ČO S TÝM Dcéra robí len to, čo chce, neviem si s ňou rady

Patricia Poprocká, 9. marca 2020 o 04:49

Moja dcéra má štyri roky a robí si len to, čo chce. Keď má náladu, zlatšie dieťa by ste nenašli, pomáha vo všetkom, snaží sa. Keď sa jej ale nechce, tak neurobí nič, dokonca mi ani neotvorí dvere, keď mám plné ruky. Je to normálne?

Mama pracuje, dieťa pomáha. Niekedy to takto vyzerá aj u Michaely.

Foto: shutterstock.com

„Neviem si s tým dieťaťom vôbec poradiť,“ zveruje sa mamička Michaela v našej poradenskej rubrike Čo s tým. Rieši, že jej dcéra sa riadi vyslovene svojou vôľou a ona ju nevie zmeniť.

„Keď chce, robí všetko – nosí nákup, otočí sa aj päťkrát a nadšene sa pýta: čo ešte? Vie ho aj poodkladať, keď chystáme jedlo, vyberá veci z chladničky, nosí taniere... Tiež odkladá riad, pomáha zapínať práčku, chce vysávať, utierať stôl, robí naozaj všetko a teší ju to.

Na druhej strane niekedy ale nerobí nič a nedokážem ňou pohnúť. Keď sa napríklad s niečím hrá alebo sa jej jednoducho nechce, tak ju nič neprinúti pomôcť mi. A nielen pomôcť, ani urobiť základnú vec, ktorú mala. Napríklad keď ju upozorním, aby za sebou zhasla, a potom sa hrala, alebo aby zatvorila dvere, odložila si sveter, nejakú hračku... Nič.

´Nie, ty to urob,´ dostane sa mi odpovede. Na jednej strane to aj chápem, že ju vytrhávam z jej sveta, z ktorého sa jej nechce, tak nemá chuť robiť iné veci, ale niekedy sa tak správa, aj keď nie je zaujatá činnosťou. Skrátka – robí čo chce kedy sa jej chce.

Neviem celkom presne, ako reagovať – niekedy ju presviedčam, no márne. Už som aj zvýšila hlas, no tiež bez účinku. Začala kričať tiež a neurobila to. Skúšam aj obchodovať: ´Kým neupraceš kocky, nebude večera´. Ale ani to nie je riešenie – malá je schopná povedať ´dobre´, prípadne začne plakať, že je hladná a ja som zlá, že jej nechcem dať jesť. O tom, že ona nechce urobiť svoje, teda upratať kocky, nechce ani počuť.

Kľud je, keď si činnosť, ktorú žiadam od dieťaťa, urobím sama. Ona si pokračuje vo svojom, a keď ju prestane baviť to, čo robí, príde za mnou a chce niečo robiť so mnou.

Nie som si ale istá, či je toto správna cesta. Je dobré nechať dieťaťu až takúto slobodu? Je ešte malé a vyrastie z toho? Čo ale ak to bude naopak, bude si zvykať, že robí len to, čo chce a vôbec nebude brať ohľad na druhých ani keď bude staršie? A dokedy ja budem závislá na jeho náladách – či sa mu niečo chce alebo nechce robiť?“

Máte s takouto situáciou skúsenosti? Čo by ste poradili Michaele vy? Napíšte nám do komentárov pod článok, prípadne na emailovú adresu redakcia@ahojmama.sk. Najlepšie rady uverejníme. Tešíme sa na ne!





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Dieťa 1 — 6 - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >