Bosá behá aj chodí. Najväčšie problémy mi robia ochrankári v obchodných domoch, vraví Lucia Hendrichovská

Gabriela Bachárová, 18. marca 2019 o 07:00

„Zobujem sa vždy, keď je to možné, aj na pracovnom stretnutí v kaviarni. Bosá som bola už na rôznych podujatiach a spoločenských akciách, ktoré boli aj počas zimy. V lete je určite najviac príležitosti pre bosonohé aktivity. A tiež to až tak nešokuje okolie. Pre pokožku na chodidlách je ideálne počasie, keď prší," hovorí o svojej vášni Košičanka Lucia Hendrichovská, mama troch detí. Samuel a Adam majú 16 rokov a Lujza 3,5 roka. K chodeniu naboso vedie aj ich.

Lucia Hendrichovská s dcérou.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Ako, kedy a prečo ste sa dostali k chodeniu naboso?
Moja cesta k bosým nohám a behu naboso je skoro čítankový príbeh (úsmev). Hnacou silou bola múdra učiteľka bolesť. Keď som pred ôsmimi rokmi začínala s behom, uverila som, že na to potrebujem kvalitné športove topánky. A tak som zašla do špecializovanej predajne, kde na mňa vytiahli veľmi účinný marketingový trik – diagnostiku došľapu. Pomocou videa a bežiaceho pásu uvidíte, ako sa vaše chodidlo správa počas záťaže, behu. Výsledkom je kategorizácia chodidla a typológia došľapu, podľa ktorej si môžete lepšie vybrať model topánok alebo špeciálne ortopedické pomôcky. Bola by to skvelá analýza, pokiaľ by neslúžila iba na podporu predaja topánok. Zväčša takých, ktoré úplne obmedzia biomechanické funkcie chodidla. O tom, aká dokonalá a funkčná je konštrukcia nášho chodidla, som sa dozvedela až neskôr.

Keď moje nadšenie z behu obmedzovala ukrutná bolesť v kolene a tradičné metódy liečenia nepomáhali, začala som sa tým viac zaoberať. Stojíme doslova na základoch zdravia. Ak sú základy choré, slabé, zdeformované, potom je to len otázka času, kedy sa prejavia problémy v celom tele. Hoci je ľudské telo veľmi odolné, má svoje limity. Ja som sa rozhodla, že nebudem testovať, čo vydrží, ale podporím jeho úžasne schopnosti. Jednou z nich je umožniť, aby mohlo fungovať správne tak, ako je na to stvorené. Bez topánok.

Lucia Hendrichovská bosá behá aj bežecké preteky.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Chodíte bosky vždy alebo niekedy ešte využijete aj topánky?
Cieľom nie je chodiť naboso za každú cenu a všade. Nebolo by rozumne prestať rešpektovať prostredie, v ktorom sa nachádzam a okolností, ktoré ho vypĺňajú. Na topánky sa pozerám ako na ochranný prostriedok podobne, ako to máme s rukavicami. Tiež ich nepoužívame, lebo je to módne, hoci boli časy, kedy tvorili povinnú výbavu dress kódu pre „vyššiu spoločnosť“.

Celoročné nosím sandále inšpirované tradičnou obuvou indiánskeho kmeňa Tarahumarov v Mexiku – huarache. Ľudia ich poznajú skôr pod názvom „kristušky“. Sú to veľmi funkčné a ku chodidlám rešpektujúce sandále, ktoré aj dobre vyzerajú. Ak to predsa len nejde ani v sandáloch, tak mám jedny láskavé topánky. Som presvedčená, že zdravá, funkčná, silná noha je najkrajší nástroj človeka a okrem primeranej ochrany nepotrebuje žiadne vylepšenia.

S dcérkou v meste. Naboso.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

V ktorých situáciách teda musíte využiť topánky?
Topánky používam najmä, ak som vonku, a to iba počas zimných mesiacov, keď klesne teplota pod päť stupňov, zhruba od novembra do marca. V interiéroch, keď je to vhodné, sa vždy zobujem. Často si so sebou nosím aj sandále alebo čisté ponožky. Ak ich nemám so sebou, som naboso. Nebola som v takej situácii, ktorá by mi absolútne nedovolila byť aspoň v sandáloch. Moji kolegovia a nadriadení prijali veľmi priateľsky a s rešpektom môj bosý život. Pracujem ako odborný konzultant v energetickom poradenskom centre, ktoré bezplatne poskytuje Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Pri akej najmenšej teplote ste boli vonku naboso?
Bývam v Košiciach, ukrutnú zimu s mrazom hlboko pod nula stupňov tu máme len pár dni v roku. Sneh, mokrá snehová kaša, často veľmi kvalitne nasolená a s posýpkou štrku je náročný terén aj pre nohy v topánkach. Vždy je rozhodujúce, kam idem, ako dlho budem vonku a aký je terén. Prevažnú časť dňa som vo vnútorných priestoroch. Do práce alebo obchodu sa presúvam MHD alebo autom. Sú to krátke časové úseky, počas ktorých sa dá bez problémov zvládnuť aj mrazivé počasie. Keď je vonku sneh a mráz, je to už nepohodlné a naozaj nepríjemné vzhľadom na stav chodníkov a ciest. Nerobím to. Čerstvo napadaný sneh je ideálny čas na krátke otužilecké bosovanie pre každého (úsmev). Vtedy si to doprajem najviac.

Nohy sú chránené aj môžu voľne dýchať.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Ak ste vonku bosá v zime, necítite chlad a ako ho prekonávate?
Pravdaže, aj mne býva zima. Je to prirodzené, ak výroba telesného tepla nestačí pokryť jeho straty pri ochladzovaní. Je to iné, ak behám a iné, ak sa iba prechádzam alebo stojím. Vie to hádam každý, že pohybom vzniká teplo. Ak sa hýbete, nepotrebujete toľko ochranných a izolačných vrstiev. Na túto vec často upozorňujem ustráchane mamky-teplomilky. Deti obliekajte maximálne tak ako seba. Ak sú to aktívne deti, tak o jednu vrstvu menej. Netlačte na ne, ak sa nechcú obliekať viac, ako je pre ne potrebné a netrvajte na tom, aby si obliekli vetrovky, čiapky, rukavice už vo vykúrenom byte. Každé dieťa zvládne krátky dotyk chladu a potom sa deti ochotne budú obliekať aj samé. Ak nie, vyhrali ste a mate doma otužilca.

Kam najviac chodíte bosá? Určite v lete do prírody, ale aj do mesta, keď je dobré počasie?
Presne sa to nedá určiť. Zobujem sa vždy, keď je to možné, aj na pracovnom stretnutí v kaviarni. Bosá som bola už na rôznych podujatiach a spoločenských akciách, ktoré boli aj počas zimy. V lete je určite najviac príležitosti pre bosonohé aktivity. A tiež to až tak nešokuje okolie. Pre pokožku na chodidlách je ideálne počasie, keď prší. Letný dážď a drsný povrch chodníkov ich dôkladne vyleštia. Plosky sú vtedy hladké ako po kvalitnej pedikúre. Oproti topánkam to ma veľkú výhodu. Mokré nohy vyschnú takmer okamžite.

Chodiť naboso si pochopiteľne vyžaduje aj častejšie čistenie chodidla. Keď idem k niekomu na návštevu, tak si ako prvé vypýtam kúpeľňu – uterák a mydlo. Hostia to vždy pekne a s pochopením vítajú. Potom som hosťom s najčistejšími chodidlami, čo sa o nohách vytiahnutých z topánok nedá povedať (úsmev).

Zimné otužovanie.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Vidíte pozitívne zdravotné dopady toho, že chodíte naboso?
Samozrejme, bez toho by som to nerobila. Chodenie naboso mi prinieslo veľa poznania. Zmenila som hlavne techniku došľapu pri behu, hoci s týmto treba pracovať neustále a vedome sledovať, ako pracujú chodidlá. Nesprávne naučené pohybové vzory v rannom detstve je vec, ktorá sa opravuje aj celý život.

Ako na vaše chodenie naboso reaguje rodina, okolie, ľudia, keď vás vidia na ulici? Stretávate sa aj s negatívnymi ohlasmi? Jedna česká chodkyňa naboso sa napríklad sťažovala, že na ňu vodič MHD zavolal policajtov, vám sa niečo také nestalo?
Rodina, priatelia, kolegovia a moje blízke okolie sú už na mňa natoľko zvyknutí, že je to práve naopak, upozorňujú ma, keď som obutá. Ak je vaše rozhodnutie postavené iba na názore okolia, nikdy nevykročíte medzi ľudí naboso a slobodne. Vždy tam bude niekto, kto si bude myslieť, že ste blázon, exot, extrémista. Bude vás chcieť napomínať a „v dobrom“ varovať pred hroziacim nebezpečenstvom. Strach je aj tu jediný, ale najmocnejší nepriateľ.

Negatívne reakcie okolia už nezachytávam. Počúvam svoj hlas, intuíciu. Najviac upozornení som dostala v obchodných domoch. Paradoxne, lebo tam sú ultra čisté a bezpečné podlahy. Išlo o to, že z bezpečnostných dôvodov tam nemôžete byť naboso. Chlapci z ochranky mi však nevedeli vysvetliť prečo. Neexistuje žiaden zákon, predpis, nariadenie, ktoré by zakazovalo chodiť na verejnosti naboso. Ak šoférujete, tak vám to dokonca aj odporúčam, je to komfortné a veľmi bezpečnejšie ako v nepohodlnej topánke.

Ocenenie z bežeckých pretekov naboso.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Ako si noha zvykla na nerovný, ostrejší povrch? Ako dlho jej to trvalo?
Ak sa začnete častejšie zobúvať a robiť prechádzky naboso po terénoch, ktoré chodidlo nepozná, potrebujete istý čas na adaptáciu. Pre každého je to rôzny čas. Sú to nové stimuly hlavne pre mozog, ktorý začne okamžite vyhodnocovať, či nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Čo nepoznáme, toho sa bojíme. Ak si mozog uvedomí skúsenosťou, že to nie je nebezpečné, prestane vás zaplavovať ochranným „strachom“ – je to najmä adrenalín. Ostrých, kamenistých povrchov sa tiež nemusíte desiť. Pokožka na chodidle je silná a pevná ako na dlaniach. Ak sa chcete porezať na ostrom predmete, vyžaduje si to šikmý pohyb po hrane. Pri chôdzi došľapujete kolmo na podložku. Malé ostré predmety obalí pokožka chodidla ako vankúšik. Je to taká prirodzená akupresúrná masáž.

Obávate sa teda niečoho v súvislosti s chodením naboso?
Ani nie. Pozerám, kam kráčam. Veď ani v topánkach nasilu neprechádzate skrz mláku, črepiny alebo exkrementy. Áno, v topánke to môžete viac odignorovať. Ale ak chodíte naboso, začnete byť vnímavejší k sebe a svojmu okolia. Zlepšia sa vám zmysly a zjemní citlivosť.

Dávate si ešte pozor, kade idete, alebo už nie?
Áno, najviac možnosti na poranenie pre chodidlo je vo vysokej tráve. Skryté ostré predmety, odpadky, hmyz a zvieracie exkremety. Každého nováčika v bosovaní lákajú práve zelene trávnaté plochy. Akoby aj nie, je to veľmi príjemne na dotyk. Ak tam nie ste opatrní, tak sa môžete rýchlo poraniť. Na začiatky sú veľmi vhodné lesné chodníky alebo prírodné chodníky na lúke, a to najlepšie v čase keď je zem nasiaknutá vodou. Pôda je vtedy veľmi liečivá.

Je to už aj vedecky potvrdené, že sa v pôde nachádzajú niektoré neškodné baktérie, ktoré ovplyvňujú našu náladu, obmedzujú depresiu a aktivujú imunitný systém. Ak ste nevedeli, prečo vás tak upokojuje, keď pracujete s pôdou v záhrade alebo sa len tak hrabete v hline, je za tým aj vplyv prospešných pôdnych baktérii.

Ak iné telesné aktivity ešte vykonávate v zime len tak „naľahko“? Videla som na Facebooku, že sa otužujete, cvičíte v ľahkom úbore na snehu.
Otužovanie prišlo postupne a nenápadne s bosými nohami. Je to veľmi účinný spôsob, ako otužovať celé telo. Moji priatelia a známi, ktorých som inšpirovala behom a chodením naboso, respektíve v sandáloch, mi to stále potvrdzujú. Potom je už len malý krok k zimnému otužovaniu, ktoré má nesmierne veľa liečivej sily na udržiavanie zdravia. V zime sú to najmä aktivity na otužovanie: beh v sandáloch a minimom oblečenia, ľadové kúpele, chodenie naboso v snehu, otužovacie hry s deťmi.

Zimné otužovanie II.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Vediete k chodeniu naboso a k otužovaniu aj svoje deti?
Áno, je to prirodzené. Deti skúšajú robiť to, čo ich rodičia, vychovávatelia. Ak cítia dôveru, bezpečie a vašu sebaistotu, tak sa nebudú báť robiť to, čo je pre nich prirodzené, chodiť naboso a kamarátiť sa s chladom. Chlapcov som vychovávala, ako to bolo vtedy bežné – kočiar, zavinovačka, kravské mlieko, ortopedické topánky. Až potom, ako som videla vplyv „bežného a nezdravého“. sa začali moje výrazne zmeny.

