Všímajte si veľkú fontanelu na hlavičke dieťaťa.
Foto: Shutterstock.comVeľkej fontanele sa tiež hovorí lupienok a nahmatáte ju uprostred hlavičky, niekoľko centimetrov nad čelíčkom. Na tomto mieste sa stretajú kosti lebky. Ich chrupavkové okraje však k sebe ešte nepriliehajú, a tak sa medzi nimi vytvára miesto s rozmermi asi dvakrát dva centimetre, kde mozog chráni len kožný kryt, ktorý je však dostatočne pevný. Práve to je veľká fontanela.
Prečo nie sú kosti lebky hneď zrastené? Význam to má už pri pôrode, keď elasticita lebky zaručuje ľahší priechod hlavičky pôrodnými cestami. Po narodení veľká fontanela chráni do istej miery mozog pri páde, pretože zmierňuje náraz. Práve preto i hrozivé pády bábätiek často zostanú bez následkov. Fontanela ďalej vyrovnáva krvný tlak v hlave, ale predovšetkým umožňuje normálny a dostatočne rýchly rast mozgu.
Ak sa veľká fontanela predčasne uzavrie, teda lebečné kosti zrastú skôr, ako majú, môže dôjsť k útlaku mozgu. „Veľká fontanela sa uzatvára medzi 12. a 18. mesiacom veku,“ uvádza pediater Tomáš Honzík v Knihe o tehotenstve a dieťati (vyšla v češtine). Uzavretie už v prvých mesiacoch po narodení ešte nemusí nič znamenať, ale tiež to môže byť známka, že sa niečo deje a je dobré dieťa nechať vyšetriť neurológom a pozorne sledovať jeho vývoj. Dôsledkom predčasného uzatvorenia môže byť oneskorený psychomotorický vývoj, poškodenie zmyslov či dokonca mentálne postihnutie rôzneho stupňa. Panika však nie je na mieste, ešte dôležitejšie je totiž sledovať, či sa dieťaťu dostatočne zväčšuje hlavička.
„Priemerný obvod hlavičky pri narodení donoseného dieťaťa je 34 centimetrov (33 až 37 cm), v šiestich mesiacoch má dieťa obvod hlavičky 43 cm a v roku okolo 47 cm,“ hovorí Tomáš Honzík. Pediater okrem toho sleduje aj uzatváranie takzvaných lebečných švov, pevných väzivových spojení kostí lebky. Nebezpečný predčasný zrast, ktorý môže rovnako znamenať útlak mozgu, odhalí röntgen či vyšetrenie CT.
Ak sa zistí problém, môže sa lekár cez fontanelu – ak ešte nie je celkom zatvorená – pozrieť ultrazvukom do mozgu a zistiť, ako sa vyvíja. Ak je už uzatvorená, urobí sa CT vyšetrenie. V tých najvážnejších prípadoch (kombinácia zatvorenia fontanely, malého či zastaveného rastu hlavy a zrastených švov) nasleduje neurochirurgická operácia, ktorá švy uvoľní. Operáciu treba urobiť čím skôr, v jednom roku je už neskoro.
Niekedy je príčinou predčasného uzatvorenia fontanely nadmerná činnosť štítnej žľazy, ktorá vyrába nadbytočné a nepotrebné množstvo hormónov. Preto by mal lekár dieťaťu vziať krv a zhodnotiť parametre štítnej žľazy.
Ak sa nechce zavrieť...
Druhým extrémom je, ak sa veľká fontanela nezatvorí (alebo je nadmerne veľká) ani po dvoch rokoch života dieťaťa (týka sa to asi piatich percent detí). Tiež to nemusí ešte znamenať problém, na druhej strane môže ísť o príznak, že sa v lebke hromadí takzvaný cerebrospinálny (mozgovomiechový) mok, ktorý reguluje krv v mozgu, udržiava mozgové tkanivo pod správnym tlakom, privádza do mozgu živiny a odvádza odpadné látky.Ak sa mok hromadí, hovoríme o hydrocefale, ktorý sa prejavuje zväčšenou hlavou, vydutou a otvorenou fontanelou, rozostúpenými švami. Dieťa je nepokojné či naopak spavé. Prejavom je i zvracanie. Mok tlačí na mozog a dôsledkom je závažné postihnutie jeho funkcií. Príčinou stavu býva zápal mozgu či krvácanie do mozgu. Pomoc predstavuje operácia, ktorá odvedie mok do inej časti organizmu, kde sa vstrebá.
Okrem hydrocefalu sú ďalšími príčinami neuzatvorenej fontanely srdcové chyby, porucha osifikácie kostí (ich nedostatočné kostnatenie) či znížená činnosť štítnej žľazy, prípadne i chromozomálne odchýlky.
Čo si ešte všímať?
Ak si u dieťatka všimnete, že má veľkú fontanelu vpadnutú, je možné, že trpí dehydratáciou. Naopak, vydutá a pulzujúce fontanela môže byť príznakom nebezpečného zápalu mozgu (meningitída).
Ak si u dieťatka všimnete, že má veľkú fontanelu vpadnutú, je možné, že trpí dehydratáciou. Naopak, vydutá a pulzujúce fontanela môže byť príznakom nebezpečného zápalu mozgu (meningitída).
