Pripojenie na monitor je pre ženy v pôrodných bolestiach veľmi nepríjemné, v zahraničí sa pri nerizikových pôrodoch nepraktizuje.
Foto: shutterstockA to hneď pri zásadnej veci, ktorou je právo na sprevádzajúcu osobu. Odporúčané štandardy, ktoré vypracovali pôrodníci Jozef Záhumenský, Alexandra Krištúfková a Miroslav Borovský, síce vyslovene uvádzajú, že rodička má právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas celého priebehu pôrodu, zároveň však pripúšťajú obmedzenia. „Počet sprevádzajúcich osôb je limitovaný možnosťami pracoviska,“ píše sa v nich. Práve nedostatočné kapacity sú pritom častým argumentom nemocníc pri obmezdeniach.
Istotu žena nemá ani pri pôrodnom pláne, ktorý si pripraví: Ten by síce v pôrodnici „mal byť podrobne prediskutovaný“, avšak, pochopiteľne, „s prihliadnutím na technické a personálne možnosti zdravotníckeho zariadenia“. To vytvára široký priestor na jeho ignorovanie.
Bez vydierania a strašenia
Čo by sa však jednoznačne zlepšiť malo, aspoň podľa nových štandardov, je prístup personálu a pocit súkromia. „Prítomnosť cudzích anonymných osôb bez súhlasu rodičky, časté striedanie personálu, nepriateľské postoje, konflikty výrazne ovplyvňujú pôrodný dej. Rovnako nešetrné poznámky personálu, vydieranie, strašenie, ale aj nedostatok intimity a súkromia, nie sú v súčasnej dobe na pôrodných sálach správnou formou poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ konštatuje sa v dokumente s tým, že „ideálna je individuálna starostlivosť jednej konkrétnej pôrodnej asistentky o jednu rodičku v prvej dobe pôrodnej“. Dokážu to naše pôrodnice zabezpečiť?V každom prípade, dokument hovorí o potrebnej „neustálej kontinuálnej“ podpore žien zo strany personálu aj sprevádzajúcich osôb: „Aktívna kontinuálna emočná a psychologická podpora rodičky (povzbudzovanie, podrobné informovanie a komunikácia aj so sprevádzajúcou osobou).“ Samozrejmosťou by mala byť aj podpora zvládania bolesti s rešpektovaním prianí a aktuálnych možností rodiacej ženy.
V prospech žien hovorí aj to, že podľa nových štandardov vyžadujú všetky úkony vykonávané na rodičke jej informovaný súhlas. Ten môže byť buď verbálny alebo deklaratívny (žena prikývne alebo urobí pohyb, ktorým umožní úkon).
Zákazu pitia odzvonilo
Ďalšou novinkou je, že ženy by mali mať počas pôrodu konečne dovolené jesť aj piť. „Tekutiny môže rodička prijímať podľa potreby, ideálne nesýtené, žena môže prijímať ľahko stráviteľnú bezzbytkovú potravu,“ uvádzajú Štandardné postupy.Čo sa týka samotného pôrodu, dokument hovorí o slobodnej voľne polohy pri pôrode, aj keď i tu sú ponechané zadné vrátka vzľadom na „možnosti“ pôrodnice. „Poloha v aktívnej časti druhej doby pôrodnej sa riadi prianím rodičky a možnosťami pôrodníckeho zariadenia. Nie je medicínsky dôkaz pre preferenciu ktorejkoľvek pôrodnej polohy v závere druhej doby pôrodnej (litotomická, polosed, na boku, v drepe, alebo na pôrodníckej stoličke).“
Epiziotómia, teda nástrih hrádze, sa neodporúča ako rutinný postup, naopak, štandardy pripomínajú iné techniky na chránenie hrádze – napríklad jemný proritlak, masáž hrádze či teplé obklady. Prípadnej epiziotómii by mal predchádzať informovaný súhlas ženy a každé pracovisko by si malo robiť pravidelne audit epiziotómií i ostatných poranení hrádze pri pôrode.
Otázna Kristellerova expresia
Ide o nebezpečný zákrok, kedy personál „pomáha“ žene rodiť bábätko tým, že jej tlačí (zvalí sa) na brucho, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia pre množstvo rizík neodporúča. A hoci sa na používanie tejto praktiky v našich pôrodniciach sťažujú mnohé ženy, nový dokument Štandardné postupy prekvapujúco konštatuje, že sa u nás „v súčasnej dobe nepoužíva“ a preto chce zaviesť pre ňu „jasné pravidlá.“O výhradách a rizikách konštatuje, že „nie sú jasné dôkazy o škodlivosti tejto metódy (pri adekvátnej indikácií a vykonaní)“, preto nie je správne ju vyhlásiť za „postup non lege artis.“
Ako sme už písali i na ahojmama.sk, Kristellerova expresia môže žene vážne poškodiť hrádzu, rebrá a má negatívny vplyv aj na plod. Podľa českej pôrodnej asistentky Anny Kohutovej môžu byť jej následkami i prasknutie maternice, zostúpenie maternice, poranenie pošvy, vnútorné krvácanie, poškodenie rebier či svalov, močová inkontinencia, očné poruchy spôsobené zvýšením vnútrolebečným tlakom a iné. U dieťaťa môže tlačenie na brucho spôsobiť krvácanie do mozgu, poškodenie periférnych nervov, mentálne poškodenie, blokádu krčnej chrbtice, očné a ušné poruchy, zlomeniny kľúčnej kosti, poruchy satia a podobne.
Naši pôrodníci sa napriek tomu rozhodli túto praktiku do štandardov zahrnúť, a to „vo výnimočných prípadoch“ a pri splnení istých podmienok. Jednou z nich je napríklad „dôkladné poučenie rodičky a jej pochopenie situácie“ s dodatkom, že žena to môže „kedykoľvek odmietnuť“. Háčik je v tom, že ženy, ktorým tento zákrok bol vykonaný, často ani nestihli zareagovať, napríklad pre veľké bolesti, vyčerpanie, resp. sústredenie sa na niečo iné práve.
Podľa autorského tímu pôrodníckych štandardov možno tlačenie na brucho vykonávať „iba na konci aktívnej časti druhej doby pôrodnej, zásadne počas kontrakcie a nie čisto vertikálne, ale smerom osi pôrodného kanálu kaudálnym smerom“.
Kontakt koža na kožu
O jeho dôležitosti sa popísalo už veľa a konečne je súčasťou aj pôrodníckych štandardov. Aj keď v dosť vágnej forme, napríklad sa vôbec neuvádza, ako dlho by mal trvať. Odporúča sa len priloženie nahého novorodenca na kožu hrudníka a brucha matky, nechať dotepať pupočník aspoň minútu a obmedziť na minimum, všetky ošetrovacie a diagnostické úkony. „Vyšetrenie novorodenca možno vykonať na bruchu matky, alebo odložiť po ukončení bondingu,“ konštatuje sa v dokumente.ANKETA:
