Pôrod do vody a dieťa okamžite na hruď, v Dánsku samozrejmosť.
Foto: Unseen/NeviditeľnáHlavnými postavami dokumentu sú Američanka Melody, Češka Stella a Slovenka Lucia. Každá z nich má svoje životné skúsenosti a zážitky s pôrodmi. Ich životné príbehy dopĺňajú zábery z reálnych pôrodov ďalších odvážnych žien, ktoré sa dali nafilmovať. Maia Martiniak ich hľadala dlho. „Pre ženy s traumou je problém hovoriť o svojich skúsenostiach. Dostala som sa k nim cez moje odborníčky, ktoré som k filmu prizvala,“ hovorí režisérka.
Jej konzultantkou bola napríklad Zuzana Krišková zo Ženských kruhov či Američanka Penny Simkin. Práve u nej doma, v americkom Seattli, sa začína odkrývať príbeh Melody.
„Nie si v poriadku“
Melody je mladá žena, ktorá má veľmi zlé skúsenosti z pôrodov a dlho si v sebe niesla silnú traumu. Na jednom zo svojich obrazov, ktorých maľovanie je súčasť jej liečby, vyjadruje pocity počas pôrodov. Na obraze sú slová výsmech, tragédia, nič také sa nestalo, nedokážeš to, si sama, veľa vecí v tebe nie je v poriadku. „Toto všetko som v sebe cítila, aj vo chvíľach, keď som sa snažila byť matkou,“ hovorí vo filme Melody.Aj keď o tom nespočetnekrát hovorila so svojimi blízkymi, nikdy to úplne nepomohlo. „Do umenia môžeš vliať celú svoju bolesť, traumu, ktorú máš v sebe. To mi pripomínala Penny, keď som s ňou začala pracovať,“ dodáva vo filme Melody. Penny Simkin je osemdesiatročná žena s láskavým pohľadom a upokojujúcim hlasom, ktorá celý život pomáha ženám liečiť ich traumy.
Trauma z pôrodu ako trauma z vojny
Umenie ako trapia pre Melody.
Foto: Unseen/Neviditeľná„Ženy po traumatickom pôrode majú reálne depresie, flashbacky, nočné mory, boja sa vstúpiť do nemocnice, boja sa otehotnieť, nechcú znova zažiť pôrod, zvolia si radšej cisársky rez alebo interrupciu, pretože si nedokážu predstaviť, že by znova otehotneli,“ opisuje Maia Martiniak. „Pre mňa bolo toto zistenie veľkým šokom a potvrdením, že musím vo filme ďalej pokračovať.“
U nás je často zaužívaná predstava, že matka musí byť po pôrode šťastná, lebo sa jej narodilo živé a zdravé dieťa. Nezáleží na tom, či sa pri tom cítila dobre. „Ide iba o prežitie, úplne sa potláča potreba pozitívneho zážitku,“ vraví Maia Martiniak.
„Nemôžeme sa tváriť, že žena je nejaký stroj, z ktorého vyberieme dieťa. Pôrodný proces sme si nastavili, akoby to bol nejaký technologický proces, ktorý potrebujeme zvládnuť,“ dodáva. Podľa nej nesmieme zabúdať, že za celým procesom je ľudská bytosť, ktorá má nejaké pocity. „Máme právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a na zdravie. A to zdravie zahŕňa aj psychické zdravie,“ zdôrazňuje.
Penny Simkin so svojou dcérou. Sama ju prenášala niekoľko týždňov, je to v ich rodine bežné.
Foto: Unseen/NeviditeľnáVýrazným problémom stále zostáva epiziotómia, čiže nástrih hrádze. Úkon, ktorý sa v našich podmienkach využíva stále dosť často. Penny Simkin v roku 1984 vydala publikáciu o epiziotómii, ktorá bola v tých časoch v USA tiež dosť častá, dnes už počet nástrihov výrazne klesol. „Ľudia musia konečne uveriť, že dieťa vyjde von aj samo. Lekári si myslia, že nevyjde, že treba strihnúť a vybrať ho. Netreba,“ konštatuje Penny Simkin.
Aktuálne sa na Slovensku robí zhruba 47 % nástrihov. „V Dánsku je to jedno až tri percentá. Nemyslím si, že máme iné vagíny ako dánske ženy,“ konštatuje Maia Martiniak. Na to, aby bola hrádza poddajná a uvoľnená a nedošlo k obávanému natrhnutiu, Dáni používajú teplé obklady a pred pôrodom toto namáhané miesto nahrievajú. Samozrejmosťou je zmena polohy a samotné rešpektovanie prirodzeného tempa pôrodu. Žena tak necíti stres a dokáže uvoľniť svoje telo.
Rešpekt nie je nadštandard
Film ukazuje aj pôrod na dánsky spôsob. Žena tam má dostatok času, koľko potrebuje. Nik ju nestresuje, nezastrašuje, nekomanduje... Keď je smädná, dajú sa jej napiť. „To je u nás dodnes zakázané. V Dánsku je bežné, že pôrodná asistentka donesie jedlo nielen žene, ale aj partnerovi. Dokonca pri jednom pôrode som zažila, že žena zjedla so svojou rodinou celú pizzu. Neskôr pri pôrode to jej žalúdok nevydržal, ale nikto to neriešil,“ hovorí režisérka.„Nechcem, aby to vyznelo, že u nás je to zlé a u nich dobré, ale myslím si, že od krajín ako Dánsko alebo Holandsko by sme sa mohli mnohému naučiť, najmä ako vychádzajú v ústrety požiadavkám žien a neberie sa to ako nejaký nadštandard alebo ako prehnané očakávania. Je to rešpektovanie práv človeka v praxi,“ dodáva.
Slovenka Lucia svoje tretie dieťa prenášala, kontroly v nemocnici ju raz vystresovali až k slzám.
Foto: Unseen/NeviditeľnáAby vo filme boli autentické zážitky z pôrodnice, Maia a jej spolupracovníci strávili desať dní v bratislavskej nemocnici a čakali na ženy, ktoré dajú súhlas s pôrodom. „Chceli sme zachytiť realitu v pôrodniciach bez toho, aby sme s ňou manipulovali,“ hovorí režisérka. Ako zdôrazňuje, jej zámer nebol porovnávať rôzne krajiny, ale priniesť informáciu o tom, ako sa cíti traumatizovaná žena.
Dánsko je z tohto pohľadu krajina, ktorou sa môžeme inšpirovať. „Samozrejme, ani tam to nie je ideálne a trauma z pôrodu naozaj existuje v rôznych krajinách. Ide o to, ako sa s tým krajina vyrovná. Keď sa žena začne pri pôrode brániť, ako to má zdravotníctvo ošetrené, ako s ňou komunikujú, ako reflektujú, čo sa stalo a aké zmeny to prinesie,“ hovorí Maia Martiniak.
Za neúctivé správanie na titulke novín
V dánskej nemocnici v Aarhuse majú napríklad štatistické oddelenie, ktoré zbiera informácie, ako sú ženy spokojné a keď zavádzajú nové postupy, okamžite zisťujú spätnú väzbu. „Neustále konfrontujú svoju prácu s realitou. Nejde o to, aby ich niekto pochválil, cieľom je zlepšovať zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s tým, čo sme videli na Slovensku, to je jednoducho dobrá prax, bez ohľadu na financie. Je to o rešpektujúcom prístupe voči všetkým ženám rôznych sociálnych vrstiev,“ dodáva Maia Martiniak.Ako hovorí jedna z dánskych pôrodných sestier v dokumente Neviditeľná, ak by k žene boli nepríjemní alebo jej pri pôrode povedali niečo bez rešpektu, okamžite by skončili na titulke novín. Z takejto nemocnice ženy rozhodne neodchádzajú domov s pocitom, že sú nedôležité a neviditeľné. V našich podmienkach sú skúsenosti žien presne opačné.
Ide o nás všetkých
Pôrodné boxy v nemocnici na Antolskej v Petržalke. Súkromie má zabezpečiť záves.
Foto: Unseen/NeviditeľnáFilm Neviditeľná
Môžete si ho pozrieť online v rámci filmového festivalu Jeden svet. Film bude k dispozícii 7. novembra od 12. 00 do rovnakého času nasledujúceho dňa. Súčasťou je aj diskusia na tému "Aj duševné zdravie je zdravie. Odchádzajú ženy z pôrodníc skutočne zdravé?" s autorkou filmu Maiou Martiniak, občianskou Aktivistkou Zuzanou Kriškovou a s psychiatrom Jozefom Haštom. Viac informácii nájdete na stránke Jeden svet alebo na facebookovej stránke filmu Neviditeľná - Unseen.
Môžete si ho pozrieť online v rámci filmového festivalu Jeden svet. Film bude k dispozícii 7. novembra od 12. 00 do rovnakého času nasledujúceho dňa. Súčasťou je aj diskusia na tému "Aj duševné zdravie je zdravie. Odchádzajú ženy z pôrodníc skutočne zdravé?" s autorkou filmu Maiou Martiniak, občianskou Aktivistkou Zuzanou Kriškovou a s psychiatrom Jozefom Haštom. Viac informácii nájdete na stránke Jeden svet alebo na facebookovej stránke filmu Neviditeľná - Unseen.
Pozrite si trailer k filmu:
