Virológ Boris Klempa vraví, že vakcín proti Covidu-19 nie je treba sa báť. To skôr samotného ochorenia.
Foto: Ivan Majerský, PravdaVakcináciu proti Covidu-19 často sprevádzajú nepravdivé informácie, kvôli ktorým má veľa ľudí strach nechať sa očkovať. Prinášame vám odborný pohľad virológa Borisa Klempu na najčastejšie z nich. „Napríklad strach z vedľajších účinkov určite dokážem pochopiť ako niečo úplne prirodzené. Treba si však uvedomiť, že absolútna väčšina z nich je len krátkodobá a mierna," vraví.
Tvrdenie: Očkovanie mRNA vakcínami nie je vlastne bežným očkovaním, ale génovou terapiou, ktorá mení DNA očkovaných a aj ich budúcich detí.
„Očkovanie mRNA vakcínami je síce veľmi moderná a technologicky vyspelá forma očkovania, ale v žiadnom prípade sa nedá považovať za génovú terapiu. Stále ide o vakcínu, teda cieľom podania vakcíny je prevencia ochorenia - a nie terapia. V mieste vpichu sa do buniek dostávajú molekuly mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina - pozn. red.), kódujúce obalový výbežkový proteín (bielkovinu) známy ako Spike alebo S proteín, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu. Táto mRNA umožní, aby naše bunky následne S proteín dočasne vytvárali a „vystavili“ na svojom povrchu. Nášmu imunitnému systému sa preto javia, ako keby boli infikované, čím sa spúšťa imunitná reakcia organizmu voči S proteínu. Ide teda o akýsi tréning, vďaka ktorému je imunitný systém neskôr, pri skutočnej infekcii lepšie pripravený a zabráni ťažkému priebehu ochorenia.
Treba veľmi jednoznačne zdôrazniť, že mRNA pre iné proteíny je v našich bunkách neustále prítomná. Táto mRNA sa však nedostáva do jadra bunky, nie je prepisovaná do formy dvojvláknovej DNA, a teda ani nemá možnosť začleniť sa do ľudského genómu. Navyše, ak by mala ovplyvňovať aj ďalšie generácie, muselo by k takejto integrácii prichádzať priamo v pohlavných bunkách. Ak by aj bola integrovaná v svalových bunkách v ramene, takáto DNA sa nemá ako preniesť do ďalšej generácie. Obavy sú teda absolútne neopodstatnené.
Okrem toho by som rád zdôraznil, že ani na génovú terapiu nie je dôvod pozerať sa s negatívnym naladením. Je síce ešte stále len v počiatkoch, no mohla by pomôcť liečiť mnohé nevyliečiteľné dedičné ochorenia, ktoré sú spôsobené mutáciou v konkrétnom ľudskom géne, napríklad cystickú fibrózu."
Tvrdenie: Vakcíny spôsobujú neplodnosť.
„Vakcíny nespôsobujú neplodnosť. Neexistujú žiadne dáta, ktoré by to naznačovali. Neukazovali to ani predklinické dáta na laboratórnych zvieratách, dáta z klinických skúšok a tiež ani dáta z reálneho života. Nielen všeobecne, ale ani pri podaní počas tehotenstva nemajú žiadny škodlivý vplyv na plod. Dokonca bol sledovaný aj vplyv na úspešnosť asistovaného oplodnenia a žiadny negatívny sa nezistil. Naopak, tehotným ženám sa očkovanie odporúča, pretože majú vyššie riziko ťažkého priebehu Covidu-19 ako ich netehotné rovesníčky. Ani u mužov nebol pozorovaný žiadny negatívny vplyv na životaschopnosť spermií či na erektilnú funkciu. Opäť, v oboch týchto oblastiach hrozia komplikácie v súvislosti s prekonaním covidu, nie s vakcínou."
Tvrdenie: Vakcíny proti covidu sú experimentálne, len podmienečne schválené, nevyskúšané, odmietame stať sa pokusnými králikmi.
„Reči o pokusných králikoch sú skutočne úplne mimo realitu. „Pokusnými králikmi“ boli dobrovoľne desiatky tisícov dobrovoľných účastníkov klinických štúdií, ktoré prebiehali vo viacerých krajinách vrátane USA, Veľkej Británie alebo Nemecka, ale na Slovensku nie. Títo dobrovoľníci skutočne vložili do vedy svoju dôveru aj s rizikom ohrozenia vlastného zdravia a zaslúžia si rešpekt a uznanie.
