Majestátny Beckov.
Foto: Gabriela BachárováTáto významná národná kultúrna pamiatka má veľmi bohatú a zaujímavú históriu. V časoch Veľkej Moravy tu stálo slovanské hradisko a práve obranné stavby z tohto obdobia dali základ neskoršiemu hradu. Už v trinástom storočí sa Beckov spomína ako kráľovský hrad, ktorý chránil obchodné cesty.
Hrad patril i slávnemu pánovi Váhu a Tatier, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ale najznámejším majiteľom bola ďalšia známa historická osobnosť, Ctibor Ostoja zo Ctiboríc. Mocný šľachtic, pôvodom z Poľska, preukazoval ako vojak dobré služby panovníkovi Žigmundovi Luxemburskému a za to si vyslúžil veľké majetky. Beckov vo veľkom štýle prestaval a urobil z neho honosné sídlo.
S hradom, ktorý sa týči nad rovnomennou obcou, je spojených viacero povestí, tá najznámejšia hovorí, že vojvodca Štibor chcel bláznovi Beckovi za to, že ho tak dobre zabával na poľovačke, splniť želanie. Becko si prial, nech na strmom brale do roka a do dňa stojí krásny zámok. Tak sa aj stalo a Štibor na počesť blázna nazval hral Beckovom.
V neskoršom období sa majitelia hradu často striedali. Beckov sa ubránil Tatárom i Turkom, avšak v roku 1729 ho postihla tragédia. Skončil v plameňoch a od tej doby je z neho ruina, avšak dnes príkladne zrekonštruovaná.
Stále sa tu niečo deje
Správcovia beckovského hradu sú veľmi agilní a návštevníkov neustále prekvapujú novými a novými podujatiami. Na svoje si samozrejme prídu aj deti, pravidelne sa tu konajú detské prehliadky či vystúpenia pre najmenších. My sme si v lete užili veselé divadlo pre deti a predstavenie sokoliarov. Prelet dravcov tesne nad našimi hlavami bol naozaj zážitkom.Najbližšia akcia je však určená pre dospelých, ktorí budú mať v sobotu a nedeľu možnosť ochutnať na hrade dobré vína, niektoré aj s nádychom stredoveku. Návštevníkom sa predstavia i tradičné práce spojené s výrobou vín. Malí aj veľkí si užijú pátraciu hru, ktorá odhalí tajomstvá vinárstva v Beckove.
Nádvorie hradu. Stále sa tam niečo deje.
Foto: Facebook Hrad BeckovHrad myslí aj na pohodlie návštevníkov. Na nádvorí si vždy možno kúpiť niečo dobré na zjedenie, nápoje (vrátane kávy) či suveníry. Už neodmysliteľnou súčasťou hradu sú remeselné stánky či kováčska dielňa, kde si môžete vyraziť aj pamätnú mincu s beckovským motívom. Milovníkov histórie určite zaujme stála expozícia archeologických nálezov. Deti sa potešia domácim zvieratám chovaným priamo na nádvorí. Ich pozornosť určite upúta i drevená socha draka Blundusa, ktorý stráži hradnú studňu.
Horná časť hradu ponúka výstavu stredovekej hygieny a kúpeľníctva a môžete si tu pozrieť aj obrazy baróna Ladislava Medňanského, beckovského rodáka a jedného z najznámejších uhorských maliarov. Krajinár európskeho významu mal svoj ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Ak chcete umenie trochu vyvážiť zábavou, nech sa páči, v hornej časti si môžete zahrať obrovské drevené kolky.
Maľba Ladislava Medňanského.
Foto: www.slovakiana.sk
Pohľad z hornej časti hradu do pôvabnej krajiny.
Foto: Gabriela BachárováTuristi môžu prehliadku hradu absolvovať sami alebo so sprievodcom, v tom prípade ale musia byť najmenej štyria. Pre nevidiacich návštevníkov je pripravená publikácia v Braillovom písme.
Hrad je do konca septembra otvorený každý deň od deviatej do osemnástej, v októbri do sedemnástej. V novembri sú otváracie hodiny od deviatej do šestnástej hodiny, ale len cez víkendy. Dospelí zaplatia za vstup štyri eurá, deti od troch do šiestich rokov pol eura, od šiestich do pätnástich rokov 2,50 eura. Rodinné vstupné (dvaja rodičia plus dve deti do pätnásť rokov) je 11 eur. Seniori nad 65 rokov, držitelia preukazu zdravotne ťažko postihnutého a študenti od 15 do 26 rokov majú vstupné vo výške tri eurá.
Keď skončíte prehliadku hradu, nezabočte hneď dole do dediny, ale vyjdite si na protiľahlý kopček, z ktorého sa vám naskytne naozaj dychberúci pohľad na impozantnú romantickú zrúcaninu. Zvlášť očarujúce je to večer, keď zapadá slnko.
Horná časť hradu Beckov.
Foto: Facebook Hrad BeckovPo stopách slávnej minulosti
Dnešný Beckov nemá ani 1 500 obyvateľov a na prvý pohľad sa ničím neodlišuje od iných slovenských obcí, v minulosti však patril k sídlam s najväčšou hustotou šľachtických a zemianskych rodín v Uhorsku. Po obsadení južného Uhorska Turkami sa sem vo veľkom začali sťahovať páni veľkomožní. Pri prechádzke Beckovom sa tak môžete pokochať pohľadom na viacero zemianských kúrií, bohužiaľ niektoré sú už vo veľmi zlom stave, pretože sa o ne nikto nestará. 
Kúria Ambrovec ponúka pohľad do minulosti obce.
Foto: Trenčiansky samosprávny krajAk máte záujem dozvedieť sa niečo viac o histórii obce či slávnych rodákoch (medzi nimi je aj národný buditeľ Jozef Miloslav Hurban), určite navštívte renesančnú kúriu Ambrovec zo 17. storočia. Verejnosti je sprístupnená denne okrem pondelka v čase od deviatej do sedemnástej. Za návštevu v obci určite stojí aj židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739 až 1845. Nájdete ho hneď na úpätí hradného svahu. Obec aj hrad Beckov ležia v okrese Nové Mesto nad Váhom na západnom Slovensku.
Kúria Ambrovec. Beckov patril kedysi k najvýznamnejším zemianskym centrám v Uhorsku.
Foto: Trenčiansky samosprávny kraj
Ako sa kedysi žilo v Beckove. Kúria Ambrovec.
Foto: Trenčiansky samosprávny kraj
