Hurá, prvý raz na vlastných nohách!
Foto: archív Jany Chvostekovej„Na nôžky sa postavila začiatkom ôsmeho mesiaca, dosť nás všetkých prekvapila,“ spomína Jana. Malej Janke sa sloboda páči, nadšene objavuje svet. „Odvtedy nerobí nič iné, len stále niekam lozí a stavia sa...“ opisuje Jana. Na malú dáva pozor, pretože rýchlo stráca balans a padá na zem. Napriek tomu to však Janka nevzdáva a neúnavne skúša ďalej.
Sesterská hra, najzábavnejšia večer pred spaním.
Foto: archív Jany ChvostekovejNa oboch sestrách už vidno, že sú staršie. „Stále viac a viac sa už vedia spolu zahrať, i keď vždy musím byť pri nich, lebo Kristínka si ešte neuvedomuje, že niekedy môže Janke ublížiť. Už by sa s ňou chcela hrať ako s rovesníčkou, ale nedá sa.“
Triapolročná Kika navyše stále niekam lieta. „Či už je u babky, u deda, či u nejakej kamarátky... Nemá problém ísť aj na pol dňa niekam bezo mňa na návštevu.“
Naopak, Janka si zasa žiada mamu. „Ak práve nelozí, najčastejšie nechce byť nikde inde ako na mojich rukách, takže veľa toho nestihnem. Ešte stále nemá ani jeden zub, čo je v podstate aj dobré, no zas ktovie, aké to bude, keď jej budú rásť neskôr.“
Čo sa týka času pre seba, Jana si vie predstaviť aj pestrejšie strávené dni, nesťažuje si však. „Chvíľu v dome, chvíľu na dvore, chvíľu niekde na kávičke u kamošky, sem tam do mesta, nejaká tá grilovačka a dookola stereotyp... Ale tak si poviem, že ešte budem spomínať, keď nastúpim do práce, ako dobre bolo doma na materskej...“
Čo by chcela, keby si mohla vybrať? „Vypadnúť niekam k moru, bez detí len tak s kamoškami, to je momentálne môj životný cieľ, ale až neskôr, keď prestanem kojiť. Takže tak skoro nereálne, samozrejme...“
Kúpanie. Aj Janka chce vidieť.
Foto: archív Jany Chvostekovej