Okrem toho je tiež zaujímavé, že veľmi rýchlo ako prvé očkovali vyspelé krajiny ako Izrael alebo Veľká Británia. Skôr by sa teda dalo povedať - ak by sme sa na to pozerali optikou ľudí, čo takéto reči šíria - že to ľudia v týchto krajinách boli pokusnými králikmi pre nás, aby sme sa my mohli očkovať v čase, keď už bolo dát o bezpečnosti výrazne viac ako len z klinických štúdií. Vo svete už bolo podaných viac ako päť miliárd dávok vakcín. Predstava, že niekto potrebuje „pokusného králika“ zo Slovenska a presviedča ho na očkovanie, aby na ňom otestoval bezpečnosť vakcíny, je teda celkom vtipná. Práve v tých najvyspelejších krajinách je zaočkovanosť najvyššia, takže predstava, že „zlé“ západné krajiny na nás robia experimenty, nedáva žiadnu logiku.
Podmienečné schválenie vakcín vnímam absolútne pozitívne. K čomu by nám asi tak bola riadne schválená vakcína až o päť rokov? Aj pre podmienečné schválenie je však nevyhnutné veľmi prísne posúdenie bezpečnosti, kvality a účinnosti vakcíny. Podmienečné schválenie navyše zaväzuje výrobcu k priebežnému pravidelnému dopĺňaniu dát, čo ďalej zvyšuje kvalitu dát o bezpečnosti. Okrem toho, minimálne americká agentúra FDA už dala vakcíne Comirnaty od spoločností Pfizer a BioNTech plnohodnotné schválenie, takže sa dá predpokladať, že čoskoro príde k plnohodnotným registráciám aj v európskej EMA a táto téma bude uzavretá."
Tvrdenie: Za vakcínu nik nenesie zodpovednosť, ani štáty, ani výrobcovia. Očkovaní musia podpisovať, že sa očkujú na vlastné nebezpečenstvo.
„Toto je vyslovene právnická téma, v ktorej sa absolútne necítim byť doma. Každopádne mi to ako laikovi vychádza tak, že súčasná situácia nie je nijako zásadne iná ako pri iných vakcínach či liekoch. Už len samotný fakt, akými náročnými schvaľovacími procesmi v FDA alebo EMA musia výrobcovia prechádzať, mi však ukazuje, že sa zodpovednosti nemôžu alebo nechcú len tak zbaviť. Aj samotná Európska komisia vydala vyhlásenie, že „... tvrdenia, že Komisia uzavrela zmluvy, podľa ktorých výrobcovia vakcín nie sú zodpovední za prípadné vedľajšie účinky, sú jednoducho nepravdivé.“
Tvrdenie: Nik nevie, čo vakcíny urobia v tele o päť, desať rokov. Čo ak hrozí nárast rakovín či autoimunitných ochorení? Kto zaručí, že sa tak nestane? Nikto.
„Samozrejme, absolútnu záruku nevie dať nikto, ale ak by sme takúto mieru paranoje aplikovali aj v iných sférach života, tak nás to absolútne paralyzuje. Pýtame si takúto desaťročnú záruku aj pri iných liečivách či potravinách alebo napríklad novom type cigariet? Všetky súčasné znalosti o biologických procesoch, ktoré prebiehajú po podaní vakcín a všetky doterajšie skúsenosti s liečivami a vakcínami, jasne naznačujú, že akékoľvek mimoriadne závažné vedľajšie účinky sa prejavia skôr a už by boli známe. Tá možnosť, že sa niečo stane po desiatich rokoch, je pre mňa v podstate nepredstaviteľná. Vakcíny v tele pretrvávajú len veľmi krátku dobu, rádovo jeden až dva týždne. Akým mechanizmom by po piatich či desiatich rokoch mohli spôsobiť rakovinu, si netrúfam špekulovať, pretože to nie je môj odbor.
