Adriana Suchá pri príprave slávnostnej večere v Anglicku.
Foto: archív Adriany Suchej„V Anglicku žijem už 26 rokov, ale ten pravý vianočný deň je pre mňa stále náš 24. december. Vyskúšala som si už kadečo, aj Vianoce v teplých krajinách, ale tie slovenské sú najkrajšie, náš vianočný čas sa mi vryl do pamäte tak hlboko, že žiadne iné už nemôžu byť krajšie,“ začína svoje rozprávanie.
Najsilnejšou spomienkou na Vianoce v rodnej Levoči bolo vyberanie vianočného stromčeka a radostné očakávanie sviatkov. „Tatik kúpil lístok a s bratom išli po stromček do lesa, stále deň pred Štedrým večerom. Pamätám si, ako som sa na nich tešila a vyčkávala ich z okna.“ Tá spomienka bola tak silná, že Adriana v Anglicku ešte dlhé roky potom nedokázala stavať vianočný stromček v predstihu, ako to robievajú Briti. „Postupne som si ale musela zvyknúť, pretože tu sa stromčeky predávajú len v rozpätí asi dvoch týždňov a ak chcete pekný, nemôžete čakať do poslednej chvíle.“
Čo si z detstva ale ponechala doteraz, je ozdobovanie stromčeka. „Bola to stále moja práca – stromček zdobím ja dodnes a najradšej sama. Nepáčia sa mi moderné farebné stromčeky – ružové či modré, ale klasika – červeno-zlaté. Možno práve preto, že mi to pripomína domov, hlavne detstvo, rodičov, súrodencov a ešte aj našu babičku.“
Mix slovensko-anglických tradícií
Za tie roky v Británii si Adriana vytvorila slovensko-anglické Vianoce. Väčšinou ich trávila s dnes už bývalým partnerom a jeho deťmi, neskôr s priateľmi či rodinou. „Občas ja prídem na Slovensko, občas mamka ku mne. Tento rok by som mala byť so sesternicou a jej mamkou, ktorá došla zo Slovenska,“ vraví.
Slovenská štedrá večera v Anglicku.
Foto: archív Adriany SuchejNa Štedrý deň nechýbajú ani naše rozprávky. „Na Vianoce si už niekoľko rokov stále zaplatím Voyo a pozerám Popolušku, Mrázika, Soľ nad zlato, no a Perinbabu, tú si určite nedám ujsť ani teraz.
Adrianin bývalý partner i jeho deti si slovenské trávenie sviatkov zamilovali. „Kapustnica im moc nevoňala, šalát a rezne ale už áno. Raz som Vianoce trávila na Slovensku a deti si vtedy uňho doma vydobyli, že im musí urobiť Slovak Christmas, ako sme to volali,“ usmieva sa Adriana.
Obed namiesto večere
Prvý sviatok vianočný, 25. december, slávi Adriana v anglickom štýle. „Hneď, ako sa ráno zobudíme, otvárajú sa darčeky, ktoré ešte čakajú pod stromčekom. Cez deň nám hrajú tentoraz anglické pesničky a kým som žila s partnerom, varenie mal na starosti on. My s deťmi sme pomáhali alebo sa zabávali darčekmi, čo sme dostali.“
Anglická štedrá večera. Vlastne vianočný neskorý obed.
Foto: archív Adriany SuchejSlávnostný obed sa začína s Christmas Crackers, vyzerá to ako obrovský papierový cukrík, ktorý dvaja potiahnu za každý koniec, kým sa to neroztrhne a nahlas strelí, ako kedysi detské pištole s praskacími kapsľami. Odtiaľ vypadne maličký darček, na papieriku vtip a farebná papierová čiapka, ktorú si dá dotyčný na hlavu a prečíta vtip. Takto príde rad na každého a potom sa začne jesť. „Ja som tiež zaviedla pravidlo, že všetci musia byt pekne oblečení, stôl pekne vyzdobený, na čo si v Anglicku príliš nepotrpia. Myslím, že my na Slovensku dávame Vianociam oveľa väčšie čaro, robíme si ich viac výnimočnými. Viac dbáme aj o stretávanie sa rodiny, blízkych. Tie boli inšpiráciou aj pre môjho bývalého partnera, začal poriadať viac rodinných stretnutí, veľmi sa mu to páčilo.“
Nádherná výzdoba sneh nenahradí
Adriane v Anglicku najviac chýba sneh, biele Vianoce. „Vlani som mala šťastie, na Štedrý deň som bola na Slovensku a napadala kopa snehu. Po večeri sme sa šli prejsť k švagrinej a tá nádhera padajúceho snehu trblietajúceho sa v svetle lámp, vrzgot pod nohami, to sa nedá ani len opísať. Milujem sneh.“
Korčuľovanie v Londýne Adriane pripomína našu zimu.
Foto: archív Adriany SuchejTu sú predzvesťou Vianoc ešte vyzdobené obchody. „Predbiehajú sa vo výzdobe, tri známe obchodne domy si nemôžete nechať ujsť – Harrods, Selfridges a Harvey Nichols, tie výklady sú ozaj umelecké diela. Okrem toho sú všade Santa Clausovia, tu práve oni prinášajú darčeky, nie Ježiško. Mikuláš sa tu neoslavuje, adventný kalendár s čokoládkami či kadečím iným však možno kúpiť na každom kroku. Začalo to však byť až tak komerčné, že už kúpite krabicu plnú dvierok, v ktorej sú darčeky aj za tisíce libier. To sa mi už nepáči.
Ako dieťa som zbožňovala Mikuláša, keď sa organizovala akcia v kine, kde deťom premietali rozprávky a potom rozdávali balíčky so sladkosťami. Ale to už je moja veľmi dávna nostalgia. No moja sesternica to ešte stále praktizuje – umyť čižmy dať do okna. No a kým na Slovensku si želáme, aby na Vianoce nasnežilo, tu si ľudia prajú, aby nepršalo.“
Darčekové koše pre ľudí v núdzi
Počas prípravy darčekových koľov je aj zábava.
Foto: archív Adriany Suchej„Zvyčajne, teda ešte pred covidovým lockdownom, sme chodievali 23. decembra baliť vianočné koše. Je to charita, kde sa stretne veľa, aj vyše 200, ľudí. Máme dopredu objednané potraviny potrebné na vianočnú večeru, zeleninu, ovocie. Zopár dobrôt, dokonca aj mrazené kura namiesto moriaka. Je to ako pásová výroba, každý má zadelenú úlohu, aj deti – tie zvyčajne pomáhajú vypisovať vianočné blahoželania a zakladajú ich do košíkov. Tie potom idú ľuďom, ktorí stratili prácu, sú na tom finančne zle alebo sú starí. Dokonca aj moja mamka tam jedny Vianoce pomáhala strihať a viazať stužky. Je to veľká celodenná akcia, ale ten pohľad na tváre obdarovaných ľudí je nezabudnuteľný. Mali by sme to absolvovať aj tento rok,“ teší sa Adriana.
Kúsok Slovenska na ostrove
Samotné Vianoce strávi tento rok v Anglicku, zrejme u sesternice v Lutone. „Prišla jej mamka, takže určite bude veľmi dobre navarené. Ja sa ulejem a budem sa len hrať s deťmi (úsmev). Tam som sviatky ešte netrávila, bude to nový zážitok.“
Adriana so sesternicou.
Foto: archív Adriany SuchejMali by to byť klasické slovenské Vianoce. „Teta určite napečie aj fajnové koláče, po večeri si dáme darčeky a o polnoci zájdeme na polnočnú omšu. Tiež sa tu spieva Tichá noc, ale samozrejme v angličtine. 25. si upečieme moriaka, ale kúpim kúsok v M&S, už vianočne pripraveného. Ináč sa tu moriak zvyčajne objednáva dopredu, lebo v potravinách ho majú len dva dni pred Vianocami a nemusí sa vám ujsť. Aj prílohy k nemu budú anglické – pečené zemiaky, mrkva, zelená fazuľa poliate maslom. Tiež brusnicová omáčka, tu mám veľmi rada, no a ten ružičkový kel, brussel sprouts. Tiež je tu zvyk robiť omáčku z polotovaru a nie z vypečenej masti, no predpokladám, že moja teta zo Slovenska také niečo nedovolí a urobí ju na slovenský štýl.
Darčeky si už nebudeme v ten druhý deň dávať, postačí 24. Sesternicine deti, predpokladám, dostanú ešte darčeky od svojho ocka 25. ráno, s ním budú mať totiž vianočný obed. Keďže vlaky nepremávajú, sesternica ma potom zavezie domov. Vyzdvihneme deti a vezmeme ich do Londýna ku mne. Tam ich budú čakať darčeky pod stromčekom. Bývam priamo v centre, takže sa poprechádzame, poobzeráme výzdoby, neskôr si zahráme spoločenské hry a pustíme si voľajakú slovenskú rozprávku. Tete sa bude tiež iste páčiť vianočný Londýn.“
Vianočný obed v reštaurácii a kráľovský príhovor
Medzi Britmi je dosť populárne chodiť na vianočný obed do reštaurácie. „Ja som ešte nebola, možno si to vyskúšam na budúci rok. Musíte si ho však zarezervovať dopredu, v mestečku v ktorom som pred rokmi bývala, dokonca už v auguste! Inak celé Anglicko má 25. decembra oficiálne voľno, takže reštaurácie sú otvorené iba na ten vianočný obed, potom opäť zatvárajú. O tretej ešte krajina čaká na kráľovský vianočný príhovor. To sme stále všetci pozerali. Tohto roku ho bude mat prvýkrát nový kráľ Charles Tretí a veľmi sa na to teším,“ hovorí Adriana.
Hotové darčekové koše pre ľudí v núdzi. Je sa na čo tešiť, Vianoce môžu začať.
Foto: archív Adriany Suchej
