Nepiť je normálne, nie naopak.
Foto: Shutterstock.com„Alkohol negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra,“ podotýka klinická psychologička Nemocnice Agel Košice-Šaca Mária Humeníková.
Naopak, podľa dostupných údajov z Veľkej Británie, viac ako 50 percent ľudí, ktorí sa zapojili do mesačnej výzvy bez alkoholu, udávalo zlepšenie spánku, úbytok hmotnosti, malo viacej energie. Štúdia z roku 2018, uverejnená v časopise British Medical Journal, hovorí o znížení krvného tlaku, cholesterolu, rizika vzniku cukrovky a tiež o znížení hladiny proteínov súvisiacich s rakovinou v krvi. „Tento mesačný pôst nám ale môže pomôcť aj odhaliť, aký vzťah k alkoholu máme - či už náhodou nie je problémový,“ vraví odborníčka.
Na Slovensku podľa nej prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „nepiť sa nepatrí". To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať – alebo ani nezačať. „V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Z dostupných štatistík v konzumácii alkoholu na obyvateľa máme celosvetovo popredné miesta, podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci, pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 percent. Smutné je, že do kontaktu s alkoholom sa dostáva čoraz viac detí a tínedžerov,“ uvádza psychologička.
Alkohol problémy nevyrieši, naopak
Veľa ľudí si myslí, že im alkohol pomôže vyriešiť problémy, do ktorých sa dostali, ale je to len iluzórna predstava, človeku sa na chvíľu síce uľaví, ale dlhodobo si starostí privodí ešte viac: „Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď, alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Čo je príjemné, to sa líši u toho-ktorého jednotlivca. Bojazlivý človek sa chce povzbudiť, znudený zabaviť, podráždený upokojiť či smutný trochu od smútku odpútať a podobne.“Kedy spozornieť, že my alebo niekto v našom okolí pije rizikovo alkohol? Psychologička ponúka jednoduchú pomôcku: „Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Tiež keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu napríklad počas mesačnej výzvy. Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným.“ Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Alkoholizmom a inými závislosťami sme totiž ohrození všetci, hoci si to nemusíme pripúšťať.
Veľa ľudí odmieta svoj alkoholizmus liečiť, pretože nechce nastúpiť na ústavnú liečbu. To však nie je jediná možnosť, ako sa zo závislosti dostať. „Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie...), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam. Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici,“ vymenúva psychologička s tým, že nie je dobré zostávať so svojím problémom sám, sila spoločenstva ľudí, ktorí sa snažia o to isté, je nezanedbateľná.
Stretnutia anonymných alkoholikov prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Na podobnom princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov či anonymných gamblerov a podobne. „Samozrejme, cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť,“ dodáva psychologička.
Ako sa rozvíja alkoholizmus
(podľa psychologičky Márie Humeníkovej)„Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka. Od iniciálnej, respektíve úvodnej fázy (nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaraďovať pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a podobne) sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze. Naša pozornosť a záujmy v nej sú už „alkohol-centrické ", to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím.
Mávame obdobia takzvaných vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.).
Štvrtá, takzvaná terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania, takzvané alkoholické psychózy a podobne.