Čo sa autoimunitných ochorení týka, toto je oblasť, ktorá sa v súvislosti s vakcínami dosť sleduje. Mechanizmus vzniku autoimunitných ochorení nie je stále úplne jednoznačne objasnený a predpokladá sa, že je to vždy proces, v ktorom zohráva rolu viacero faktorov vrátane genetických predispozícií. Jedným zo spúšťačov, ale nie jediným dôvodom, môžu byť aj niektoré vírusové infekcie, napríklad vírusom chrípky. Preto sa uvažuje aj o tom, že podobným spúšťačom môžu byť aj vakcíny voči tým istým patogénom, o ktorých sa vie, že by mohli autoimunitné ochorenia spúšťať.
Ak aj v minulosti bola v súvislosti s vakcínami pozorovaná zvýšená frekvencia autoimunitných ochorení, išlo o mierne zvýšenie u mimoriadne vzácnych ochorení a vždy sa prejavili relatívne krátko po podaní vakcín, rádovo v týždňoch. Aj tu teda platí, že ak by mali vakcíny voči Covidu-19 skutočne spôsobovať autoimunitné ochorenie, tak by sa po piatich miliardách dávok a trištvrte roku masívneho očkovania a intenzívneho vyhodnocovania bezpečnosti už na to prišlo."
Tvrdenie: Jedy si do tela pichať nebudem!
„Bohužiaľ, realita je, že sa počas nášho života dostane do nášho tela množstvo rôznych látok, ktoré sú určite výrazne toxickejšie ako súčasné vakcíny proti Covidu-19. Moderné technológie naopak zvýšili „čistotu“ a bezpečnosť súčasných vakcín."
Tvrdenie: Nežiaducich účinkov po vakcíne je veľmi veľa a mnohé sú závažné, ľudia po očkovaní aj umierajú, toto riziko nepodstúpim.
„Toto je z môjho pohľadu jediný aspoň ako tak racionálny argument. Strach z vedľajších účinkov určite dokážem pochopiť ako niečo úplne prirodzené. Tu si treba uvedomiť, že absolútna väčšina vedľajších účinkov je len krátkodobá a mierna. Skutočne by sme sa oveľa viac mali báť samotného Covidu-19 ako vedľajších účinkov vakcíny, ale to rozhodnutie je na každom z nás. Často sa mi stáva, že ma ľudia oslovujú s tým, že váhajú s očkovaním kvôli mnohým chronickým ochoreniam či iným zdravotným komplikáciám. Tie sú však kvôli zvýšenému riziku ťažkého covidu skôr ešte väčším dôvodom sa zaočkovať než naopak.
Rovnako si treba uvedomiť, že miera vedľajších účinkov je v tejto pandémii pod takým mimoriadnym drobnohľadom médií a verejnosti ako nikdy predtým. To môže vytvárať zneisťujúci dojem, že je vedľajších účinkov viac ako pri iných liekoch či vakcínach. Áno, sú zaznamenávané aj závažné vedľajšie účinky, ktoré môžu viesť až ku smrti, ale sú mimoriadne zriedkavé. Tak zriedkavé, že si to riziko vieme len ťažko dať do pomeru k iným bežným situáciám. Riziko, že počas cesty do vakcinačného centra zomriete pri autonehode, je určite vyššie ako možnosť, že zomriete po podaní vakcíny.
A znova, považujem za veľmi pozitívne, že sa o týchto závažných vedľajších účinkoch veľa hovorí, pretože sa vďaka tomu dá riziko ešte viac znižovať. Ak sa napríklad vie, že u mladých žien je zvýšené riziko výskytu krvných zrazenín po podaní vektorových vakcín, tak je dobré to vedieť, aby sme mohli riziko znížiť použitím inej vakcíny. A je dobré to vedieť aj preto, že aj tieto krvné zrazeniny sa dajú pri včasnom rozpoznaní liečiť a nemusia automaticky znamenať smrť."
Tvrdenie: Lepšie, účinnejšie a bezpečnejšie je covid prekonať, ako sa nechať očkovať.
„Počet smrteľných prípadov Covidu-19 sa už celosvetovo prekročil štyri a pol milióna, u nás to bolo viac ako dvanásť a pol tisíca úmrtí. Skutočne je prekonanie covidu bezpečnejšie ako očkovanie? Samozrejme, prekonanie ochorenia vedie k imunitnej odpovedi, ktorá následne človeka chráni. To nikto nespochybňuje. Ale spoliehať sa na prekonanie je ruská ruleta. Môžete mať ľahký priebeh a nemusíte. Je zradné sa spoliehať na to, že ťažké priebehy sa týkajú len starých a obéznych a ten, kto športuje, je mimo rizika. Očkovanie je bezpochyby bezpečnejší spôsob, ako si vybudovať imunitu voči vírusu.
A či je imunita vytvorená prekonaním lepšia? Môže a nemusí. Imunitná odpoveď je veľmi variabilná. Najmä pri ťažkom priebehu môže byť naozaj výrazná, ale pri miernom alebo bezpríznakovom priebehu môže byť aj veľmi slabá, závisí to od množstva okolností. Ani pri vakcíne nie je odpoveď u každého rovnaká, ale v klinických skúškach vyladené dávkovanie predsa len vnáša do celého procesu väčšiu štandardnosť a zvyšuje istotu, že imunitná odpoveď bude dostatočná."
Tvrdenie: Očkovaní vylučujú Spike proteíny, a tak u nezaočkovaných spôsobujú najrôznejšie zdravotné problémy, staršie ženy znovu dostávajú menštruáciu, mladším sa spúšťa krv z nosa, objavuje sa veľká únava, silné infekcie...
„Tak toto je absolútny blud, ktorý nemá v sebe ani zrnko racionality. Neexistuje žiaden biologický mechanizmus, ktorý by takéto niečo mohol vysvetliť. U zaočkovaných prichádza k tvorbe Spike proteínu len lokálne, v mieste vpichu. Len v obmedzenej miere sa dostáva aj do krvného riečiska. Navyše je v tele pomerne rýchlo odbúravaný. Ako by ho mohli očkovaní prenášať? Akým mechanizmom? Aerosólom rovnako ako aj samotný vírus? Lenže vírus sa aktívne množí a vytvára miliardy nových kópií priamo v hrdle a je preto prítomný v slinách. Je nepredstaviteľné, aké obrovské množstvá spike proteínu by sa človeku muselo tvoriť v mieste vpichu, aby sa mu dostali aj do slín. Ale ak by to aj hypoteticky bolo možné, ako by jedna bielkovina bola schopná spôsobovať všetky tie príznaky, čo sú spomenuté vyššie. Je to absolútne vylúčené."
Tvrdenie: Aj očkovaní šíria masívne vírus a práve kvôli nim vznikajú nové mutácie.
„Áno, aj očkovaní môžu šíriť vírus, to je pravda. Vakcíny nie sú stopercentné a chránia predovšetkým proti ochoreniu a nie proti infekcii ako takej. Ale nie je pravda, že očkovaní masívne šíria vírus. Jednak majú aspoň päť- až desaťkrát nižšiu šancu, že sa vôbec infikujú a následne majú v sebe rádovo menšie množstvo vírusu, a teda aj výrazne menšiu, asi desaťkrát nižšiu šancu, že prenesú vírus ďalej. Podľa dát z Izraela až 80 percent ľudí, ktorí sa napriek očkovaniu nakazili, neprenieslo vírus na ďalšiu osobu.
Je to práve naopak, vírus sa masívne šíri najmä medzi nezaočkovanými a práve takéto masívne šírenie vytvára priestor na nové mutácie. Napokon, všetky doterajšie významné varianty vznikli buď ešte pred začiatkom masového očkovania alebo v krajinách s nízkou zaočkovanosťou ako napríklad India v čase, keď tam vznikol delta variant."
Tvrdenie: Vakcína nie je účinná, veď sa pozrite do zaočkovaného Izraela alebo Veľkej Británie, ako to tam znovu rastie.
„Mimoriadne infekčný delta variant vírusu sa skutočne šíri aj vo vysoko zaočkovaných krajinách. To rozhodujúce však je, že vďaka vysokej zaočkovanosti najviac ohrozených skupín v týchto krajinách nie je tento masívny nárast prípadov nasledovaný aj masívnym nárastom úmrtí, hospitalizácií a zahltením zdravotníckych systémov. A presne o to ide, to je cesta, ako ukončiť pandémiu. A naopak, krajiny s nízkou zaočkovanosťou, ako sú napríklad Rusko, Bulharsko či Vietnam, zaznamenávajú v dôsledku delta vlny rekordné počty úmrtí. Rozdiely v smrtnosti medzi takýmito krajinami môžu byť aj desať- či tridsaťnásobné. Predstavte si, že by sme mali po druhej vlne namiesto 12 500 obetí len 500... O 12 000 ľudských tragédií menej, nekolabujúce nemocnice a žiadne lockdowny."
Tvrdenie: Je zvláštne, že na covid zatiaľ nie je fungujúci liek, ale vakcína áno. Ide len o zisky farmafiriem, vakcinácia im prinesie viac ziskov ako liečba liekmi.
„Toto tvrdenie nedáva žiadnu logiku. Vakcíny sú predsa prevencia, vďaka ktorej sa množstvo chorých ľudí znižuje. Ak by som bol nemorálna farma firma, ktorá chce len zarábať, tak sa budem predsa tešiť, ak budú ľudia stále chorí, vírus sa bude neustále šíriť a ľudia budú potrebovať moje lieky. V skutočnosti vôbec nie je zvláštne, že zatiaľ nemáme fungujúci liek voči Covidu-19. Pre vírusové ochorenia je to skôr typické. Nemáme ich veľa ani proti iným vírusovým ochoreniam. Vyvinúť účinnú antivírusovú látku je totiž všeobecne veľmi ťažké. Vírusy (na rozdiel od baktérií) na svoje množenie využívajú naše vlastné bunky, a preto je problémom antivírusových látok (na rozdiel od antibiotík) často ich vysoká toxicita.
Zároveň býva príčinou vírusových ochorení ani nie tak samotná infekcia, ako skôr naša vlastná, prisilná imunitná odpoveď voči nej. Pre podávanie antivírusových látok je preto v čase prepuknutia ochorenia často už neskoro. Aj to je dôvod, prečo rovnako ako pri mnohých iných vírusových ochoreniach (napríklad detská obrna, vírusové hepatitídy, kliešťová encefalitída, žltá zimnica) je aj pri Covide-19 účinnejšou stratégiou prevencia pomocou vakcín ako liečba pomocou antivírusových látok. Napriek tomu je veľké množstvo nových liekov vo fáze klinických skúšok a je pravdepodobné, že aj v tejto oblasti príde v blízkej budúcnosti k ďalšiemu zlepšovaniu. Ale aj tak bude vždy platiť, že prevencia je lepšia ako liečba."
Virológ RNDr. Boris Klempa, DrSc.
Vedúci oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Medzinárodne uznávaný odborník na ekológiu a molekulárnu epidemiológiu zoonotických vírusov, ktoré sa prenášajú na človeka z hlodavcov alebo kliešťov. Spoluautor viac ako 90 vedeckých publikácií zverejnených v rešpektovaných vedeckých časopisoch. Až 22 jeho prác sa podľa serveru www.vedanadosah.sk dostalo do najlepších desiatich percent vo svojom odbore.
Boris Klempa sa zúčastnil na vývine slovenských PCR testov na odhalenie vírusu SARS-CoV-2. Hneď po prepuknutí pandémie ponúkol laboratória svojho pracoviska na testovanie vzoriek na prítomnosť nového typu koronavírusu. Z jeho iniciatívy sa tiež podarilo izolovať vírus u prvých slovenských pacientov. Má zásluhu na zavedení kloktacích testov na Slovensku.
Vedúci oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Medzinárodne uznávaný odborník na ekológiu a molekulárnu epidemiológiu zoonotických vírusov, ktoré sa prenášajú na človeka z hlodavcov alebo kliešťov. Spoluautor viac ako 90 vedeckých publikácií zverejnených v rešpektovaných vedeckých časopisoch. Až 22 jeho prác sa podľa serveru www.vedanadosah.sk dostalo do najlepších desiatich percent vo svojom odbore.
Boris Klempa sa zúčastnil na vývine slovenských PCR testov na odhalenie vírusu SARS-CoV-2. Hneď po prepuknutí pandémie ponúkol laboratória svojho pracoviska na testovanie vzoriek na prítomnosť nového typu koronavírusu. Z jeho iniciatívy sa tiež podarilo izolovať vírus u prvých slovenských pacientov. Má zásluhu na zavedení kloktacích testov na Slovensku.
