Virtuálna realita je pre mnohé deti krajšia než skutočná.
Foto: shutterstock.comPri hľadaní odpovede je dôležitá otázka: Prečo sa dieťa do virtuálneho sveta utieka? Klinická psychologička Lýdia Adamcová vo svojom projekte Výchova v kocke na tému Deti a počítače poukazuje okrem iného aj na nedostatok slobody a podnetov v reálnom živote.
„Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Nevie, čo tam robí, ale vie, že tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola, kde musí chodiť, krúžky, kde musí chodiť, kostol, kde musí chodiť, a ďalšie musíš, ktoré má doma,“ vysvetľuje.
Príliš veľa organizovaného času
Kým teda reálny svet, organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami je preňho klietkou, elektronické médiá mu otvárajú okná do iného sveta, kde je všetko možné, navyše sa tam dá ľahko dostať.„Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania. Uvedomuje si širší rozmer života,“ pripomína psychologička.
Je to však, samozrejme, klamlivé. „Svet, ktorý dieťa vidí, obdivuje, ale neovláda, nemôže sa ho dotknúť. Svet, v ktorom nemá pevnú pôdu pod nohami. Svet, ktorý ho konzervuje v stagnácii a nezrelosti. Svet, v ktorom sa cíti neviditeľný a chránený i napriek tomu, že je videný,“ spresňuje Lýdia Adamcová.
Únik pred vlastným smútkom
Ďalším faktorom, ktorý ťahá detí k závislostiam na počítačoch, sú ich vnútorné problémy ako poruchy učenia, sústredenia, strachy, úzkosti. „Všetko to, pred čím dieťa uteká, a čo nechce cítiť vo svojom vnútornom svete,“ spresňuje psychologička.Aj keď majú deti pocit, že im únik do virtuálneho sveta pomáha zabudnúť na svoje smútky, je to naopak. Ťažkosti sa, pochopiteľne, zhoršujú a zvýrazňujú.
Najmä ak sa k nim začne pridávať aj strach - kde, kedy, a koľko sa bude môcť hrať. „Myseľ dieťaťa je zameraná iba na získanie prístupu k počítaču, rovnako ako k droge, sladkostiam,“ približuje Lýdia Adamcová.
Počítače, rovnako ako droga, akoby povznášali dieťa nad tieto problémy. Môžu pôsobiť ako antidepresíva, pomáhajú odviesť napätie, agresivitu, zabudnúť na strach. Dočasne a klamlivo.
Na druhej strane však netreba zabúdať ani na pozitíva, ktoré nám dnes elektronické médiá poskytujú, ak sa, samozrejme, využívajú v rozumnej miere a v primeranom čase. „Počítače a celý virtuálny svet už patria k dnešnej dobe. Digitálne technológie majú aj pozitívny potenciál, napríklad zameranie na mentálne kvality, niektoré emočné a sociálne zručnosti, môžu mať dokonca podporný terapeutický efekt u detí chorých," pripomína psychologička.
Čo robiť? Uvoľnite popruhy
Ak sa dieťa v nadmernej miere utieka do virtuálneho sveta len preto, že má príliš málo skutočného voľného času pre seba, riešenie je jednoduché. Poskytnúť mu priestor na to, čo robí s ozajstnou radosťou, čo ho nadchýna, kde zažíva slobodu, voľnosť, hravosť.„Aký priestor má dieťa na hru a obyčajné bláznenie? Koľko času sa hrá vonku? Čo ho teší v škole? Čo zaujímavé sa má naučiť a urobiť na domácu úlohu? Aký krúžok mu dobíja energiu? Čím je fascinované a nadšené?,“ načrtáva smery pre rodičov Lýdia Adamcová.
Ako zdôrazňuje, deti potrebujú detstvo plné zážitkov, hier, rôznych záujmov, aktivít, ale aj emócií, pocitov. Tým si vytvárajú svoj obraz sveta. Reálneho, nie počítačového.
