Dar, poklad, najväčšia láska... Nech už o deťoch hovoríme akokoľvek, nesmierne nám obohacujú život a učia nás byť lepšími. Dnes majú svoj sviatok, tak im dajme najavo, že si ich ceníme. Niet lepšieho spoločníka a učiteľa v živote než sú deti, ak im dokážeme načúvať.

Facebook

Možno nám prevrátia život naruby, stojí to však zato.

Foto: shutterstock.com

Je to naozaj jedinečný vzťah. Na jednej strane nás potrebujú, aby sme sa o nich postarali a naučili ich veciam, potrebným pre život, na druhej strane sú našimi najväčšími učiteľmi a niekedy i liečiteľmi. Neraz už len tým, že sú.

Učia nás prioritám

Často až pri deťoch spoznáme, že dôležitejšie než dokonalý poriadok je radosť zo spoločne stráveného času pri hre či rozprávke, prípadne že dôležitejšie než telefonát s kamarátkou o najnovších klebietkach je napríklad odpovedať na detské otázky, ktoré nás nútia zamýšľať sa nad vecami z úplne iných uhlov pohľadu. Zistíme, že nepotrebujeme najnovší model kabáta ani mobilného telefónu. Detská spontánna radosť, spokojnosť či vrúcne objatie – to je to, na čom naozaj záleží.

Učia nás spomaliť

Ak sa necháme viesť, objavíme dávno zabudnuté čaro každodenných drobností, ako napríklad včela na kvetinke, kamienky na chodníku, kopanie si lopty, počúvanie vtáčieho spevu alebo hoci len obyčajné posedenie na lavičke. Tiež ľahko zistíme, že s deťmi za deň nedokážeme stihnúť milión vecí ako kedysi, že si skrátka musíme vybrať, inak plánovať a – že sa vlastne nič nestane, ak zo všetkých tých „neodkladných povinností“ stihneme len pár.

Prebúdzajú v nás nezištnú lásku

Nie sú dokonalé, majú svoje chyby, niekedy sa možno správajú naozaj „hrozne“, ale sú naše. Nespĺňanie očakávaní nie je dôvod, aby sme ich zavrhli či prestali ľúbiť. Naopak, rozumieme im, alebo sa aspoň snažíme rozumieť, dokážeme akceptovať, aj keď sa zachovajú nie podľa našich predstáv a spoločne sa posúvame ďalej. Vždy s láskou. Deti nás učia, že možno ľúbiť človeka presne takého, aký je.

Dávajú nám šancu vysporiadať sa s minulosťou

Nie v zmysle, že „ja som ako dieťa nemohol hrať futbal, tak ty budeš za každú cenu,“ ale skôr v tom, že z úlohy rodiča niekedy ľahšie pochopíme konanie našich rodičov, ktoré nám v detstve príliš nebolo po chuti. V úlohe rodičov si tiež uvedomíme vlastnú hodnotu, neraz objavíme aj silu, o ktorej sme netušili, a keď treba, tak aj pochopíme, že minulosť je niečo, čo bolo, a za čo sa dnes už nemusíme trestať.

Vracajú nás do radostí detstva

Koľko činností sme prestali robiť, pretože „už sme veľkí“? Niekedy to má opodstatnenie, určité veci nás už v inom veku nebavia, prípadne sú prekryté inými „atrakciami“, vrátiť sa k nim s deťmi je však niečo úplne iné. Znova otvoriť starú detskú knihu, vidieť ilustrácie tými istými (a predsa inými) očami, zahrať si človeče či obyčajné pexeso, alebo klasickú naháňačku je niečo, čo nás omladí, obohatí a dodá radosť. Nehovoriac o dare, ktorý takouto pozornosťou a príkladom odovzdávame svojim deťom do ďalších rokov.

Súvisiace články:

• „Buďte bláznivé a neposlušné!“ Čo prajú deťom k MDD Misha, Anči Strike, Robo Papp, Slávka Halčáková a ďalší

• Ako osláviť MDD? 10 tipov na slané detské maškrty

• Nič zložité, vyskúšajte. 10 pravidiel, vďaka ktorým si s deťmi ľahko poradíte a vo vašej domácnosti zavládne spokojnosť

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia