Novorodenecká žltačka je častým problémom po príchode dieťaťa na svet.
Foto: Shutterstock.comHyperbilirubinémia je žlté sfarbenie kože z dôvodu zvýšenej hladiny celkového bilirubínu v krvi. Ten patrí k žlčovým farbivám. Bilirubín vzniká v dôsledku rozpadu červených krviniek (erytrocytov) a nezrelosti pečene dieťaťa. Žltačka sa objavuje krátko po narodení, tretí až štvrtý deň po pôrode býva najsilnejšia.
Dĺžka trvania problému je najčastejšie päť až desať dní. Riziko vzniku novorodeneckej žltačky je väčšie u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u tých, ktoré majú zistenú nejakú infekciu alebo u detí, ktoré počas pôrodu mali nedostatok kyslíka.
„Počas tehotenstva obsahujú červené krvinky plodu takzvaný fetálny hemoglobín (červené krvné farbivo), ktorý dokonalejšie viaže kyslík, keďže ten sa nedostáva do pľúc dýchaním, ale krvnou cestou. Preto má dieťa v maternici oveľa viac erytrocytov,“ vysvetľujú gynekológia a pôrodníci Vladimír Cupaník a Jozef Záhumenský vo svojej knihe Sprievodca tehotenstvom. Po pôrode už ale dieťa tieto červené krvinky nepotrebuje a organizmus sa ich snaží zbaviť. Odbúrvajú sa v koži a pri tomto procese vzniká práve žlté farbivo bilirubín, ktoré kožu zafarbí dožlta.
Ak sú hodnoty bilirubínu zvýšené len trochu, liečba nie je potrebná. „Výška bilirubínu sa zisťuje pomocou bilirubinometrov, priložením na kožu dieťaťa,“ vysvetľujú odborníci. V prípade zvýšených hodnôt sa zisťuje hladina bilirubínu v krvi a zároveň sa vykonajú aj niektoré ďalšie vyšetrenia (krvná skupina, krvný obraz).
Ako sa lieči
„Žlté sfarbenie pokožky sa spočiatku objavuje na tváričke a so stúpaním hladiny pokračuje cez hrudník, bruško až k nožičkám. Výrazne sfarbené chodidlá a bielko očí svedčia o vyšších hladinách bilirubínu,“ popisujú lekári. Žltačka ustupuje opačným smerom: najskôr nôžky, potom bruško a ako posledná tvárička.Ak sú hodnoty bilirubínu vyššie, je nutná liečba, ktorá sa robí s pomocou takzvaného modrého svetla. Fototerapia prebieha tak, že novorodeniatko leží v inkubátore iba v plienočke, má zakryté oči a zhora naň svieti svetlo. Modré svetlo je časť normálneho svetelného spektra, netreba sa ho báť: „Vplyvom tohto svetla sa mení zloženie bilirubínu tak, že sa vie ľahšie vylúčiť z tela.“
Počas liečby musí byť dieťa dostatočne hydratované, dojčenie je dôležité, no niekedy lekári podávajú i infúzie na zavodnenie.
Ak nemá dieťa bilirubín veľmi zvýšený, je možné použiť inú formu liečby. „V ľahších prípadoch je sa používajú bilibedy. Sú to špeciálne podložky pod dieťa, ktoré tiež vydávajú modré svetlo. Počas liečby na bilibede nemusí byť dieťa odložené od matky, táto liečba môže byť podávaná na oddelení priamo pri matke,“ informujú lekári.
Žltačka, ak nie je výrazná, dieťa nepoškodí. V minulosti bolo problematické, ak sa zistilo, že dieťa má iný Rh-faktor (vlastnosť krvných buniek, určuje sa pri stanovení krvnej skupiny) ako matka. Išlo hlavne o prípady, keď matka bola Rh-negatívna a dieťa Rh-pozitívne. Dôsledkom bolo extrémne zvýšenie hladiny bilirubínu. Novorodenec ešte nemá celkom vyvinutú bariéru medzi mozgom a krvou, bilirubín sa tak usadzoval v mozgu a mohol spôsobiť jeho nevratné poškodenie či dokonca smrť. Dnes však k týmto fatálnym komplikáciám nedochádza, a to vďaka sledovaniu dieťaťa a podaniu vhodnej liečby.
Prevenciou pred vznikom žltačky je dostatok svetla. Dieťatko je možné zobliecť a vystaviť ho slnku, samozrejme za oknom a tak, že hlavička je v tieni. Riziko vzniku žltačky je tiež menšie u dojčených detí, ale niekedy môže vzniknúť práve u nich, a to o niečo neskôr. Príčinou sú isté látky v mlieku. „Zväčša ju nie je potrebné liečiť, ale má pozvoľnejší ústup. Niekedy sa na potvrdenie tohto typu žltačky používa test, keď počas dvoch dní sa dieťa kŕmi prevareným odstriekaným materským mliekom. Ak počas tohto testu klesne hladina bilirubínu, konštatujeme, že žltačka je spôsobená materským mliekom,“ uviedli lekári.