevezieme rýchlo v kočíku z bodu A do bodu B, nevyužijeme čas na skúmanie okolia, uvedomenie si, kadiaľ prechádzame, nemôžeme sa naladiť na miesto, kam ideme. Je to podobné ako keď my dospelí nestíhame, musíme utekať na autobus a veľmi sa ponáhľať. Určite by sme radšej išli prechádzkovým tempom a porozprávali sa s kamarátom, ktorého po ceste stretneme. Každý si vie predstaviť ideálnu situáciu, ale niekedy to nie je možné. Takže ja by som skôr odporučila vyvážiť hektické chvíle, kedy využijeme kočík a uľahčíme si to, pobytom vonku, keď máme viac času a môžeme sa plne prispôsobiť záujmom dieťatka a skúmať okolie spôsobom, ktorý zvládne – na nohách, kolienkach, vo vzpriamenej polohe.
Nehrozí pri nadmernom používaní kočíka (toho športového) nesprávny návyk na nesprávnu polohu a ochabovanie svalstva? Nie je lepšie posilňovanie a prirodzené rozvíjanie svalstva i za cenu drobných pádov a pocitu, že už dieťa nevládze?
Nesprávne návyky a ich dôsledky majú širší kontext, súvisia s celkovým životným štýlom, prístupom k dieťaťu a situácii v rodine. Je dôležité vnímať, že ak chceme u dieťaťa podporiť samostatnosť, začína to už od narodenia, vždy primerane veku respektíve jeho schopnostiam. A táto podpora zahŕňa prístup k pohybu rovnako ako k iným oblastiam jeho vývinu.
Ako ste ale spomenuli drobné pády, tak tie sú veľmi dôležité. Pomáhajú dieťatku učiť sa o svojom tele, pôsobení gravitácie, mechanizmoch, ktoré mu pomáhajú telo vyvažovať. A práve tie drobné pády, aj v polohe ľahu či na kolienkach, deťom neskôr pomáhajú zvládnuť tie väčšie pády, ktoré by ich mohli ohroziť.
Je nejaký obmedzený čas/limit, ktorý by malo dieťa v určitom veku stráviť v kočíku a naopak, čas, ktorý by malo stráviť na vlastných nohách?
Toto je veľmi individuálne a viac než s vekom to súvisí s tempom postupu pohybového vývinu u dieťatka. Keď sa ešte len učí samostatne chodiť, je to pre neho náročné, aj pár krokov ho dokáže vyčerpať. S postupným zlepšovaním koordinácie sa chôdza stáva ľahšou, telo pracuje efektívnejšie a dieťa viac vydrží. V optimálnej situácii pohyb dieťa prirodzene zaujíma, chce sa dostať ďalej, skúmať priestor okolo seba. Opäť je najlepšie vychádzať z pozorovania potrieb dieťatka, ktoré dá samé najavo, kedy si potrebuje oddýchnuť a kedy je naopak pripravené vybrať sa do sveta. Jeho kondíciu samozrejme ovplyvňujú aj fyziologické aspekty ako únava, choroba či rekonvalescencia po chorobe, hlad a podobne.
Trendy v oblasti zdravia detí nie sú príliš priaznivé – stúpa percento obéznych detí, prípadov cukrovky, čo súvisí s nezdravou stravou a nedostatočnou pohybovou aktivitou. Môže to mať korene práve v tomto ranom detstve, keď sa v kočíkoch dlho rozvážajú aj deti, ktoré by už mohli pokojne chodiť po vlastných?
Prirodzený pohyb má v ľudskom vývine a rozvoji všetkých našich schopností nezastupiteľné miesto. Teoreticky to všetci vieme, ale v praxi je to často ťažké. Preto je tak dôležité vytvárať si k pohybu pozitívny vzťah, hľadať to, čo nás baví, zaujíma a aktívne to rozvíjať. Rodičia, ktorí sa radi hýbu, budú prirodzene podporovať aktivitu a rôznorodý pohyb aj u svojich detí. Toto sa dá robiť už od najmenšieho veku, vždy v súlade s možnosťami a schopnosťami dieťatka. Kočík je pomôcka a má svoj účel. Dieťa v ňom leží či sedí, mal by nám uľahčiť presun. Nie je to vhodný priestor na trávenie dlhšieho času. Rovnako to platí aj u kresielok a autosedačiek, kde tiež niektoré deti trávia nadmerne dlhý čas. Ako som už spomenula, pre dieťa je nenahraditeľný priestor na podložke či v priestore, kde má vytvorené podmienky na skúmanie pohybu a nasledovanie svojej zvedavosti.
Môže vplývať nadmerné vozenie sa v kočíku aj na ostatné oblasti detského rozvoja – napríklad motorické či psychické?
Dôležité je ako dieťa trávi čas mimo kočíka. Aké príležitosti a skúsenosti mu ponúkneme, ako podporíme jeho prirodzenú zvedavosť, ktorá sa prejavuje už od najmenšieho veku. Vo vývine a celkovo v ľudskom tele všetko so všetkým súvisí. Pohyb je zásadný aj pre naše kognitívne schopnosti, psychickú vyrovnanosť, fungovanie orgánov a pod.
Čo by ste teda odporúčali mamičkám – voziť deti v kočíkoch či radšej nie? Je veková hranica, kedy by ste dieťaťu vozenie v kočíku už rozhodne neodporúčali?
Odporučila by som im zamyslieť sa, čo je v ktorej situácii prioritou a podľa toho vedome robiť svoje rozhodnutia. Hľadať rovnováhu medzi pasívnym a aktívnym časom. A tešiť sa z pohybu spolu so svojím dieťatkom a ponúkať mu naň dostatok príležitostí.
