Kto ma pochopí...?
Foto: shutterstock.comČeška Tereza Havlíčková sa na Instagrame venuje práve radostiam a úskaliam materstva a jeho paradoxy spísala v jednom z príspevkov. Sama je momentálne na materskej s 1,5-ročnou Agnes a priznáva, že niekedy je materstvo náročné. „Únavné a frustrujúce. Nie je to zďaleka vždy slnečno, čo tu tiež zdieľam ako podporu pre ostatných rodičov, že v tom nie sme sami,“ hovorí.
Na jej status o rozporuplných pocitoch matiek, keď niečo chcú a zároveň nechcú, alebo to nedokážu urobiť, zareagovalo množstvo žien podpornými vďačnými komentármi. Odkazujú, že sa v tom našli a že im nesmierne pomáha vedomie, že v tom nie sú samé. „Je potrebné, aby si to ženy navzájom priznávali medzi sebou, potom by (sme) sa cítili možno lepšie,“ napísala jedna z nich. „Ďakujem, že vyslovujete, čo nie je tak často vyslovené,“ dodala ďalšia.
Niektoré zo žien sa podelili aj o svoje vlastné paradoxy. S čím všetkým sa teda matky stretávajú? Určite sa v niektorej z nasledujúcich situácií nájdete:
Cítiš sa osamelo, a pritom skoro nikdy nie si sama.
Chceš sa vídať s priateľmi, no nechce sa ti nikam chodiť.
Rada by si bola občas bez dieťaťa, no je ti za ním smutno.
Chceš sa venovať svojim koníčkom, no keď máš čas, nemáš na chuť ani síl.
Nemáš si čo obliecť, aj keď máš plnú skriňu šiat.
Si unavená, ale nejdeš spať, lebo dieťa spí a ty vychutnávaš ten božský kľud.
Chceš mať postavu snov, ale máš chuť na čokoládu či majonézové šaláty.
Potrebuješ objatie, ale si tak obchytaná od detí, že nechceš, aby sa ťa niekto dotýkal.
Tešíš sa do práce, ale máš z toho strach a stres. A keď už pracuješ, vyčítaš si, že nie si s dieťaťom.
Si vyčerpaná z kojenia, ale pritom miluješ tú blízkosť a istotu, ktorú tým dieťa dostáva.
Sťažuješ si na nedostatok sociálnych kontaktov, ale keď by si mohla ísť von, radšej si doma odpočinieš sama, prípadne s knihou.
Chceš si zacvičiť alebo niečo pre seba urobiť a dieťa pri tom zabavíš rozprávkami, no potom máš miesto dobrého pocitu zo seba výčitky že dieťa sedí dlho pred televízorom.
Ideš s kamoškami na kávu, aby si sa odreagovala, a celú dobu rozoberáte deti.
Chceš si kúpiť niečo na seba, ale radšej kúpiš dieťaťu.
Potrebuješ dovolenku, odpočívať, ale nejdeš bez detí, lebo by ti bolo smutno.
Chceš sa vídať s priateľmi, no nechce sa ti nikam chodiť.
Rada by si bola občas bez dieťaťa, no je ti za ním smutno.
Chceš sa venovať svojim koníčkom, no keď máš čas, nemáš na chuť ani síl.
Nemáš si čo obliecť, aj keď máš plnú skriňu šiat.
Si unavená, ale nejdeš spať, lebo dieťa spí a ty vychutnávaš ten božský kľud.
Chceš mať postavu snov, ale máš chuť na čokoládu či majonézové šaláty.
Potrebuješ objatie, ale si tak obchytaná od detí, že nechceš, aby sa ťa niekto dotýkal.
Tešíš sa do práce, ale máš z toho strach a stres. A keď už pracuješ, vyčítaš si, že nie si s dieťaťom.
Si vyčerpaná z kojenia, ale pritom miluješ tú blízkosť a istotu, ktorú tým dieťa dostáva.
Sťažuješ si na nedostatok sociálnych kontaktov, ale keď by si mohla ísť von, radšej si doma odpočinieš sama, prípadne s knihou.
Chceš si zacvičiť alebo niečo pre seba urobiť a dieťa pri tom zabavíš rozprávkami, no potom máš miesto dobrého pocitu zo seba výčitky že dieťa sedí dlho pred televízorom.
Ideš s kamoškami na kávu, aby si sa odreagovala, a celú dobu rozoberáte deti.
Chceš si kúpiť niečo na seba, ale radšej kúpiš dieťaťu.
Potrebuješ dovolenku, odpočívať, ale nejdeš bez detí, lebo by ti bolo smutno.
Tereza so svojou dcérkou Agnes.
