Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé. A pleso v popredí.
Foto: Igor Stavný, TANAPAj Západné Tatry v minulosti slúžili pastierom oviec a volov, odtiaľ aj názov vrchu – Volovec. Ich rozloha je 380 kilometrov štvorcových, z toho 286 na Slovensku, 94 kilometrov štvorcových je v Poľsku. Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42 kilometrov, od Ľaliového sedla po Hutianske. Najvyšší vrch je Baníkov (2178 metrov).
Výnimočnosťou Západných Tatier je vodné rozhranie: rieky, ktoré tečú na sever, do Baltického mora – Poprad, Dunajec a rieky, tečúce na juh – Orava, Váh, do Dunaja, neskôr Čierneho mora.
Oproti Vysokým Tatrám sú Roháče maličké, nachádzajú sa tu len štyri lokality s koncentráciou cestovného ruchu: Zuberec-Brestová, Zverovka, Ťatliakova chata a Žiarska chata. Majú však svoje čaro a navštíviť ich sa oplatí.
Chata Zverovka, východzí bod túr.
Foto: Martina PetranováČo tam robiť a kam sa vybrať na túry, radí skúsený turista, autor turistickej mapy Vysokých Tatier a Slovenského raja Oto Rozložník.
Nenáročné trasy
Symbolický cintorín Zverovka.
Mŕtvým na pamiatku, živým na výstrahu. Je to pietne miesto obetí a osobností Roháčov. Miesto, z ktorého je vidieť tri štvrtiny hrebeňa Roháčov, sa nachádza na poľane Zverovka nad chatou Zverovka. Prejdete to celé za hodinku.
Symbolický cintorín je kúsok od chaty.
Foto: Martina PetranováNáučný chodník Zverovka
Trasa vhodná pre rodiny s deťmi. Začína sa pri Chate Zverovka, vedie okolo Studeného potoka k hotelu Primula k jazeru Maras. Ďalej na poľanu Pučatina a späť ponad hotel Primula k chate. Informačný panel je iba na začiatku chodníka.
Jedna z informačných tabúľ na Náučnom chodníku, text schovaný pred nepriazňou počasia v igelite pod poklopom.
Foto: Martina PetranováMúzeum oravskej dediny Zuberec-Brestová
Je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí, asi 4 kilometre od centra obce Zuberec smerom na Zverovku na poľane Brestová. Základný kameň bol položený 24. septembra 1967. Stavby v múzeu sú väčšinou originálne, pochádzajú z lokalitách na Orave. Je ich tu vyše 50. Približujú život a prácu ľudí v minulosti. Vyčleňte si naň asi dve hodiny.
V takých nejakých podmienkach tam žili zranení partizáni v zime 1944/45.
Foto: Martina PetranováK ukrytej partizánskej nemocnici
Od smerovníka pri Chate Zverovka možno ísť po upravenom chodníku popri plote cez lúku do lesa poniže chaty. Po prechode cez asfaltovú cestu prídete k rázcestiu pri pamätníku SNP, sú tam 3 drevené vyrezávane stĺpy. Modrá značka odbočuje k lyžiarskemu vleku, žltá chodníkom k zrubu Partizánskej nemocnice. Od decembra 1944 do 12. februára 1945 tam bolo 14 zranených partizánov. Boli odkázaní sami na seba, nemali lieky, neskôr ani potraviny. Hlavnými lekárskymi nástrojmi pri operáciách bol vreckový nožík, pílka, pinzeta a ihla. Keď spotrebovali všetky zásoby potravín, rozhodol sa ísť medik Bern pre pomoc do Zakopaného, kde už boli Rusi. Záchrannej akcie sa ujala poľská horská služba, ktorej sa podarilo za nesmierne ťažkých terénnych podmienok ranených partizánov aj s ošetrovateľmi prepraviť do Zakopaného. Vydať sa po stopách horských záchranárov do Zakopaného neodporúčame, istejšie je vrátiť sa tou istou trasou k chate. Celé by to malo trvať dve a pol hodiny.
Poľskí záchranári, ktorí pomohli partizánom.
Foto: Martina Petranová
Tí, ktorí tam prežili od decembra do februára.
Foto: Martina PetranováStredne náročná trasa
K Roháčskym plesám (náučný chodník)
Pohľad na ne je nádherný, rátajte však s dlhou, päťapolhodinovou túrou. Trasa sa začína pri Chate Zverovka. Po asfaltovej ceste k turistickému smerovníku, odtiaľ po červenej značke, po asfaltke, k penziónu Šindľovec s reštauráciou a informačným strediskom TANAP-u. Kúsok ďalej treba na rázcestí Adamcuľa odbočiť doprava na modrú a žltú značku, smerujúce do Spálenej doliny. Dolinou prídete k Roháčskemu vodopádu, v ktorom padá voda z výšky 18 metrov. Cesta však ešte pokračuje, k rázcestiu chodníkov. Z neho vás modrá značka dovedie k Roháčskemu plesu č. 4, kde končí. Od neho k ďalším plesám, číslo 3 a 2, vedie zelená značka vedúca z Baníkovskeho sedla. Od nich sa potom dá serpentínami dostať k 1. Roháčskemu plesu. Z neho následne do Smutnej doliny, neskôr k Ťatliakovemu jazeru pri Ťatliakovej chate. Tu každému dobre padne občerstvenie, kým sa vydá na spiatočnú cestu po červenej značke dolu Roháčskou dolinou až k rázcestiu Adamcuľa a následne k Chate Zverovka.
Roháčsky vodopád.
Foto: Igor Stavný, TANAPNáročná trasa
Hrebeňom Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivé
Veľmi náročná vysokohorská túra s veľkým prevýšením a exponovanými úsekmi, ktoré sú zabezpečené reťazami. Túra je naozaj len pre trénovaných, o to viac, že na hrebeni Roháčov nie je žiadna chata ani pitná voda. Trvá ako celodenný pracovná šichta - vyčleňte si na ňu 8 a pol až 9 hodín.Trasa sa začína opäť pri Chate Zverovka, skoro ráno. Okolo penziónu Šindľovec prídete Roháčskou dolinou asi za hodinu k Ťatliakovej chate. Sprievodca tu odporúča krátky odpočinok s občerstvením. Po ňom sa po zelenej značke strmým, ale pohodlným chodníkom dostanete do sedla Zábrať s nádhernou panorámou na okolité končiare.
Všetky tri vrchy v plnej kráse.
Foto: Igor Stavný, TANAPStrmá cesta pokračuje na vrchol Rákoň, z neho po modrej na Volovec. Tento úsek je zaujímavý tým, že trasa vedie po poľsko-slovenskej hranici. Z vrcholu Volovca vedie červeno a modro značený chodník strmo dolu k Jamníckemu sedlu a potom po červenej hore na Ostrý Roháč. Je to asi najťažší, no zároveň najkrajší úsek cesty. Chodník vedie po klzkej skale, treba sa pridržiavať reťazí.
Z vrcholu trasa pokračuje na vrchol Plačlivé, tiež náročný a exponovaný výstup. Odtiaľ sa ide dolu strmým terénom do Smutného sedla, po modrej značke Smutnou dolinou k Roháčskym plesám a od nich už známou cestou k Ťatliakovej chate. Opäť na nej dobre padne občerstvenie, po ktorom nasleduje už len zostup k Chate Zverovka.
Zapožičaná príroda
Roháče, ale aj celkovo celé Tatry (Vysoké, Nízke, Belianske, Západné) ponúkajú množstvo krásnych túr. „Každá ma svoju špecifickosť, dve rovnaké trasy nenájdete,“ vraví Oto Rozložník. K prírode, zvlášť Tatrám, má blízko celý život, s tematikou Tatier napísal aj dve knihy, pripravuje tretiu. Z rozvoja turistiky sa teší, kladie však dôraz na ochranu prírody.
„Ak chcete, aby vám príroda niečo ukázala, treba sa v nej chovať ako na návšteve. Chráňme si prekrásnu prírodu Tatier, máme ju zapožičanú od našich detí a vnukov. Chráňme ju v záujme nášho zdravia a zachovania pre budúce generácie.“
Roháče, ale aj celkovo celé Tatry (Vysoké, Nízke, Belianske, Západné) ponúkajú množstvo krásnych túr. „Každá ma svoju špecifickosť, dve rovnaké trasy nenájdete,“ vraví Oto Rozložník. K prírode, zvlášť Tatrám, má blízko celý život, s tematikou Tatier napísal aj dve knihy, pripravuje tretiu. Z rozvoja turistiky sa teší, kladie však dôraz na ochranu prírody.
„Ak chcete, aby vám príroda niečo ukázala, treba sa v nej chovať ako na návšteve. Chráňme si prekrásnu prírodu Tatier, máme ju zapožičanú od našich detí a vnukov. Chráňme ju v záujme nášho zdravia a zachovania pre budúce generácie.“
Jazero Maras.
Foto: Martina Petranová
