Oto Rozložník prešiel tisícky kilometrov po horských chodníkoch.
Foto: mapatatier.skČasy, keď s partiou levočských turistov značkovali turistické chodníky v Levočských vrchoch sú dávno preč, boli to však prvé chvíle, kedy začal syna Miroslava brávať so sebou do hôr. „Mal štyri roky, chodieval s nami aj s mojou manželkou,“ spomína Oto Rozložník, Kežmarčan, ktorý vlani oslávil 70.
Vek ho však v aktivitách neobmedzuje. Okrem máp je autorom aj dvoch kníh o živote v Tatrách, a pracuje na tretej. Zaznamenáva v nich históriu našich veľhôr z prostej ľudskej stránky – najmä cez spomienky a zážitky pamätníkov, ľudí, ktorí sú s Tatrami akýmkoľvek spôsobom spätí a každý v nich zažil svoj vlastný príbeh.
Ku knihám Veselo a smutno v Doline Kežmarskej Bielej Vody a Ženy v tieni hôr, by mala pribudnúť Tatry boli pri tom. Okrem iného bude aj o tatranských pašerákoch.
No a čo hovorí Oto Rozložník o sebe ako otcovi a dedovi?
So synom, nevestou a vnukmi. Vo Vysokých Tatrách, pochopiteľne.
Foto: mapatatier.skČo ma naučilo moje dieťa
Že dieťa treba rešpektovať a vypočuť. A že keď má pravdu, treba mu ju uznať, aj keď je to „len“ dieťa. No a tiež ho viesť k samostatnosti.
V čom mu chcem ísť vzorom
Láskou k prírode, k ľuďom, úctou k starším. A v tom, že treba byť tolerantný.
Čím ma rozosmeje
Keď sa aj on smeje.
Čo s ním najradšej robím
Spoločný pohyb v prírode a spoločné športy.
Akú radu do života im chcem dať/dávam
Dával som ju synovi, dávam aj vnúčatám. Aby boli poctiví, čestní, charakterní, slušní. A aby múdrosť nebrali ako bolesť.
Čo by som na sebe ako rodičovi chcel/a zlepšiť
Už som dosť starý na to, aby som na sebe robil veľké zmeny. (úsmev)
K čomu chcem deti viesť
Ako som odpovedal vyššie – k poctivosti, slušnosti, charakternosti. Aby si vážili aj malé veci a skutky. A aby nikdy nepodceňovali druhých a z nikoho sa nevysmievali.