Práca s psychikou
Zložitejšie je, ak sú počítače únikom pred problémami, ktoré má dieťa v škole alebo doma, reakciou na jeho skryté depresie, strachy, pocity menejcennosti, nedostatok sebadôvery, komunikačné problémy. Prípadne ak samotní rodičia používajú elektronické médiá ako únik pred vlastnými problémami.Ako sa nedávno vyjadril o elektronických médiách v rozhovore pre ahojmama.sk bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave Igor Škodáček: „Keď dospelí na nich trávia šesť a viac hodín denne, čo chceme od mládeže?!“
Podľa Lýdie Adamcovej je kľúčové riešenie pôvodného psychického stavu dieťaťa, v prípade potreby aj s odborníkmi. „To znamená riešiť jeho traumy, obavy, neistotu a jeho potrebu zažívať niečo príjemné, slobodné, vzrušujúce – ale iným spôsobom.“ Niekedy však treba začať u samotného rodiča a jeho trápení.
Máme sa príliš dobre
Ak je rodič vnútorne vyrovnaný, ľahšie zvládne riešiť problémy dieťaťa. Ďalším môžným spôsobom, ktorý zvládnu aj bez odbornej pomoci, je – zvýšenie nepohodlia. Fakt, že žijeme príliš pohodlný a konzumný život, keď všetko máme na dosah, totiž nevplýva na ľudí vždy tým najlepším spôsobom.„Platí, že uspokojené potreby nemotivujú. Motivuje iba neuspokojená potreba,“ vraví Lýdia Adamcová. V tejto súvislosti pripomína citát: „Ťažké časy plodia silných mužov, silní muži tvoria dobré časy. Dobré časy plodia slabých mužov, slabí muži tvoria ťažké časy.“
V rámci neho sa momentálne nachádzame v „dobrých časoch,“ keď deti nevedia, čo je vojna, boj poznajú z počítačových hier, nevnímajú nebezpečenstvo, nemajú hlad ani smäd. Všetky potreby sú uspokojené hneď. „Čo bude nasledovať?,“ pýta sa psychologička.
Rodičom preto radí vytvoriť deťom občas nekomfort. „Zapojte do výchovy viac neuspokojených potrieb, kedy si dieťa bude musieť zabezpečiť jedlo, vodu, spánok, teplo, pocit bezpečia, ale aj získať uznanie či bojovať o spolupatričnosť." Občas teda vytvorte aj tie „ťažké časy“.
Prečo škodí dlhodobé sledovanie elektronických médií
Trpí zrak – smery pohľadu sú zamerané iba na obrazovku. Oko stráca schopnosť vidieť periférne, do diaľky, dieťa nevie vnímať vzdialenosti, výšky, hĺbky.
Dieťa nevníma vlastné telo v pohybe, stráca rovnováhu, koordináciu, nepozná pády.
Všetky zmysly sú prehlušované obrazmi a zvukmi z monitora a stále ten istý smer pohľadu.
Dieťa sa stáva necitlivé na riziká, nevie odhadnúť nehody v reálnom svete. Vo virtuálnom svete je všetko zvládnuté hravo. To je jeho bezpečný svet pod sklenenou kupolou.
(Lýdia Adamcová)
Trpí zrak – smery pohľadu sú zamerané iba na obrazovku. Oko stráca schopnosť vidieť periférne, do diaľky, dieťa nevie vnímať vzdialenosti, výšky, hĺbky.
Dieťa nevníma vlastné telo v pohybe, stráca rovnováhu, koordináciu, nepozná pády.
Všetky zmysly sú prehlušované obrazmi a zvukmi z monitora a stále ten istý smer pohľadu.
Dieťa sa stáva necitlivé na riziká, nevie odhadnúť nehody v reálnom svete. Vo virtuálnom svete je všetko zvládnuté hravo. To je jeho bezpečný svet pod sklenenou kupolou.
(Lýdia Adamcová)