Lujza bola iba nosené a dojčené dieťa, bezplienkačka a naboso. Svoju dcérku nechávam naboso pobehovať všade, kde je to bezpečné. Je to o dôvere a rešpekte.

V našich štátnych školách sa chodenie naboso zakazuje. Dôvodom má byť hlavne bezpečnosť, ale doposiaľ sa nestalo, aby došlo k nejakému zraneniu z dôvodu, že boli naboso. Našťastie sú situácie, kedy škola deťom dovolí, aby boli bosé, a to počas hier alebo prestávok medzi vyučovacími hodinami. Moji synovia sú však vo veku, kedy je obuv vecou prezentácie a spoločenského hodnotenia. Na strednej škole je obuv prakticky povinná vec. Aké je to nezdravé, viem vždy, keď sa zobujú. Isto nebude ťažké predstaviť si, v akom stave sú chodidlá po celom dni strávenom v prepotených ponožkách a uzavreté v topánkach. Adam sa venuje dlhodobo spoločenskému tancu, na jeho chodidlách sú už zjavne deformity z topánok – vybočený palec a kladivkové prsty.

Aké pozitívne zdravotné dopady chodenia naboso vidíte na deťoch?
Slobodný pohyb, zdravo sa vyvíjajúca nožná klenba, správna technika došľapovania, koža a nechty bez poranenia a deformácii, zdravé a šťastné dieťa.

Na nešťastie mnohých detských nožičiek ešte stále panuje názor, že dieťa potrebuje pevnú topánku, aby si osvojilo chôdzu a správne sa formovalo chodidlo (nožná klenba). Podpora tohto názoru vychádza nielen z tlaku masívneho topánkového priemyslu a prevzatých vzorcov výchovy od našich rodičov, ale aj podpory zo strany odborníkov. Topánková výchova je nezdravá a zbytočná. Obuv deťom naozaj škodí. Verte mi, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že topánky podporujú zdravie detí.

Chlad deťom neškodí. Dcéra Lucie Hendrichovskej Lujza.

Foto: archív Lucie Hendrichovskej

Ako okolie reaguje na to, že otužujete deti? Zvlášť slovenské babičky by najradšej deti videli zababušené do desiatich vrstiev.
Ľudia sú čoraz viac vnímavejší voči sebe a svojej vnútornej hlbokej múdrosti. Vedia lepšie odolávať kritickým názorom, rečiam, reakciám okolia. Isté je, že babičky a svokry nezmeníme. Majú svoje programy. A kto by z vás chcel upgrade staršieho programu, ak máte k dispozícii nové vylepšené verzie? Je to vaše slobodné rozhodnutie, ako sa chcete rozvíjať a napredovať a podľa toho aj vychovávať a viesť svoje deti. Pre ustráchane teplomilné babičky si môžete pripraviť nejaký zaujímavý inšpiratívny článok, video alebo knihu o tejto téme, aby lepšie pochopili, o čo ide a prečo to robíte. Rozprávajte sa s nimi tak, aby vás v tom mohli a chceli podporovať.

Aká je vaša životná filozofia, ktorá sa práve prejavuje chodením naboso a otužovaním sa?
Je to sebauvedomenie. Ak porozumiete sám sebe, môžete úspešne meniť všetko vo svojom živote. Dôležitá podmienka je prevziať osobnú zodpovednosť za svoje zdravie. Chodenie naboso a otužovanie je prastarý spôsob, akým ľudia udržiavali svoje telo aj ducha v rovnováhe. Chlad máme v génoch, rodíme sa bosí. Celá múdrosť, ktorú k tomu potrebujete, je hlboko zapísaná v každom človeku. Vnímaví ľudia ju nájdu rýchlo vďaka vnútornému hlasu - intuícii. Ostatným, ktorí potrebujú vedieť viac a pripraviť sa na to rozumom, pomáham ako lektorka. Svoje bosonohé skúsenosti, najmä bežecké a otužilecké aktivity zdieľam najviac na facebookovej stránke Život bez topánok.

ANKETA:

Páči sa vám životný štýl Lucie Hendrichovskej?

40,1%



43,0%



16,9%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >